Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/916/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812212851
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812212851.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, proti odporcovi: C. O., C. Q. X, Y., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A o zaplatenie sumy 119,33 eur s príslušenstvom, o

odvolaní navrhovateľa a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 11C/45/2013-68 zo
dňa 16. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu p
o t v r d z u j e .

Odvolanie odporcu o d m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu

trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 16,34 eur, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, E. XXXXXXX, do troch
dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 48,82 eur,
ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Zároveň uložil vrátiť navrhovateľovi súdny poplatok 9,87 eur po právoplatnosti uznesenia
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ
sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 119,33 eur s príslušenstvom z dôvodu, že
odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy č. 3258816 zo dňa 10.10.2005. Podaním
zo dňa 10.10.2012 oznámil právny zástupca vedľajšieho účastníka vstup do konania na strane
odporcu, súčasne si uplatnil trovy konania. Písomným podaním zo dňa 08.01.2014 vzal navrhovateľ

prostredníctvom právneho zástupcu návrh späť. Súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie
zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p..
Uviedol, že po posúdení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda zastavenia konania pre späťvzatie,
dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto je
povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Návrh navrhovateľa nebol
podaný dôvodne s prihliadnutím ku vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka.

Pokiaľ by nedošlo ku späťvzatiu návrhu, bol by návrh ako nedôvodný zamietnutý. Navrhovateľ však svoj
návrh vzal späť a z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené
preto je povinný nahradiť trovy konania odporcu, resp. vedľajšieho účastníka. Súd mal za preukázané,
že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, vo vecipodal vyjadrenie (zo dňa 23.8.2013), v ktorom vzniesol námietku premlčania a preto niet dôvodu na
nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Vzhľadom na uvedené mal súd
za to, že právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka patrí za úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 23.8.2013 (písomné podanie na súd)
odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 33,20 eur / za jeden úkon právnej
služby predstavuje odmena sumu 16,60 eur / a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo
výške 7,81 eur x 2 úkony právnej služby je 15,62 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka predstavujú 48,82 eur. Iné trovy konania vedľajšiemu účastníkovi nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporca.

Navrhovateľ napadol uznesenie súdu prvého stupňa v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
19,61 eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov. Navrhovateľ
zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopné

samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra
SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže podľa § 25 z.č.
250/2007 Z.z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. a vyvodil, že úmyslom

zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý
bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne,
bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský

súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 91/2012.
V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p..
Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušil právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu

SR sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co 100/2012. Vo veci
nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní
nezastupuje. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné, účelové
a nehospodárne.

Vedľajší účastník využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu a vo svojom písomnom stanovisku žiadal

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov
odvolacieho konania. Namietal, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov
vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského
sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol
v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného

cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania objektívne účelné.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 ústavy
SR, v zmysle ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi
alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Nesúhlasilsargumentomnavrhovateľa,ževedľajšíúčastníkmusímaťzosvojejpodstatyodbornýaparát

na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom. Vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené
prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach
oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu "rovnosť zbraní".
Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 16,34 eur.K odvolaniu navrhovateľa sa odporca písomne nevyjadril.

Odporca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Namietal, že v zmysle §
100 Občianskeho aj Obchodného zákonníka je pohľadávka zo dňa 10.10.2005 premlčaná. Poukázal na

ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, ktoré určuje premlčaciu dobu na 3 roky, pričom konštatoval,
že pohľadávka zo dňa 10.10.2005 uvedenú premlčaciu dobu vysoko prevyšuje. Nesúhlasil so vstupom
vedľajšieho účastníka, Združenia na ochranu občana HOOS, do konania na jeho stranu.

K odvolaniu odporcu vyjadrenie písomne podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania odporcu,
zisťoval, či toto odvolanie bolo podané v zákonom stanovej lehote.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia § 45 a nasl. O.s.p.. Podľa citovaného
ustanovenia súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk
treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods.1
O.s.p.). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia druhá veta, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa
posledný deň lehoty urobí úkon alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (ods.
3 cit. ust.).

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t.j.
po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo odporcovi doručené dňa
24.04.2014,čomásúdzapreukázanézvrátenejdoručenky.Toznamená,žedeň24.04.2014jepotrebné
považovať za deň doručenia napadnutého uznesenia. Lehota na podanie odvolania proti napadnutému

uzneseniu začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t.j. dňa 25.04.2014 a jej posledný deň
pripadol na 09.05.2014. Odporca podal odvolanie na pošte dňa 21.05.2014, t.j. po uplynutí zákonom
stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.

Preto odvolací súd odvolanie odporcu podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol bez toho, aby sa ním
zaoberal po vecnej stránke.

Následne sa krajský súd zaoberal odvolaním navrhovateľa, v súvislosti s ktorým preskúmal vec v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdiť.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného

zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného
konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje
len z procesného hľadiska,nie podľa hmotného práva, lebopotom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak
vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto

zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume
119,33 eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.01.2014
vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to,

čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je
navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznalnáhradutrovkonaniapozostávajúcuztrovprávnehozastúpeniavovýške48,82eur.Odvolacísúd

sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší
účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho
zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky,
článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa -

odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil,
jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 23.08.2013 doručil súdu vyjadrenie k veci, v
ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd má za to, že v konaní na strane vedľajšieho účastníka nie je
ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p..

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške

16,34 eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 48,82 eur, predstavujúca náhradu trov konania, a
preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie podľa § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vypočítaná
z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30
eur za podanie vyjadrenia dňa 04.03.2014, režijný paušál 8,04 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo

výške 16,34 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .