Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209211883
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4209211883.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, Bratislava,
IČO: 17 324 220, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36
862 711, proti povinnému: A. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/X, P., o vymoženie sumy 1.576,18
eura s príslušenstvom, trov pôvodného konania vo výške 94,40 eura, trov právneho zastúpenia v
pôvodnomkonanívovýške306,66eura,zmluvnejpokutyvovýške315,24euraatrovexekúcie,onávrhu

rozvedenej manželky povinného: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako povinný, v konaní zast. Mgr.
Ľubomírou Beňovou, advokátkou so sídlom Župná 1147, Komárno, na zastavenie exekúcie, o odvolaní
rozvedenej manželky povinného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/834/2009-29 zo
dňa 5. decembra 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/834/2009-29 zo dňa 5. decembra
2013 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh rozvedenej manželky povinného na zastavenie
exekúcie zamietol.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 57 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Konštatoval, že bývala manželka povinného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručila dňa
21.11.2012 súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku,ktorýzdôvodnilanasledovne.Nakoľkovpredmetnejexekúciijejpostavenieúčastníčkykonania
priznáva Exekučný poriadok v ustanovení § 37 ods. 2, má za to, že uvedená exekúcia je neprípustná
z dôvodu, že celková vymáhaná suma vo výšky 7.049,26 eura niekoľkonásobne prevyšuje sumu istiny

v sume 1.576,18 eura. Najvyššiu položku pritom predstavuje príslušenstvo pohľadávky v časti úrokov z
omeškania a to 0,1 % denný úrok z omeškania zo sumy 1.576,18 eura od 31.10.2004 do zaplatenia, a
tedasamotnáistinabolaúročenáúrokomvovýške36,5%ročne,ktorýpovažujezaneprípustný,nakoľko
povinný je fyzickou osobou. Na záver dodala, že konanie oprávneného považuje za účelové, pretože
návrh na začatie exekúcie podal až tri roky po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, čím sa
tak zvýšilo príslušenstvo vymáhanej istiny o úroky z omeškania. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval,

že keďže povinný v pôvodnom konaní nevyužil opravný prostriedok a nepodal proti predmetnému
platobnému rozkazu odpor, stal sa platobný rozkaz právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
na podklade ktorého oprávnene začalo exekučné konanie, nakoľko zo strany povinného, do podania
návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, nedošlo k dobrovoľnému plneniu ani po právoplatnosti
a vykonateľnosti platobného rozkazu. Bývalá manželka povinného vo svojich tvrdeniach poukazuje
najmä na niekoľkonásobne prevyšujúce príslušenstvo vymáhanej pohľadávky voči samotnej istine, ktorá

bola úročená 0,1 % denným úrokom z omeškania, a teda už samotný úrok z omeškania považuje za
neprípustný, nakoľko v prípade povinného ide o fyzickú osobu, čo však nie je dôvodom na zastavenieexekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom uvádzané tvrdenia mal povinný uplatniť
už v pôvodnom konaní. Navyše povinný nevyužil žiaden z opravných prostriedkov, či už riadny alebo
mimoriadny v pôvodnom konaní, ktorým by namietal dôvodnosť nároku oprávneného, resp. samotnú

výšku úroku z omeškania, ktorým sa istina úročila. V prípade tvrdenia povinnej ohľadne účelovosti
konania oprávneného tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie po troch rokoch od právoplatnosti a
vykonateľnosti exekučného titulu, súd dodáva, že platobný rozkaz bol povinnému riadne doručený a teda
o svojej povinnosti vedela nič mu nebránilo, aby ju aj splnil, pričom si musel byť vedomý aj následkov
jej neplnenia a je len na vôli oprávneného kedy si svoje právo uplatní v exekučnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa za to, že nie sú splnené podmienky
podľa § 57 a 58 ods. 1 Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie, preto rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala rozvedená manželka povinného v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Poukázala na to, že vedenie exekúcie je neprípustné a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať. Dôvod neprípustnosti videla v skutočnosti určenia vymáhanej istiny úrokom z omeškania vo
výške 0,1% denne za každý deň omeškania do zaplatenia, t.j. úrokom z omeškania vo výške 36,5%
ročne. Takýto úrok z omeškania uplatňovaný vo vzťahu k fyzickej osobe považovala za neprimerane

vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Vedenie exekúcie týmto spôsobom by teda nemalo požívať
právnu ochranu. Dohodnutý úrok vo výške 0,1% denne je úrok nad rámec úrokovej sadzby, ktorú banky
žiadajú pri poskytovaní úverov a teda je neprimeraný a v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. Ďalej uviedla, že v čase vydania exekučného titulu riadny opravný prostriedok nemohla podať,
nakoľkoexekučnýtituljejdoručovanýnebol.Tenboldoručovanýlenpovinnému,jejbývalémumanželovi.

