Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3Er/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201292
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Masár
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114201292.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Bohumil Kubát, so
sídlom Obchodná 7, 811 06 Bratislava, vo veci oprávneného: HORVÁT klimatizácia a vetranie, s.r.o.,
IČO: 36400980, Bánovská cesta 11, Žilina, právne zastúpený advokátom: GARANT PARTNER legal,
s.r.o., Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, pobočka Žilina, Kysucká cesta 8405/16C, 010 01 Žilina, proti
povinnému: TG Invest, s.r.o., IČO: 44 279 591, Štúrova 156/2, 010 01 Žilina, tu o námietkach povinného

proti exekúcii zo dňa 26.03.2014 a návrhu povinného na odklad exekúcie zo dňa 26.03.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II. Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 07.01.2014 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 09.01.2014,
exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/68/2012-259 zo dňa 11.06.2013 a
žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie pod č. 5511 166733 dňa 17.01.2014.

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 14.03.2014, podal v zákonom
stanovenej lehote námietky proti exekúcii, ktoré boli podané na poštovú prepravu dňa 28.03.2014.

Povinný v podaných námietkach uviedol, že má voči oprávnenému pohľadávky po lehote splatnosti vo
výške:

- neuhradená faktúra vystavená 09.07.2013 (splatná 23.07.2013) vo výške 208.962,- eur

- neuhradená faktúra vystavená 26.08.2013 (splatná 09.09.2013) vo výške 70.482,- eur

Dňa 26.07.2013 povinný vystavil jednostranný zápočet vo výške 78.655,19 eur, čím sa znížil záväzok

oprávneného voči povinnému, ktorý tak predstavuje sumu 200.788,81 eur.

Na základe uvedeného povinný žiada o zastavenie exekúcie, prípadne o jej odloženie do termínu
vyriešenia úhrady záväzku oprávneného v uvedenej výške, ktorá vysoko presahuje sumu, ktorú
požaduje oprávnený od povinného.

Povinný zároveň ako prílohy predložil fotokópiu faktúry č. FA 130007 zo dňa 23.07.2013, faktúry č. FA
130008 zo dňa 26.08.2013 a fotokópiu oznámenia o započítaní pohľadávok a záväzkov, ktoré adresoval

oprávnenému.Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 15.04.2014, pričom
uviedol, že námietky proti exekúcii sú inštitútom prostredníctvom ktorého môže povinný namietať
oprávnenosť začatia exekúcie. V prípade, ak povinný tvrdí, že vymáhaná pohľadávka oprávneného

zanikla jednostranným započítaním, nesie dôkazné bremeno preukázania zániku vymáhaného nároku
oprávnenéhopovinný(RozsudokNSSRsp.zn.4Cdo84/02zodňa30.7.2002).Povinnývšaknepredložil
súdu žiaden dôkaz o existencii ním označených pohľadávok voči povinnému. I keď návrh povinného
oprávnený považuje za nie zrozumiteľný, uvádza súdu niektoré základné právne názory.

Prvou a základnou podmienkou započítania je existencia vzájomných pohľadávok. Zatiaľ čo Oprávnený

mávočiPovinnémusplatnúpeňažnúpohľadávkuvyplývajúcuzprávoplatnéhoavykonateľnéhosúdneho
rozhodnutia Okresného súdu v Žiline sp. zn. l0Cb 68/2012-259 zo dňa 11.06.2013 v sume 78.655,20 eur,
Povinný voči Oprávnenému žiadnu splatnú peňažnú pohľadávku nemal a ani nemá. Faktúry č. 130007
zo dňa 09.07.2013 na sumu 208.962,- eur a faktúra č. 130008 zo dňa 26.8.2013 na sumu 70.452,- eur
povinný vystavil neoprávnene, nakoľko neexistuje právny titul na základe ktorého mohli byť tieto faktúry
vystavené. Faktúra je z pohľadu obchodného práva iba výzvou na plnenie, pričom samotné plnenie

musí mať svoj právny základ v obchodnom práve v podobe konkrétneho zmluvného resp. iného nároku.
Faktúry boli teda vystavené účelovo.

