Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201732
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8714201732.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO:
45 869 464, právne zastúpený verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému
Y. F., bytom L. N. XXXX/XX, K., o vymoženie príslušenstva a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 7Er 95/2014 - 13 zo dňa 25.02.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.

s., Bratislava sp. zn. PV-B/1011/0294 zo dňa 09.08.2013. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na
základe zmluvy o úvere č. 6792590907 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného Poštová
banka, a.s. Bratislava a povinným.

Následne súd citoval ust. § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), § 161 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že

súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
rozhodcovský rozsudok, pričom zistil, že vo veci nie je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie.
Rozhodcovským rozsudkom bola žaloba žalobcu (v tomto konaní oprávneného) v celom rozsahu
zamietnutá a rozhodcovský súd vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
rozhodcovského konania. Oprávnený v tomto konaní nie je nositeľom žiadneho práva z exekučného
titulu (predloženého rozhodcovského rozsudku). Z tohto dôvodu oprávnený ani nemôže mať nárok na

náhradu trov tohto exekučného konania za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia
v exekúcii.

Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, lebo

sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo a oprávnenému sa odňala možnosť konať pred súdom. Dôvody odvolania bližšie
konkretizoval. Uviedol najmä, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie
poverenia. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere,
ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Postup súdu zasahuje do princípu právnej istoty a legitímnych

očakávaní, lebo účastník konania nemôže jednoznačne predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude
aplikovať a ktoré dôkazy bude vykonávať. Ďalej uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je
prekážkou pre opätovné prejednanie veci, disponuje atribútom právnej záväznosti ako právoplatný
rozsudokvšeobecnéhosúdu,ajepouplynutílehotynaplnenievykonateľný,t.j.spôsobilýbyťpodkladom

pre exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Navyše oprávnený ako právny
nástupca Poštovej banky, a.s., Bratislava bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Zákona o
rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 93b Zákona o bankách ukladalo povinnosť bankám ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu oprávnený ako právny nástupca nemal inú

možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde. Ďalej uviedol, že exekučný súd v rozpore so
zákonom posudzoval uzavretú rozhodcovskú doložku podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Oprávnený namietal odňatie možnosti konať pred súdom, lebo exekučný súd vykonával dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v
konaní, pričom oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť k takto vykonaným dôkazom. Navrhol zmeniť

napadnuté uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo zrušiť napadnuté uznesenie a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd

prvého stupňa správne postupoval, ak pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia skúmal, či na
základe predloženého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je možné viesť exekúciu.
Oprávnenie exekučného súdu skúmať náležitosti exekučného titulu a jeho súlad so zákonom vyplýva
priamo z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Namietané nesprávne právne posúdenie, ako aj
nesprávne zistenie skutkového stavu nebolo dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2014 domáhal

voči povinnému vykonania exekúcie v časti poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur,
náhrady za zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50
Eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 81,04 Eur. Exekučným titulom, na
základe ktorého oprávnený žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,

a. s., Bratislava sp. zn. PV-B/1011/0294 zo dňa 09.08.2013, ktorým bola žaloba žalobcu v celom
rozsahu zamietnutá a rozhodcovský súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
rozhodcovského konania.

Ako vyplýva z preloženého exekučného titulu, žaloba žalobcu (oprávneného v exekučnom konaní) bola v
celom rozsahu zamietnutá a rozhodcovský súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov rozhodcovského konania. Oprávnenému teda nebolo priznané voči povinnému žiadne právo, ani
povinnému nebola uložená žiadna povinnosť. V danom prípade teda chýba základný predpoklad pre
vedenie exekúcie - exekučný titul, ktorý by bol materiálne vykonateľný. V prípade, ak žaloba žalobcu
bola v rozhodcovskom konaní v celom rozsahu zamietnutá, nemôže si oprávnený voči povinnému
uplatňovať ani poplatok za rozhodcovské konanie a rovnako ani trovy exekučného konania (zaplatený

súdny poplatok za návrh na vykonanie exekúcie, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní).
Prvostupňový súd správne konštatoval, že oprávnený nie je nositeľom žiadneho práva vyplývajúceho z
exekučného titulu, a preto je jeho rozhodnutie správne.

Postup exekučného súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa

nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené
v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam odvolací súd nemohol zaujať vecné stanovisko, lebo
odvolanie nereflektuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, čo pravdepodobne ušlo pozornosti
oprávneného pri vypracúvaní hromadných podaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.