Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/438/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713210596
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:8713210596.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu 2T Future, s.r.o., Riečka, Za Tonkov 196/7, IČO: 45 390 631,
proti žalovaným 1. E. E., bytom S. XXX, 2. E. E., bytom tamtiež, 3. Consumer Finance Holding, a.s.,
Kežmarok,Hlavnénámestie12,IČO:35923130,ozaplatenie2.728,31eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku 9C/21/2014-115 z 18.6.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 2.728,31 eur s príslušenstvom, vrátane trov konania, a to v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a konanie proti žalovanému v 3. rade zastavil. Žalobcu ďalej zaviazal
nahradiť žalovanému v 3. rade trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 286,20 eur, v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a
2. rade bola uzavretá platná zmluva o úvere a v dôsledku jeho nesplácania žalobu smerujúcu voči
žalovaným v 1. a 2. rade pokladal za dôvodnú. O zastavení konania proti žalovanému v 3. rade rozhodol
v dôsledku späťvzatia návrhu v súlade s § 96 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách konania vo vzťahu žalobcu
a žalovaného v 3. rade rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., keď konštatoval, že zastavenie
konania zavinil z procesného hľadiska žalovaný. K späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanému v 3. rade

totiž došlo po podaní odporu z jeho strany a za podstatné považoval len procesné hľadisko. Žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému v 3. rade trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia spolu vo výške
286,20 eur.

Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania žalovanému v 3. rade napadol včas podaným odvolaním
žalobca, navrhol ho zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového konania
vo výške 190,49 eur, uplatnené už v čiastočnom späťvzatí žaloby. Bol toho názoru, že prvostupňový
súd pri rozhodovaní o trovách mal aplikovať § 147 ods. 1 O.s.p., prípadne ustanovenie § 150 ods.

1 O.s.p. Zdôraznil, že pri rokovaniach o podmienkach uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
medzi ním a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., bol prítomný aj žalovaný v 3. rade a aj
samotná zmluva o postúpení bola podpisovaná v jeho sídle. V iných prebiehajúcich súdnych konaniach
žalovaný v 3. rade podľa neho nikdy neargumentoval existenciou zmluvy o sprostredkovaní úverov na
bývanie zo dňa XX.X.XXXX, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa XX.X.XXXX a vždy sa bránil len vznášaním
námietok premlčania. Až následne žalovaný v 3. rade začal argumentovať aj dodatkom k zmluve zo

dňa XX.X.XXXX, o ktorom nemal žiadnu vedomosť. Ak by o tomto dodatku vedel, nikdy by neuplatňoval
svoje nároky v jednotlivých konaniach a nikdy by nemal záujem o postupované pohľadávky. V konečnom
dôsledku tak žalovaný v 3. rade spôsobil, že na základe novozistených skutočností musel voči nemužalobu vziať späť a ide tak o učebnicový príklad, umožňujúci aplikovať § 147 ods. 1, prípadne § 150
ods. 1 O.s.p.

Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu

ako vecne správny. Citoval § 146 ods. 2, § 147 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. a mal za to, že za žiadnych
okolností ho nemožno považovať za osobu, ktorá by zapríčinila, že bol žalobca nútený vziať žalobu späť.
Bolo jeho výsostným právom ako účastníka konania, akú obranu v tom, ktorom sporovom konaní si zvolí
a o akú argumentáciu sa oprie. V sporovom konaní sa uplatňuje ako jeden zo základných princípov
aj princíp hospodárnosti konania a aj vzhľadom k tomu prioritne uplatňoval námietku premlčania alebo

námietky týkajúce sa nedostatku procesnej legitimácie. Upozornil, že žalobca mal podľa zmluvy o
postúpení pohľadávok primeranú príležitosť vykonať vlastné šetrenie ohľadom všetkých postupovaných
pohľadávok a je pritom osobou, profesionálne sa zaoberajúcou ich odkupom.

Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného v 3. rade k odvolaniu z dňa 16.12.2014 trval na svojej
argumentácii o možnosti aplikácie § 147 ods. 1, resp. § 150 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok vo výrokoch vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, ako ani vo výroku o zastavení

konania proti žalovanému v 3. rade nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.
3 O.s.p.), preto v odvolacom konaní v týchto výrokoch nebol preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a potvrdil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu
a žalovaného v 3. rade.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jehovýsledku.Lenvýnimočnepodľa§146ods.2O.s.p.možnoniektorémuzúčastníkovuložiťpovinnosť
nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.
tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa § 146 ods. 2 druhej vety
O.s.p. odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

Zákonným predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa §146 ods.2 druhej
vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa
stal návrh po jeho podaní bezpredmetným. Pritom dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne,
preto nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. O dôvodnosti
podania návrhu treba preto uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám

navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí
konania nárok navrhovateľa uspokojí, resp. splní požiadavku navrhovateľa bez toho, aby o veci
(meritórne) rozhodol súd, a to aj vtedy, ak by odporca uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal
právnu povinnosť. Ak má byť teda také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu
odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu),

pričom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má
navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.

