Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1427/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713203922
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713203922.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom
Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti
odporcovi Z. Z., nar. XX. 8. XXXX, bytom M. X, XXX XX L., t. č. na neznámom mieste, zastúpeného
opatrovníčkou Magdou Šantovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 50,70 €

s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/4/2014-43
zo dňa 18. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 16,50 € do 10 dní od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a v tomto rozsahu
vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 €,
a to jednak titulom zaplatenia cestovného vo výške 0,70 € ako aj titulom zaplatenia pokuty vo výške
50 € podľa čl. 6 Prepravného poriadku Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 tarify Mestskej
hromadnej dopravy Bratislava.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 150 ods. 2 O. s. p. s odôvodnením, že sa jedná o
drobný spor a uplatnené trovy boli neprimerané voči pohľadávke. Navrhovateľovi preto priznal len právo

na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 €.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p. )
odvolanie navrhovateľ, a to v časti výroku o náhrade trov konania. V odvolaní proti výroku o
trovách konania navrhovateľ namietal, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O. s. p.. Mal za to, že okresný súd nesprávne
rozhodol o znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania

uplatňovaných navrhovateľom v návrhu na začatie konania vo veci samej. Nespochybnil, že predmetnú
vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O. s. p., avšak neprimeranosť trov konania
v takýchto sporoch voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.
Ani v prípade drobného sporu sa nezmenila rovnosť účastníkov konania, nemožno preto nepriznať,
resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor, s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O. s. p.,
pretože takýmto postupom, ktorým súd náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie, resp. úplne absentujú

argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam, nepochybne odníma účastníkovi konania
možnosť konať pred súdom. Ak teda aj okresný súd pristúpil k zníženiu náhrady trov konania, svojerozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, ak v zmysle dôvodovej správy môže súd k tomuto zníženiu
pristúpiť len v prípade neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané,
teda, ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Okresný

súdsavšakvôbecnezaoberalvýškouvzájomnéhopomeruvýškytrovkonania,trovprávnehozastúpenia
a istiny. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov
konania zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nielen súdny poplatok vo výške
16,50 €, ale i trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 € do troch dní.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania, teda vo výroku, ktorým
okresný súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50€ do troch
dní, zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu podľa §
221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne

správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Rozhodnutiesúdumusídaťdostatočnédôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje v § 157 ods. 2,
podľa ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Pokiaľ sa jedná o uznesenie, zákon sa o obsahových náležitostiach jeho odôvodnenia
nezmieňuje, keď v § 169 ods. 1 O. s. p. len pomerne stroho konštatuje, že odôvodnenie sa uvedie v
písomnom vyhotovení uznesenia, a v odseku 2 prvá veta tohto ustanovenia stanovuje, ktoré uznesenia
odôvodnenie obsahovať nemusia. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy, je pri posudzovaní
obsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia primerane potrebné postupovať podľa § 167 ods. 2

O. s. p. a citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť svoje
rozhodnutia) treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26)
vykladať a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a
relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci uznesenia je potrebné, aby sa

súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.

Podľa názoru odvolacieho súdu však rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania
navrhovateľa uvedené atribúty nespĺňa.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

trovy konania vo výške 16,50 € v zmysle ust. § 150 ods. 2 O. s. p. nevyplýva, z akých skutočností
vychádzal, ak dospel k právnemu záveru, že náhrada trov konania je neprimeraná voči uplatňovanejpohľadávke. Aj odôvodnenie uznesenia okresného súdu vo vzťahu k výroku o trovách konania musí
obsahovať hodnotiace úvahy, či myšlienkové postupy okresného súdu, na základe ktorých dospel k
záveru o aplikácii ustanovenia o náhrade trov konania, nakoľko vydanie rozhodnutia neobsahujúceho

dostatočné, o to viac žiadne odôvodnenie, možno považovať za odňatie možnosti účastníka konať pred
súdom. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa
účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Naviac, nedostatok
dôvodov zároveň robí rozhodnutie v inštančnom postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť.

Ust. § 150 ods. 2 O. s. p. upravuje samostatný dôvod moderačného práva súdu, ktoré sa však vzťahuje
iba na drobné spory a je podmienené pomerom pohľadávky vo veci samej a náhrady trov konania, na
ktorú by inak úspešný účastník konania mal právo. Ak je teda rozhodujúcim hľadiskom uvedený pomer
pohľadávky a náhrady trov konania, prakticky neprichádza do úvahy plné nepriznanie náhrady trov
konania. Ak by sme akceptovali možnosť nepriznania akejkoľvek náhrady trov, v konečnom dôsledku
by to totiž znamenalo, že účastník, ktorý žiadnu povinnosť neporušil a domáha sa „iba“ ochrany svojich

práv prostredníctvom súdu, by musel znášať sám všetky náklady spojené s uplatnením práv. V žiadnom
prípade nemožno akceptovať argumentáciu, že hromadné uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok je
výhodné pre veriteľov, ako aj advokátov, a tým odôvodňovať nepriznanie náhrady trov konania, a to aj z
dôvodu, že takýto výklad nezodpovedá právu na spravodlivú súdnu ochranu, ale je aj priamou podporou
hromadného porušovania práv, nakoľko za porušenie práva pri nepriznaní náhrady trov konania v

podstate nehrozia žiadne dôsledky.

Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu vytvoriť pre účastníkov konania procesný priestor
nato,abysavyjadriliikeventuálnemuuplatneniumoderačnéhoprávapodľa§150O.s.p.,akvšeobecný
súd takýto postup prípadne zvažuje a vznášali prípadné tvrdenia či dôkazné návrhy, ktoré by mohli
aplikáciu tohto ustanovenia ovplyvniť. Táto povinnosť je naliehavejšia v rámci odvolacieho konania,

kedy po prijatí rozhodnutia už účastník konania nemá procesný nástroj ako svoje námietky uplatniť, na
rozdiel od rozhodnutia prvostupňového súdu, kedy možno námietky vzniesť aspoň ex post v odvolaní
(rozhodnutie Ústavného súdu ČR II. ÚS 828/06). Z uvedeného možno vyvodiť, že ak by odvolací súd
akýmkoľvek spôsobom rozhodol o náhrade trov konania, o ktorej okresný súd rozhodol bez akéhokoľvek
odôvodnenia, došlo by i k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 759/2013
zo dňa 21.05.2014, podľa ktorého je ust. § 150 ods. 2 O. s. p. ustanovením s tzv. relatívne
neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke
neprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také ustanovenie, ktoré
dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť. Úvaha

súdu však v prejednávanom prípade absentuje, v dôsledku čoho ide o rozhodnutie arbitrárne bez
možnosti jeho preskúmania odvolacím súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neostávalo odvolaciemu súdu iné, len rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť a v tomto
rozsahu vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 €, tento
nebol odvolaním napadnutý, preto zostáva podľa § 206 ods. 3 O. s. p. nedotknutý.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, teda okrem toho, že v
odôvodnení rozhodnutia odkáže na príslušné ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého o náhrade
trov konania rozhodol, zároveň svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodní a vysporiada sa s námietkami

navrhovateľa uvedenými v odvolaní.Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade
trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.