Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/474/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211211785
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211211785.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: Západoslovenská distribučná a. s., IČO: 36 361
518 so sídlom Bratislava, Čulenova 6, zastúpenej: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o. so sídlom
Košice, Vodná 3, za ktorú koná JUDr. Adrián Graban PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi:
H. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom Y. na Y. XXX, zastúpenom opatrovníčkou Renátou
Rehákovou, tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 327,47 eura s príslušenstvom, o

odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. mája 2014 pod č. k.
6C/26/2012-165 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. augusta 2014 pod č. k. 6C/26/2012-175
v časti náhrady trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 327,47 eura s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 327,47 eura za čas od 01.01.2010 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 115,88 eura jeho právnemu zástupcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V
dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že nárok navrhovateľky považoval za dôvodný, pretože
výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odberateľom elektriny na odbernom mieste

do 09.11.2009 bol odporca bez uzavretia platnej zmluvy, čím spôsobil navrhovateľke škodu vo výške
327,47 eura. V časti náhrady trov konania poukázal na ustanovenia § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2
OSP v spojení s ustanovením § 200ea OSP, v zmysle ktorých sa jedná o drobný spor. Uviedol, že
navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania vo výške 321,28 eura. Porovnaním výšky uplatnenej
istiny a náhrady trov konania v sume 340,78 eura dospel k záveru, že trovy konania nie sú primerané
uplatnenej pohľadávke, presahujú výšku pohľadávky. Preto priznal navrhovateľke náhradu trov konania

za zaplatený súdny poplatok vo výške 19,50 eura a 30% trov právneho zastúpenia vo výške 96,38 eura,
spolu v sume 115,88 eura.

Navrhovateľka napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním v časti náhrady trov konania. Poukázala
na ustanovenie § 142 ods.1, § 150 ods. 2 a § 200ea OSP a nesúhlasila s názorom prvostupňového
súdu o znížení uplatnenej náhrady trov konania. Namietala, že pod neprimeranosťou v zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení treba chápať niekoľkonásobné prevýšenie výšky žalovanej

pohľadávky, pričom v danom spore ide o približnú sumu uplatnenej pohľadávky a uplatnených trov
konania. Nestotožnila sa s názorom súdu, že z jej strany ide o podanie množstva totožných návrhov s
rovnakým predmetom konania, pretože navrhovateľka je oprávnená nechať sa zastúpiť advokátom a jej
právo nie je ničím obmedzené. V závere uviedla, že prvostupňový súd opomenúc vlastnú zodpovednosť
za priebeh konania rozhodol tak, že jej nepriznal ani len náhradu hotových výdavkov za cestu
osobným motorovým vozidlom a stratu času, ktorú musel právny zástupca vynaložiť, aby sa zúčastnil

pojednávania. Vytýkala súdu spôsob vedenia sporu, vykonávania dokazovania, ktoré považovala zazbytočné, keď všetky dôkazy predložila so žalobou a jej postoj k prejednávanej veci, keď súhlasila s
pojednávaním v jej neprítomnosti.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v
zákonom stanovenej lehote (§ 201,§ 204 ods. 1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods.1, § 214
ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozhodnutie v napadnutej
časti ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a

nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok

ustanovených zákonom.

Podľa § 25 ods. 1 vety prvej OSP, ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Podľa § 142 ods. 1 a 3 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak

mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo

ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je
možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady
obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom účastníka rozhodnúť koho ustanoví

za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby (úvahy) zákon neobmedzuje ani iným
spôsobom nevymedzuje; jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania.

Právna úprava príkladne uvádza, že trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov konania a
ich zástupcov (§ 137 OSP); takými sú aj odmena advokáta, náhrada hotových výdavkov i náhrada za
stratu času spojené s jeho činnosťou, obsahovo vymedzené príslušnými predpismi. Súd rozhodujúci o

priznaní náhrady trov konania v zmysle § 142

ods. 1 a 3 OSP je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným
účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 OSP; nie
je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení. Účelnosť je vlastnosť procesu
spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza

zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vychádzajúc z princípu úspechu v spore súd priznal
navrhovateľke právo na náhradu trov konania, tak ako si ich uplatnila , ale znížil uplatnenú náhradu
trov právneho zastúpenie v súlade s ustanovení § 150 ods. 2 OSP na 30 %. Príslušné právne úpravy
(vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci) vzťahujúce sa na
prejednávanú vec priznávajú advokátovi možnosť uplatnenia účelne vynaložených náhrad cestovných

výdavkov i náhrady za stratu času. V prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba
vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného
úkonu (napr. pojednávania súdu), jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy
ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy i výšku náhrady za stratu
času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku (napr. osobného

automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy) v konečnom dôsledku efektívnejšia, než
u iného menej nákladného spôsobu dopravy. Navrhovateľka, ktorá má sídlo v Bratislave, odporcamal posledné bydlisko v obvode Okresného súdu Komárno (v priebehu konania zistené v ČR) si
zvolila na zastupovania advokátsku kanceláriu so sídlom v Košiciach. Na pojednávanie jej zástupca
dal substitučné splnomocnenie JUDr. Ing. Jánovi Felšocimu, advokátovi so sídlom v Pezinku. Napriek

tomu, že substitučný advokát má sídlo v Pezinku, boli uplatnené trovy konania za cestu z Bratislavy do
Komárna a späť a náhrada za stratu času. Cestovné bolo uplatnené za použitie motorového vozidla
E.. Z obsahu predložených údajov z evidencie vozidiel vyplýva, že motorové vozidlo značky E. C4
vlastní firma A. s.r.o. a sídlo držiteľa vozidla je v K.. Zástupca navrhovateľky predložil zmluvu o nájme
motorového vozidla zo dňa 01.06.2011, ale nepreukázal, že motorovým vozidlom substitučný advokát

cestu na pojednávanie skutočne vykonal. Je nelogické, aby sa dal zástupca zastúpiť substitútom a
poskytol mu na cestu motorové vozidlo, ktoré má v nájme jeho advokátska kancelária, keď na druhej
strane tvrdil, že jeho a navrhovateľkinou snahou bolo nenavyšovať trovy konania svojou neúčasťou na
pojednávaní. Tvrdenie navrhovateľky, že je súd nepriznal náhradu skutočne vynaložených trov konania
za cestovné a náhradu za stratu času nie je pravdivé. Súd jej náhradu priznal, ale ju znížil. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

NS SR vo veci sp. zn. 4 MCdo 21/2009 v ktorom uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady
trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v
sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných
dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania

(fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za
poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa
však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý
úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 OSP) a v priebehu

konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu
nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú
nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 OSP. je preto nevyhnutné pomerovať
všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom
v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia

nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu
pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum

jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného
a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou
odborné znalosti.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 OSP,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 OSP, podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných

sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k

jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach
nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho
zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami
prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

Aj keď rozhodnutie NS SR sa týkalo typovo rovnakých žalôb zaplatenia cestovného, odvolací súd

poukazuje na závery zdôvodnenia rozhodnutia NS SR v časti jednoduchosti sporu a neúčelnostitrov konania vzhľadom na drobný spor. Preto sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu , ktorý
navrhovateľke priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v plnej výške a za uplatnenú
náhradu trov právneho zastúpenia za všetky uplatnené nároky, ale v zníženej sumy o 70 %.

K odvolacím námietkam navrhovateľky týkajúcich sa procesného postupu súdu odvolací súd udáva, že
povinnosťou účastníka konania v zmysle § 79 ods. 1 OSP okrem všeobecných náležitostí je označiť
meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne
ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, čo návrh navrhovateľky podaný na okresný súd 14.07.2011
neobsahoval. Navrhovateľku súd 2 krát vyzýval na odstránenia vád návrhu, musel zisťovať v priebehu

konania pobyt odporcu, pričom zistil, že odporca mal od 22.04.2010 prihlásený pobyt na adrese A.,
B. XXXX/X.

Hodnoteniu navrhovateľky, či mal súd vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd rozhoduje o tom, ktoré z
označených dôkazov vykoná a výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich
vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Preto neprislúcha navrhovateľke hodnotiť, či mal súd

nejaký dôkaz vykonať, alebo nie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods.1 veta prvá v spojení s § 224
ods.1, 2, § 142 ods. 1 OSP a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania,
pretože takýto nárok neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.