Mala za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplného
zistenia skutkového stavu veci, pričom má aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Navrhla preto napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách konania.

K odvolaniu rozvedenej manželky povinného sa vyjadril oprávnený, pričom navrhol napadnuté
uznesenie potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla relevantné skutočnosti,
iba skutočnosti, ktorými sa súd zaoberal opakovane. Uviedla argumenty, ktoré sú totožné s dôvodmi
uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.08.2009, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 06.10.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 13.10.2009 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu v Komárne

č.k. 5Rob/66/2006 zo dňa 23.03.2006. Rozvedená manželka povinného písomným podaním zo dňa
20.11.2012 doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.11.2012 podala návrh na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa

tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu.

Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia konštatuje, že účelom exekučného
konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá
sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť
pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej
pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo
ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými
prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že
exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za

podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného,
a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v
exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti
exekúcie ustanovuje zákon (medzi nimi aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov
neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením

exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od
vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním.

Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku konštatuje, že súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého
z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie
predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia
niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť,

pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.

Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Rozhodnutie, ktoré nie je vykonateľným
exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Už pri

skúmaní splnenia predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie,
ako aj neskôr, je exekučný súd vždy povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a
povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je
exekučnýsúdoprávnenýposudzovaťvecnúsprávnosť(skutkovéaprávnezávery)rozsudku(uznesenia)
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť,či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu.

V prebiehajúcej exekúcii rozvedená manželka povinného svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pričom mala za to, že uvedená exekúcia je neprípustná z
dôvodu, že celková vymáhaná suma vo výšky 7.049,26 eura niekoľkonásobne prevyšuje sumu istiny v
sume 1.576,18 eura. Najvyššiu položku pritom predstavuje príslušenstvo pohľadávky v časti úrokov z

omeškania a to 0,1 % denný úrok z omeškania zo sumy 1.576,18 eura od 31.10.2004 do zaplatenia, a
tedasamotnáistinabolaúročenáúrokomvovýške36,5%ročne,ktorýpovažujezaneprípustný,nakoľko
povinný je fyzickou osobou. Na záver dodala, že konanie oprávneného považuje za účelové, pretože
návrh na začatie exekúcie podal až tri roky po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, čím sa
tak zvýšilo príslušenstvo vymáhanej istiny o úroky z omeškania. Neprimerane vysoký úrok z omeškania
namietala aj v odvolaní.

Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je síce v priebehu celého konania ex offo povinný skúmať
splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, avšak v tomto prípade podmienky na zastavenie exekúcie
splnené neboli. Na dôvažok odvolací súd stotožniac sa s dôvodmi uvedeným v napadnutom uznesení,
ktoré nebude opakovať, dodáva, že ako už bolo vyššie spomenuté, v rámci skúmania formálnej

a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú
správnosť (skutkové ani právne závery) rozsudku (príp. uznesenia a platobného rozkazu) všeobecného
súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozvedená manželka povinného namietala
najmä skutočnosti týkajúce sa neprimeranosti prevýšenia sumy istiny, najmä v časti úroku z omeškania
0,1% denne, čo je 36,5% ročne, ktorý považovala za neprípustný. V tomto smere je potrebné zdôrazniť,

že exekučným titulom je rozhodnutie súdu - platobný rozkaz, preto nie je exekučný súd oprávnený
skúmať jeho vecnú správnosť, t.j. správnosť jeho skutkových ani právnych záverov. V opačnom
prípade by prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci a konal by tak nad rámec zákona.
Exekučný súd preto nie oprávnený skúmať správnosť úrokov priznaných rozhodnutím súdu, t.j. v
tomto prípade ani úroku z omeškania 0,1% denne odo dňa 31.10.2004 do zaplatenia priznaného

exekučným titulom, ktorým je platobný rozkaz vydaný všeobecným súdom. Neprimeranosť úrokov
z omeškania mali namietať účastníci konania v základnom konaní, v ktorom bolo rozhodnutie súdu
vydané a nie až v exekučnom (vykonávacom) konaní. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rozvedená
manželka povinného nebola účastníkom tohto konania. Rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom je
právoplatné a vykonateľné a preto nie je možné v tomto štádiu konania namietať neprimeranosť úrokov

ním priznaných. Tvrdenia uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanom odvolaní nie je
v tomto štádiu konania právne relevantné. Iné skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie uvedené
neboli a odvolací súd ani žiadne z obsahu súdneho spisu nezistil.

Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia a napadnuté uznesenie ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.