Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/143/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309200222
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2309200222.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Martin Máčaj, AK so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti
povinnému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX F. XXXX, exekúcii vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o vymoženie 797,98
Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 16Er/8/2009-20 zo
dňa 05.10.2012, EX 10880/08, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti II. zastavenia exekúcie a v časti III. o
trovách exekúcie, p o t v r d z u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pod bodom I. vstup Združenia na ochranu finančného
spotrebiteľa OFS ako vedľajšieho účastníka do exekučného konania nepripustil, pod bodom II. exekúciu
vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 62,
Bratislava pod spisovou značkou EX 10880/08 zastavil a pod bodom III. rozhodol tak, že oprávnený je
povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie vo výške 76,00
eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie odôvodnil právne s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2,
§ 58 ods.1 Exekučného poriadku, § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, zákon o spotrebiteľských
úveroch, §§ 52, 53 a 54 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, Smernicu rady 93/13/
EHS a citovanú judikatúru Súdneho dvora ES. Súd prvého stupňa mal preukázané, že sa jedná o
spotrebiteľský vzťah ( založený zmluvou o úvere č. 2370189 uzatvorenou medzi účastníkmi exekučného
konania dňa 17.10.2007), na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Posudzoval rozhodcovskú
doložku, ktorá je uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod 17.), pričom zistil, že
táto ( rozhodcovská doložka) je neprijateľná a ustanovenie o nej je absolútne neplatné, keďže spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatná
rozhodcovská doložka nemôže podľa názoru prvostupňového súdu založiť právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky existuje zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom, teda
jeho nespôsobilosť a nepoužiteľnosť ako exekučného titulu v exekučnom konaní, preto súd prvého
stupňa exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 197, 200 a § 203 Exekučného poriadku,
§§ 6, 14,15 21a, 22 a 26 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. tak, že oprávneného zaviazal, aby súdnemu

exekútorovi uhradil trovy exekúcie vo výške 76,00 Eur, pričom náhradu trov exekúcie exekútorovi súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia riadne špecifikoval a vyčíslil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom namietal,
že smernice vydávané v rámci tzv. európskeho práva majú len nepriamu záväznosť a preto slovenský
súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny
predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Taktiež uviedol, že predmetná zmluva o úvere bola v
čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný režim
spotrebiteľských zmlúv. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky ďalej vyplýva, že zmluvné strany
sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu
podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným
súdom. Nemožno sa teda stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci
rozhodcovského súdu. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že tzv. alternatívne doložky sú právne prípustné,
a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle smernice
č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne
predpisy. Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto
uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa
kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť,
či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b)
zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský
rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný
súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle
§ 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné
poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť
len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania
exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Taktiež je treba uviesť, že z formy a obsahu zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, je zrejmé,
že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú a
dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym

podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Právny vzťah medzi účastníkmi založený
predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.

Znenie § 52 ods. 1 OZ účinné do 31.12.2007 definovalo spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluvu, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako
aj zmluva podľa § 55 OZ, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 možno dospieť
k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje
miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti OZ; takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri
výklade občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou
smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky
zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34)
(ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto
smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, týkajúcich
sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.
Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj ustanovenie § 52 OZ účinné do 31.12.2007.
Rovnako treba poukázať na definíciu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v
znení od 25.11.2004, podľa ktorej spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva uzavretá podľa Obchodného
zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Za takéhoto stavu je nanajvýš nelogické
vytvárať dva režimy spotrebiteľských zmlúv, kde na jedny sa bude aplikovať všeobecná úprava v OZ a
spotrebiteľovi sa bude poskytovať ochrana vyplývajúca z týchto ustanovení, kým na iné spotrebiteľské
zmluvy sa táto všeobecná úprava aplikovať nebude.

Keďže súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania z predmetnej zmluvy
ako spotrebiteľský, mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský
rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje
aj odvolací súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané,
nakoľko sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok (povinný ich mohol len ako celok prijať alebo
odmietnuť) a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd
prvého stupňa správne rozhodol keď rozhodol o zastavení exekúcie.

Odvolací súd považuje za potrebné len dodať, že neprijateľnou sa javí aj samotná rozhodcovská
doložka, ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak
veriteľ podá žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade,

ak je neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zastavenie exekúcie,
nakoľko táto potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu.

Aj v časti trov exekúcie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého
stupňa, ktorý o trovách exekúcie správne rozhodol, správne uložil povinnosť k náhrade trov exekúcie
oprávnenému a trovy exekúcie priznal v správnej výške v zmysle vyhl. č. 288/95 Z.z.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1, § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
napriek tomu, že v odvolacom konaní bol úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.