Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010121
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812010121.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Juraja Krupu na verejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2014 prejednal
odvolania obžalovaných U. D. a M. D. podané proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/42/2012 z 30.9.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných U. D. a M. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný U. D. v bode 1/ uznaný za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a v bode
2/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný M. D. bol v bode 1/ uznaný za vinného
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a) Tr. zák., obidva spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Boli za to odsúdení -U. D. podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4, § 37 písm. h),
m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný M. D. bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4, § 37
písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pričom podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák. súd ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodeného Q. N. s nárokom na náhradu škody na občianske

súdne konanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolania obžalovaní U. D. proti výroku o vine pod bodom 2/
a proti výroku o treste a M. D. iba proti výroku o treste.

V odôvodnení písomného odvolania U. D. uviedol, že okresný súd v bode 2/ napadnutého rozsudku ho

uznal za vinného iba na základe výpovede poškodeného. Vôbec neprihliadal na to, že on ako aj jeho brat
M. od samého začiatku hovoria pravdu a stále to isté. Pritom poškodený mení svoje výpovede a klame.
Je toho názoru, že skutok uvedený pod bodom 2/ napadnutého rozsudku sa nestal, preto navrhol, aby
krajský súd v tejto časti ho oslobodil spod obžaloby a uložil mu primeraný trest za skutok uvedený pod
bodom 1/ napadnutého rozsudku.

V písomnom odôvodnení odvolania M. D. uviedol, že trest, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa
považuje za neprimerane prísny. Je toho názoru, že vzhľadom na skutkové okolnosti predmetnéhoprípadu by na jeho nápravu, ako aj ochranu spoločnosti postačoval aj podmienečný trest odňatia
slobody.Priukladanítrestusúdprvéhostupňaprihliadalnajehokriminálnuminulosť,avšaktútookolnosť
nezohľadnil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Navrhol preto, aby krajský súd

napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a uložil mu trest odňatia slobody, ktorého výkon mu
podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1, 2 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výroku o vine pod bodom 2/ týkajúceho sa obžalovaného U. D., ako aj

výroky o trestoch, taktiež aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal pritom
na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú
dôvodné.

Okresný súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil

skutkový stav pod bodom 2/ napadnutého rozsudku tak, ako ho uviedol v napadnutom rozsudku.
V odôvodnení vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenie oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného
dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok v bode

2/ rozsudku tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom. Taktiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku,
aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného riadne a zodpovedajúco odôvodnil vo svojom

rozsudku, preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na toto odôvodnenie.

Obžalovaný U. D. v odôvodnení odvolania uviedol, že výpoveď Q. N. nie je pravdivá vo vzťahu ku
skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku. Po preskúmaní trestného spisu krajský súd nezistil žiadne
okolnosti, podobne ako okresný súd, ktoré by odôvodňovali považovať výpoveď poškodeného Q. N.

za nevierohodnú. Tu je nutné poukázať na výpoveď obžalovaného U. D. z prípravného konania, kedy
priznal, že po bitke zavolal poškodenému, aby ho neudal, že sa nejako dohodnú a že zamestnávať
„na čierno“ je tiež trestné. Výpoveď poškodeného v tejto súvislosti je zhodná v prípravnom konaní i na
hlavnom pojednávaní, preto nie je dôvod považovať jeho výpoveď za nevierohodnú.

Na podklade uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že skutok pod bodom 2/ napadnutého
rozsudku sa stal a tento spáchal obžalovaný U. D..

Krajský súd preskúmal aj výroky o trestoch a dospel k záveru, že tresty tak, ako boli obžalovaným
uložené súdom prvého stupňa sú v súlade so zákonom.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Pri ukladaní trestov obidvom obžalovaným okresný súd správne vychádzal zo základných zásad
upravených v ustanovení § 34 Tr. zák. Prihliadol najmä k spôsobu spáchaného činu, jeho následkom,

zavineniu, pohnútke, priťažujúcim okolnostiam, poľahčujúcim okolnostiam a na osoby páchateľov, ich
pomery a možnosti ich nápravy.

Obžalovaný U. D. podľa registra trestov sa už v minulosti 9-krát zodpovedal za rôznu trestnú činnosť
pred súdom, najmä pre trestné činy násilnej povahy. Preto trest, ktorý mu uložil okresný súd vo výmere

4 roky a 4 mesiace zodpovedá stavu veci a zákonu.

Obžalovaný M. D. sa v minulosti zodpovedal pred súdom 4-krát, pričom aj napriek tomu, že sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený, je nutné prihliadnuť, že trestnej činnosti sa v minulosti dopustil vo formenásilností voči ostatným osobám. Aj u obžalovaného M. D. uložený trest okresným súdom vo výmere
16 mesiacov so zaradením na jeho výkonu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
zodpovedá stavu veci a zákonu. Podľa názoru krajského súdu takto uložené tresty sú dostatočné a

spôsobilé na prevýchovu obžalovaných.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd nepovažoval odvolania obžalovaných za dôvodné,
a preto ich podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.