Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41P/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214227652
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214227652.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II vo veci starostlivosti o maloleté deti Q., Q., F.. X.X.XXXX I. C., F.. XX.X.XXXX,
zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, detí
matky D. Q., F.. XX.X.XXXX, T. E. XX, P. a otca Q. Q., F.. X.X.XXXX, T. E. XX, P., Q..Č.. Ú. I. Ú., M.F. XX,
H. B., P. v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností - nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd dočasne z v e r u j e maloletého Q. Q., F.. X.X.XXXX a maloletú C. Q., F.. XX.X.XXXX, bytom E.Á.

XX, P. do osobnej starostlivosti matky.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. Q., F.. X.X.XXXX a na výživu maloletej C.
Q., F.. XX.X.XXXX, na každého z nich sumou 30 % z výšky životného minima na jedno nezaopatrené
neplnoleté dieťa do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 1.11.2014 do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Začína konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bez návrhu.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.10.2014 žiadala, aby súd predbežným opatrením
dočasne zveril maloleté deti - Q. Q., F.. X.X.XXXX I. C. Q., F.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky a otca zaviazal prispievať na výživu mal. Q. sumou 50,- eur mesačne a na mal. C. sumou 50,-
eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Svoj návrh odôvodnila takto: S otcom detí sú manželia. Spolužitie s otcom bolo na začiatku normálne. Po
uzavretímanželstvabývalispolusrodičmimatkyvichbyte.Keďmatkanastúpilanamaterskúdovolenku,

otcovi začalo všetko vadiť, kontroloval matku kde sa nachádza, kedy príde a ak pár minút meškala, začal
na ňu kričať a obviňovať ju z nevery. Otec trval na tom, aby z bytu matkiných rodičov sa odsťahovali do
podnájmu. Keď v roku 2011 sa odsťahovali do podnájmu, zakázal otec matke navštevovať si rodičov.
Otec matku vo všetkom zneisťoval, vnucoval matke svoje myšlienky, nadával jej do kuriev. Jeho násilné
správanie sa zintenzívnilo v posledných troch rokoch natoľko, že vyvolával konflikty každý deň či každý
druhý deň, ktoré pre matku pravidelne končili bitkou. Otec matku napádal údermi po tvári, rukách a

nohách. Kopal ju do brucha, hádzal do nej rôzne predmety. Bil jej hlavu o stenu, často ju škrtil, raz
jej priložil nôž ku krku. Vyhrážal sa, že ak sa náhodou raz dostane do väzenia, prvé čo urobí keď ho
pustia, že matku podreže. Otcove násilné správanie sa bolo ešte intenzívnejšie po požití alkoholu. K
poslednému útoku zo strany otca voči matke došlo 5.7.2014 popoludní po jej príchode z práce, kedy otec
jej začal nadávať, vyhrážal sa jej, aby zdochla, že ju zabije a že nedopadne dobre. Počas toho ju viackrát
fyzicky napadol, pričom si udrela hlavu a upadla do bezvedomia. Maloletý Q. bol v tom čase tiež doma

a keď sa matka prebrala povedal jej, že nejaký ujo už vyhodil otca z bytu. Susedia medzičasom privolali
policajnú hliadku, ktorá matku zobrala na výsluch a do nemocnice. Následne po odchode matky sa otec
vrátil do bytu, kde ho príslušníci PZ zadržali a vzali do väzby. Je proti nemu vedené trestné stíhaniepre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods 1,2 písm. b) Trestného zákona. Deti boli takmer
vždy prítomné pri tom, keď matku otec bil, báli sa o ňu a ona o deti. Niekoľkokrát sa deti matku zastali a
prosili otca, aby ju nebil. Večer ťažko zaspávajú, majú problém s učením, nechceli jesť, postupne strácali

kamarátov. Keď v noci spali, otec ich budil, deti boli preto vyčerpané, unavené a nevyspaté. Keď sa
deti báli, otec matku nepustil k nim. Obviňoval ju, že viac pozornosti venuje deťom ako jemu. Na dcéru
C. často kričal, nadával jej „taká si kurva ako tvoja matka“, vykrikoval jej, že nie je jeho dcérou. Mal.
Q. viackrát udrel, vždy ho bil po tvári. Od kedy je otec vo väzbe, situácia sa zlepšila, čo sa odrazilo
na tom, že obe deti sú pokojnejšie, syn začal jesť, tešia sa do školy. Po poslednom útoku a odchode

