Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1064/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112219428
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112219428.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: L. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom F.
XXX/XX,T.Q.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkakonanianastraneodporcu:Združenienaochranuobčana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpenom

JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, IČO:
35 620 722, o zaplatenie 8.336,86 Eur s príslušenstvom, o trovách konania, o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04. 07. 2014 č. k. 7C/211/2012 -
196, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie okresného súdu tak, že odporca a vedľajší účastník na strane odporcu s ú p o v i n n
í zaplatiť trovy konania vo výške 201,60 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 358,31 Eur k rukám

právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 201,60 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 358,31 Eur. Pri náhrade trov konania aj v súlade s rozhodnutím krajského súdu vychádzal
z ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. a náhradu trov konania pomerne rozdelil. Keďže navrhovateľ pri

pomere úspechu a neúspechu mal v konaní celkom úspech v rozsahu 40,32 %, tak v uvedenom rozsahu
priznal okresný súd navrhovateľovi aj náhradu trov konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie vedľajší účastník. Rozhodnutie okresného súdu
nepovažoval za vecne správne. Podľa jeho názoru trovy konania, pokiaľ bol v danom prípade účastník
konania čiastočne neúspešný a je povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi, sa v tomto prípade
týkajú iba odporcu a nie vedľajšieho účastníka. Podľa názoru vedľajšieho účastníka medzi odporcom

a vedľajším účastníkom konania nie je taký právny vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť povinnosť
spoločne a nerozdielne platiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Okrem toho je tiež presvedčený, že v
danom prípade mohol okresný súd vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi pri náhrade trov konania použiť
aj ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p., a teda vedľajšiemu účastníkovi povinnosť hradiť trovy konania
neuložiť. Žiadal preto uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že odporcovi bude uložená povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 201,60 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 358,31

Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ. Tento žiadal v podanom vyjadrení uznesenie
okresného súdu potvrdiť ako vecne správne, pretože ak odporca bol v konaní čiastočne neúspešný a
je povinný z hľadiska pomeru úspechu hradiť trovy konania navrhovateľovi, tak povinnosť hradiť trovy
konania sa týka tak odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka, ktorý na jeho strane vystupoval.Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a toto v zmysle ustanovenia
§ 220 ods. 1 O. s. p. zmenil.

Z obsahu spisu je nesporné, že v danej veci navrhovateľ podaným návrhom uplatňoval proti odporkyni
zaplatenie sumy 8.336,86 Eur s príslušenstvom. Okresný súd však rozsudkom zo dňa 11. 02. 2013
č. k. 7C/211/2012 - 162 rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5.615,26 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 783,69 Eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.615,26
Eur od 09. 03. 2012 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh zamietol. Na základe podaného odvolania
navrhovateľa proti uvedenému rozsudku okresného súdu, ktorým nepriznal okresný súd žiadnemu

účastníkovi náhradu trov konania, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30. 04 .2014 č. k.
14Co/212/2013 - 189 rozhodol tak, že v tejto časti zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Záver okresného súdu o tom, že navrhovateľ mal vo veci úspech 70,16 % a odporca
s vedľajším účastníkom úspech v rozsahu 29,84 %, považoval krajský súd za správny. Z uvedeného
teda vyplýva, že prvostupňový súd určil úspech navrhovateľa vo veci celkom v rozsahu 40,32 %. Preto

zastával krajský súd názor, že v danom prípade bolo potrebné priznať navrhovateľovi aj náhradu trov
konania v uvedenom rozsahu.

Na základe rozhodnutia krajského súdu okresný súd v ďalšom konaní postupoval a vychádzal zo záveru
krajského súdu, keď priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 201,60 Eur, čo je 40,32 % zo
sumy 500,- Eur, ktorá predstavuje súdny poplatok, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 358,31

Eur, čo predstavuje 40,32 % zo sumy 881,66 Eur vyčíslených trov právneho zastúpenia navrhovateľa.

Trovy konania boli vyčíslené navrhovateľom v súlade s ustanovením vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a taktiež bol správne vyčíslený
aj súdny poplatok.

Tento postup pri výpočte náhrady trov konania okresného súdu nespochybňoval ani vedľajší účastník,

ktorý podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

V podanom odvolaní však vedľajší účastník nesúhlasil s tým, že okresný súd uložil odporcovi a
vedľajšiemu účastníkovi povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 201,60 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 358,31 Eur.

Bol toho názoru, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupuje ako občianske

združenie na ochranu práv spotrebiteľa na strane odporcu, a preto v takomto prípade by sa náhrada
trov mala týkať len odporcu a nie aj vedľajšieho účastníka. Okrem toho bol presvedčený o tom, že súd
mohol vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi použiť aj ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p.

Z obsahu spisu je nesporné, že hlavný právny vzťah týkajúci sa uplatneného plnenia navrhovateľa vo
vzťahu k odporcovi sa týka len právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Medzi hlavným

a vedľajším účastníkom preto neexistuje taký hmotnoprávny vzťah, ktorý by odôvodňoval postup pre
uloženie povinnosti hradiť trovy konania navrhovateľovi spoločne a nerozdielne.

Táto okolnosť však neznamená, že by sa vedľajší účastník vystupujúci popri odporcovi v danom konaní
nemal podieľať taktiež na náhrade trov konania.

Vedľajší účastník má v konaní práva a povinnosti takisto ako každý iný účastník konania. Ak teda v

konaniach, kde je úspešný, uplatňuje náhradu trov konania, a to aj trov právneho zastúpenia právneho
zástupcu, ktorý vedľajšieho účastníka zastupuje a súdy náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v
takomto prípade priznávajú, tak potom by bolo nelogické, aby v prípade, že odporca a vedľajší účastník,ktorý na jeho strane vystupuje, nemajú v konaní úspech alebo majú v konaní úspech len čiastočný, na
základe ktorého prichádza do úvahy náhrada trov konania navrhovateľa, sa nepodieľali na náhrade trov
konania. Záver okresného súdu o tom, že na náhrade trov konania sa má podieľať tak odporca, ako aj

vedľajší účastník, považuje preto aj krajský súd za správny.

Vzhľadom na vyššie uvedené však nepovažuje za správne, aby povinnosť hradiť trovy konania bola
uložená odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi spoločne a nerozdielne, pretože pre takýto postup nie sú
splnené zákonné predpoklady.

Vzhľadom na uvedené preto krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu len v tom, že uložil
povinnosťzaplatiťtrovykonanianavrhovateľoviodporcoviavedľajšiemuúčastníkovi,avšakniespoločne

a nerozdielne. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.