Zavinenie v zmysle citovaných ustanovení možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa
hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej, to znamená, že byuž po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak žalobca vzal späť
žalobu z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad ustanovenia § 142 ods. 2 druhá veta
O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je povinný preto nahradiť jeho trovy.

V danej veci žalobca vzal žalobu v celom rozsahu voči žalovanému v 3. rade späť, preto mu zásadne
vznikla povinnosť nahradiť žalovanému v 3. rade trovy zastaveného konania. Túto povinnosť by nemal
(a naopak, takáto povinnosť by vznikla žalovanému v 3. rade), ak by sa zistilo v konaní, že žaloba
bola podaná dôvodne, že ju žalobca vzal späť len v dôsledku správania sa žalovaného v 3. rade. O
tento prípad však v prejednávanej veci - ako to správne uzavrel aj súd prvého stupňa - nejde. Žalobca

bez akýchkoľvek pochybností vzal žalobu voči žalovanému v 3. rade späť potom, ako žalovaný v 3.
rade v rámci odporu proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania a upozornil na to, že
ručiteľský záväzok v danej veci bol zmluvne obmedzený na dobu do XX.XX.XXXX. Všeobecne platí,
že je vecou žalobcu uplatňovať si svoje nároky, so znalosťou veci (a potrebnej dokumentácie) len
voči osobám pasívne v spore legitimovaným a je právom žalovaného voči žalobe vznášať akékoľvek,
podľa neho relevantné námietky. Výsledkom takéhoto kontradiktórneho procesu môže byť situácia, kedy

žalovanému subjektu nesvedčí pasívna legitimácia, čomu zodpovedá i procesný výsledok konania, a to
buď v podobe zamietnutia žaloby alebo zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade, keď sú dané predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2
O.s.p., nemusí súd priznať náhradu trov konania účastníkovi, u ktorého to prichádza do úvahy, ak dôjde
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov podľa cit. ust. § 150.
V takomto prípade sa zaoberá súd výnimočnosťou veci, ktorá môže spočívať tak v okolnostiach danej

veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností na strane účastníkov
konania treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery toho účastníka, koho by podľa
všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, pričom treba vziať do úvahy aj to,
či použitím tohto ustanovenia bude dotknutá majetková sféra toho účastníka, ktorý by inak mal nárok
na náhradu trov konania.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov žalovanému v 3. rade, či dokonca pre uloženie povinnosti jemu hradiť trovy
konania neúspešnému žalobcovi. Neobstojí argumentácia žalobcu poukazujúca na konanie žalovaného
v 3. rade v iných súdnych sporoch. Je vecou žalovaného v 3. rade, akú obranu zvolil v prebiehajúcom
konaní, bez ohľadu na jeho postup v iných konaniach a nemôže ísť na jeho ťarchu fakt, či žalobca, ako

postupník vedel (či nevedel) o existencii dodatku k zmluve o sprostredkovaní úverov zo dňa XX.X.XXXX.
Ako už bolo uvedené, žalobca vzal voči žalovanému v 3. rade žalobu späť a tak z procesného hľadiska
zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

V danej veci nebolo možné aplikovať ani ust. § 147 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi alebo jeho
zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím

zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.

Predmetné ustanovenie rieši situácie, kedy zásada náhrady trov konania podľa pomeru úspechu nemusí
zodpovedať spravodlivej úprave vzťahov a umožňuje, aby bez zreteľa na úspech v konaní hradil trovy
konania ten účastník (alebo jeho zástupca), ktorý vznik týchto trov spôsobil svojím správaním alebo tieto
vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Rozhodnutie podľa tohto ustanovenia pritom nie je časovo viazané

na rozhodnutie vo veci samej a súd podľa neho môže rozhodnúť kedykoľvek v priebehu konania.Odvolací súd má za to, že s prihliadnutím na procesný výsledok konania (jeho zastavenie voči
žalovanému v 3. rade) § 147 ods. 1 O.s.p. na vzťah žalobcu a žalovaného v 3. rade pri rozhodovaní
o trovách konania použiť nemožno, keď v tomto štádiu konania nemožno robiť závery (vyvodzované

žalobcom), že žalovaný v 3. rade vznik trov zavinil svojím správaním.

O trovách odvolacieho konania rozhodnuté nebolo, keďže účastníci o nich rozhodnúť ani nežiadali.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.