z domácnosti matka s deťmi navštívila psychologičku, ktorá u obidvoch detí diagnostikovala výraznú
úzkostnú dekompenzáciu s prežitou závažnou traumatickou udalosťou. Obe deti sa boja otca, nechcú
sa s ním kontaktovať, vyhýbajú sa všetkému, čo súvisí s otcom, neodpisujú mu na listy, ktoré im posiela
z väzby.

Ďalej matka vo svojom návrhu uviedla, že je zamestnaná ako upratovačka u zamestnávateľa I., J..S..Z..
P. s čistým mesačným príjmom 70,15 eur. Otec je SZČO - stolár, pričom výška jeho príjmu matke nie

je známa. Toho času nebýva v spoločnom byte a jej výdavky na bývanie predstavujú čiastku 50, -eur
mesačne. Okrem toho má výdaje na cestovné vo výške 20, - eur mesačne, výdavky na oblečenie a
topánky cca 30,- eur štvrťročne, výdavky na drogériu vo výške cca 10,- eur mesačne, poplatok za mobil
cca 10,- eur mesačne, výdavky na lieky vo výške cca 30,- eur mesačne.

Podľa § 74 pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne

boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh na vydanie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu
podľa 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa§76ods.1písm.a),b)O.s.p.predbežnýmopatrenímmôžesúduložiťúčastníkovinajmä,abyplatil
výživné v nevyhnutnej miere; odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti
toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli

vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe.

Posúdenie či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia.

V zmysle § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie

maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

Ako to vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení, účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie
ochrany porušovaných a ohrozených práv účastníkov konania, pričom nariadenie predbežného
opatreniaprichádzadoúvahyvtedy,akjepotrebnéabybolipomeryúčastníkovdočasneupravené,alebo
existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, t.j. aby ohrozený účastník mohol spor

začať,alebovužzačatomsporenerušeneuplatňovaťsvojnárokbezobavyarealizovaniajehovýsledku.
Navrhovateľ predbežného opatrenia tu musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a okolnosti opodstatňujúce
obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Pred nariadením predbežného opatrenia
nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený, t.j. súdu sa musí osvedčená skutočnosť

vzhľadom na všetky okolnosti javiť ako nanajvýš pravdepodobná.Súd zdôrazňuje, že nariadením predbežného opatrenia ide len o dočasný zásah súdu a predbežné
opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového
stavu a jeho vyhodnotení odlišné od dočasnej úpravy pomerov. Opodstatnenosťou skutočností

uvádzaných matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa bude dôsledne zaoberať konajúci
súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Predbežné
opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a zabezpečovacia funkcia
predbežných opatrení sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.

Základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Už zo samotného označenia
„predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, že
nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva,
o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje
určitý okruh vzťahov. Predbežné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní
o merite veci. Matka maloletých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia opísala rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté
deti navrhovateľ nemusí preukazovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletému
dieťaťu, ak sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a v takomto prípade postačuje
nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov. Súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania (§ 75 ods. 6 a § 131 O.s.p.), čím je daná možnosť

súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia priamo a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s
účelom predbežného opatrenia, pretože súd v zákonom stanovenej, relatívne krátkej lehote (7 dní)
nemá čas na dokazovanie a o nariadení predbežného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej
pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy prioritný záujem detí.

Zohľadňujúc skutočnosť, že súčasné správanie otca maloletých, ako aj rozvrátené vzťahy oboch rodičov
maloletých neumožňujú, aby maloleté deti boli aj naďalej v starostlivosti oboch rodičov, mal súd zato, že
je v záujme maloletých ich dočasne zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platiť výživné
v minimálnej zákonom stanovenej výške, ktorá t.č. predstavuje sumu 27,12 eur. Súd zároveň začal
konanie o úpravu rodičovských práv a povinností z úradnej moci v súlade s § 76 ods. 3 a § 81 ods.

1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).