Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114206924
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114206924.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: Y. XXX/XX, XXX XX I., prechodne bez nahlásenia bytom: N. XX, XXX XX G. G., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08

Bratislava,podsp.zn.EX4492/14,navymoženiepohľadávkyoprávnenéhovovýške892,01-Eursprísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1048/2014-22 zo
dňa 22.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“)
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. sp.zn. SR
11090/11 zo dňa 15.03.2012. V ten istý deň ako bola medzi účastníkmi (oprávneným a povinným)

uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX- 02.02.2011, účastníci uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu,
ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku a ktorú (spolu so zmluvou o úvere) okresný
súd považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“).
Návrh rozhodcovskej zmluvy je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len
vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom meniť obsah tejto zmluvy,
jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Kvalifikačným kritériom pre

záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súd má za to, že oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa,

ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa
domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti
odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na § 53 ods.5 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ
dovolával. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy v danom prípade je, že spotrebiteľovi je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá

žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanoveniedodržané nebolo, teda zákon obchádza. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že predmetná
rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením § 53 ods.4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex

offo). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej zmluve, exekučný súd
po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na
to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať, a preto v zmysle § 44 ods.2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal,
že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon
č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“). Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním
materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,

možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Ak súd na zistený stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK
ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva ZoRK alebo Občiansky súdny poriadok
(ďalej aj ako „O.s.p.“), a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Oprávnený sa

navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka.

Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002
Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody

zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom
zákonom č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, oprávnený poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§52ods.1,ods.4OZ,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods.1). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (ods.4).

Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993; zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný

skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade
zistenia, že nie sú dané podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí
na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať.

Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy bolo preukázané, že povinný si od oprávneného nepožičal
finančné prostriedky na podnikateľské účely, pretože úverová zmluva neobsahuje takéto údaje, pričom
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere a ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté
medzi oprávneným a povinným dňa 02.02.2011 sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. OZ

aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného.

Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva je zmluvou,
u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým,
že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva

ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v
zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na
obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom (na predtlačenom formulári)
len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou

dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva na základe ktorej vznikol exekučný
titul umožňujúca výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Dojednanie
rozhodcovskej zmluvy nemožno bez pochybnosti označiť za osobitne vyjednané a dané na výber,
pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň, pričom tieto

zmluvy boli vyhotovené na predtlačenom formulári bez možnosti akejkoľvek zmeny, resp. odstúpenia
od rozhodcovskej zmluvy. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Je potrebné dodať, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy,

ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonovbola spotrebiteľská zmluva uzavretá. V zmysle vyššie citovaných ustanovení OZ právne nemá význam
skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či
došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Rovnako by bolo právne irelevantné, že oprávnený si v

rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku ako pohľadávku zo zmenky vystavenej podľa zák. č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne
o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Označenie zmluvy o úvere ako
absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom
konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve upravenej v OZ. Je v
záujme spravodlivého usporiadania vzťahov potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky
v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej,
je vecne správne a v súlade s právom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského

konania založeného neplatnou rozhodcovskou zmluvou, nemôže byť zákonným exekučným titulom
na vykonanie exekúcie, a to ani z časti. Je materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľná prekážka
brániaca exekúcii a dôvod na nevydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.