Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207504
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114207504.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Alena Benešová - ODEMA, Nábrežie Slobody
795/2, 020 01 Púchov, IČO: 33 484 155, zast. JUDr. Anton Školek, advokát, Treskoňova 816/1, 014 01
Bytča, proti odporcovi: DA Servis, s.r.o., Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO: 36 311 294, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o

odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/55/2014-123 zo dňa 1.8.2014
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/55/2014-123 zo dňa 1.8.2014
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku

Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-45/2012
zo dňa 17.12.2013 v právnej veci navrhovateľa: DA Servis, s.r.o., Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov,
IČO: 36 311 294 proti odporcovi: Alena Benešová - ODEMA, Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov,
IČO: 33 484 155 až do právoplatného skončenia konania č.k. 34Cb/55/2014 v právnej veci navrhovateľa:
Alena Benešová - ODEMA, Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 33 484 155, zast. JUDr. Anton
Školek, advokát, Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča proti odporcovi: DA Servis, s.r.o., Svätoplukova 1734,

020 01 Púchov, IČO: 36 311 294, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s.r.o., Nám. Sv.
Anny 361/20, 911 01 Trenčín, o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 11.3.2014 sa navrhovateľ
domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu
Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-45/2012 zo dňa 17.12.2013.

Navrhovateľ podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. g)
zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 2 cit. zákona. Navrhovateľ uviedol, že bola porušená aj
zásada ústnosti a priamosti.

Súd prvého stupňa poukázal na § 40 ods. 2 a § 41 ods. 1 prvá veta zákona o rozhodcovskom

konaní č. 244/2002 Z.z. a uviedol, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia prichádza do úvahy tam,
kde rozhodnutie založilo priamu subjektívnu povinnosť alebo právo. Uvedené ustanovenie zákona
dáva súdu, ktorý rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, možnosť odložiť vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Podmienkou pre odloženie vykonateľnosti je, že účastník musí podať návrh
na odklad vykonateľnosti.

Zákon o rozhodcovskom konaní podľa súdu prvého stupňa neuvádza, že odklad vykonateľnosti je
možný, len ak hrozí značná ujma alebo ak je tu predpoklad, že sa žalobe o zrušenie rozhodcovskéhorozsudku vyhovie (tak ako to napr. ukladá pri odklade vykonateľnosti pri podaní návrhu na obnovu
konania v § 233 O.s.p. - predpoklad, že návrhu na obnovu konania bude vyhovené alebo pri nariaďovaní
predbežných opatrení - § 74 a nasl O.s.p. - bezprostredne hroziacu ujmu). Odklad vykonateľnosti

je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden
z účinkov rozhodnutia, či už všeobecného alebo rozhodcovského súdu. Súd, ktorý rozhoduje o
odklade vykonateľnosti musí však zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto oprávnenie. Samotné
podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa súdu samo o sebe neznamená odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. O odklad vykonateľnosti musí účastník požiadať, a zároveň

musí splniť zákonnú podmienku podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku včas. Súd
prvého stupňa poukázal na to, že odklad vykonateľnosti plní ochrannú funkciu a v prípade, ak
dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo
nemajetkovej ujmy, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého
rozhodnutia. Táto môže mať podobu aj v nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu v rámci exekúcie
a s tým súvisiacich procesov reparácie a satisfakcie.

Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ splnil zákonné podmienky § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. pre povolenie odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Podal včas žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v tejto žalobe uviedol dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm.
g), ktorých dôvodnosť v danom prípade bude preskúmavaná súdom až v rámci konania o veci samej.

Zároveň navrhovateľ požiadal o odklad vykonateľnosti, pričom v prípade zrušenia rozhodcovského
rozsudku, mohlo dôjsť k vzniku ujmy na strane navrhovateľa, ak by do okamihu právoplatného zrušenia
rozhodcovského rozsudku došlo k jeho nútenému výkonu v rámci exekúcie. Navrátenie do predošlého
stavu v rámci exekúcie nie je možné, a preto aj náprava takto vzniknutej ujmy by bola obtiažna.

Súd prvého stupňa na základe uvedeného posúdil, že je potrebné dôkladne preskúmať napadnutý
rozhodcovský rozsudok a preto využil možnosť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odporca odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,

z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že navrhovateľ nedostatočne zdôvodnil možný vznik
nenapraviteľnej ujmy, keď sa uspokojil len so všeobecným konštatovaním možnosti vzniku ujmy pri
výkone exekúcie bez toho, aby toto tvrdenie relevantným spôsobom rozobral, či poskytol primerané

dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenie, že mu hrozí nenapraviteľná ujma. Odporca poukázal aj na to, že
navrhovateľ jeho pohľadávku v rozhodcovskom konaní nespochybňoval, neuviedol žiadne skutočnosti,
pre ktoré rozhodcovský súd mal podaný návrh zamietnuť, a teda nie je žiaden dôvod, pre ktorý by
mal súd v tomto konaní odložiť vykonateľnosť rozsudku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný na úhradu
oprávnenej a preukázanej pohľadávky, ktorú voči nemu odporca eviduje a na ktorej úhradu má nárok.

Odporca tiež uviedol, že navrhovateľ sa snažil v rozhodcovskom konaní prostredníctvom vzájomnej
žaloby neodôvodnene započítať ním vykonštruovanú náhradu škody (alebo ako uvádza vo svojich
podaniach ušlý zisk) voči pohľadávke odporcu, hoci nebol schopný v dostatočne dlhom časovom období
predložiť relevantné dôkazy, ktoré by jeho nárok na náhradu škody (alebo ušlý zisk) potvrdili. Podľa
odporcu odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nie je dôvodný a je v jeho záujme, aby bolo

možné s výkonom rozhodcovského rozsudku začať v čo najkratšom čase, aby navrhovateľ nemal
možnosť zmariť uspokojenie pohľadávky odporcu úkonmi smerujúcimi k zbaveniu sa majetku.

Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku zamietne.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že zákon o
rozhodcovskom konaní neuvádza taxatívne podmienky, za ktorých môže súd rozhodnúť o odklade
vykonateľnosti. Súd zvažuje s osobitným zreteľom na každý prípad, či je odklad vykonateľnosti
potrebný. Súd nerozhoduje ex offo o odklade vykonateľnosti, a taktiež samotné podanie žaloby o

zrušenie rozhodcovského rozsudku nezakladá odklad vykonateľnosti. Súd zvažuje argumenty na strane
navrhovateľa a po ich zhodnotení rozhodne. Navrhovateľ poukázal na to, že v návrhu ozrejmil naliehavý
dôvod žiadosti o odklad vykonateľnosti s poukazom na § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého
navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Má za to, že súd postupoval v zmyslezákona, vzal do úvahy aj uvedený naliehavý dôvod navrhovateľa a okrem toho odklad vykonateľnosti je
len dočasným preventívnym inštitútom, ktorý neruší samotný exekučný titul.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi
odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a

o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom
konaní vylúčené.

Odvolací súd konštatuje, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím uplatnil zákonom daný priestor

odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku na základe návrhu navrhovateľa. Dospel k správnemu
záveru, že odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je potrebný vzhľadom na to, že navrátenie
do predošlého stavu v rámci exekúcie nie je možné, náprava prípadne vzniknutej ujmy by bola obtiažna
a rozhodcovský rozsudok je potrebné na základe včas podanej žaloby preskúmať. Ďalšie tvrdenia
odporcu uvedené v odvolaní nespochybňujú správnosť napadnutého uznesenia, ale budú predmetom

dokazovania súdu prvého stupňa až v rámci konania o veci samej.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.