Jedným z dôkazov o účelnosti vystavenia faktúr je aj právny titul, ktorý obe faktúry označujú. Má ním byť
ustanovenie čl. 4 bod 4.8 Zmluvy o dielo č. 008/2010 zo dňa 15.10.2010. Tento bod znie nasledovne:

„V prípade omeškania objednávateľa s prevzatím diela ukončeného v riadne dohodnutom termíne je

objednávateľ povinný uhradiť a zhotoviteľ je oprávnený objednávateľovi fakturovať zmluvnú pokutu vo
výške 0,05% za každý deň omeškania z ceny diela podľa čl. 4.1."

Oprávnený len dodáva, že v tejto zmluve je oprávnený v pozícii zhotoviteľa. Inak povedané, tento bod
zmluvy dáva oprávnenie práve oprávnenému žiadať zaplatenie zmluvnej pokuty; nie je to oprávnenie
povinného. Naopak, práve povinný by mal povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Pohľadávky povinného označené povinným oprávnený nikdy ani neviedol vo svojom účtovníctve a s
tým súvisiace vystavené a doručené faktúry oprávnený bezodkladne vrátil povinnému ako vystavené
neoprávnene.

Dôkaz:

• Odpoveď na list „Započítanie vzájomných pohľadávok"

• Oznámenie o započítaní pohľadávok a záväzkov s opatrenou pečiatkou doručenia

• Zmluva o dielo č. 008/2010 - založená v spise Okresného súdu v Žiline sp zn. l0Cb 68/2012

Ako bolo uvedené vyššie, oprávnený má voči povinnému splatnú peňažnú pohľadávku vyplývajúcu z
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia Okresného súdu v Žiline sp. zn. l0Cb 68/2012-259
zo dňa 11.6.2013 v sume 78.655,20 eur. Súdny zmier je súdom schválená dohoda účastníkov ktorou si

vysporiadavajú spornú vec pred súdom. Vo svojej podstate ide o dohodu o urovnaní, kde uplatňovaný
sporný resp. pochybný nárok zaniká a vzniká záväzok nový (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 293/2009;
L Fekete, Občiansky zákonník. Veľký komentár II. diel, EUROKÓDEX 2011, str. 1741).

Vo vyhľadávacom súdnom konaní tak nárok uplatňovaný oprávneným zanikol a nahradil sa novým
nárokom. Takže, pohľadávky oprávneného uvedené povinným v Oznámení o započítaní pohľadávok

a záväzkov zo dňa 26.07.2013 v celkovej sume 78.655,19 eur + uplatnené príslušenstvo uzatvorením
súdneho zmieru zanikli a boli nahradené novou pohľadávkou oprávneného v rovnakej hodnote, avšak
jej základom je súdny zmier (dohoda o urovnaní) Okresného súdu v Žiline sp. zn. l0Cb 68/2012-259
zo dňa 11.6.2013.

Na základe uvedených skutočností, teda že neexistujú resp. nikdy neexistovali pohľadávky povinného

označené povinným a v čase jednostranného započítania neexistovali už ani povinným označené
pohľadávky Oprávneného (tieto boli pretransformované na iný právny titul), je jednostranné započítanie
učinené povinným dňa 26.07.2013 a oprávnenému doručené dňa 30.07.2013 neplatné. Oprávnený len
pripomína, že Okresný súd vydal uznesenie sp. zn. l0Cb 68/2012-259 zo dňa 11.6.2013 a právoplatnýmsa stal dňa 29.07.2013 - deň pred doručením Oznámenia o započítaní Oprávnenému (aj keď za
rozhodujúci deň je možné považovať deň vyhlásenia rozhodnutia súdu).

Podľa názoru oprávneného o účelovosti konania povinného svedčí aj fakt, že vo vyhľadávacom súdnom

konaní pred Okresným súdom v Žiline sp. zn. l0Cb 68/2012 nenamietal riadne a včasné vykonanie diela
oprávneným, resp. nesplnenie iných povinností a aj preto pristúpil k dohode o zaplatení celej žalovanej
istiny ceny za dielo (vznik nároku na zaplatenie ceny za dielo v súlade s § 548 druhá veta Obch. Z). Aj v
tomto kontexte je tvrdenie o nejakom omeškaní oprávneného zjavne nezmyselné a v priamom rozpore
s predchádzajúcim konaním povinného vo vyhľadávacom súdnom konaní.

Len pre zaujímavosť Oprávnený uviedol, že žalovanou istinou vo vyhľadávacom súdnom konaní bola
z každej jednotlivej platby len presne tá časť, ktorá zodpovedala DPH. Povinný zaplatil cenu za dielo
(aj tým uznal riadne a včasné vykonanie diela), ale nezaplatil k tomu účtovanú DPH v celkovej sume
istiny 78.655,19 eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiada, aby súd námietky povinného zamietol.
Rovnako oprávnený žiada, aby súd návrh povinného na odloženie exekúcie zamietol.

Oprávnený si zároveň uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 325,32
eur (za 1 úkon právnej služby v sume 263,306 eur a 1x režijný paušál 8,04 eur + DPH)

I.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov - Exekučný poriadok (ďalej v texte EP), povinný môže vzniesť u exekútora povereného

vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa
namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).

Súd k vzneseným námietkam povinného uvádza nasledovné:

Inštitút námietok povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP je inštitútom, prostredníctvom ktorého
povinný môže realizovať svoju procesnú obranu v exekučnom konaní v štádiu po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie. Súd na podklade podaných námietok povinného proti exekúcii skúma

to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo
bránia jeho vykonateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Konanie o
námietkach sa spravuje

tzv. koncentračnou zásadou, podľa ktorej na dôvody uvedené po lehote na vznesenie námietok súd
neprihliada.

Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že
tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

Exekučný súd mal preukázané, že povinnému bola právoplatným a vykonateľným rozhodnutím

Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/68/2012-259 zo dňa 11.06.2013 uložená povinnosť uhradiť
oprávnenému 28.655,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a 50.000,- eur do 31.12.2013.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2013 a vykonateľnosť dňa 02.08.2013,pričom vo vzťahu k platbe 50.000,- eur dňa 01.01.2014. Povinný však dobrovoľne nesplnil pohľadávku
vo výške 50.000,- eur do 31.12.2013, preto oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie.

Povinný sa v podaných námietkach proti exekúcii bráni tým, že došlo k zániku vymáhanej pohľadávky

oprávneného a to jednostranným zápočtom voči splatným pohľadávkam oprávneného voči povinnému.
K predmetnému súd konštatuje, že inštitút započítania je jedným zo spôsobov zániku záväzku, ktorý
je upravený v § 580 a § 581 OZ. Ide o jednostranný úkon, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom
ustanovené predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky, pokiaľ sa tieto
pohľadávky kryjú. Kompenzáciu jednostranným právnym úkonom možno realizovať mimosúdne alebo v

priebehu konania ako obranu proti žalobe, nie je vylúčené ju uplatniť aj pri výkone rozhodnutia (exekúcii).

Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno
domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať

pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v
odsekoch 1 a 2.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam proti exekúcii zápočet neuznáva, považuje ho za neplatný,
spochybňuje existenciu celej pohľadávky povinného ako takej s tým, že neexistuje pohľadávka spôsobilá

na započítanie. Z protichodných tvrdení účastníkov exekučného konania vyplýva spornosť pohľadávky
(zmluvnej pokuty), ktorá má byť predmetom započítania. Zákon síce nevylučuje možnosť uplatniť
započítanie aj v exekučnom konaní, v danom prípade ho súd nemôže proti vôli oprávneného uplatniť pre
spornosť vzájomnej pohľadávky. Táto skutočnosť však nebráni povinnému domáhať sa jej v základnom
(nachádzacom) sporovom konaní, kde môže oprávneného žalovať na zaplatenie predmetných súm.

Oprávnený sa však v tomto exekučnom konaní, v tejto exekúcii, domáha plnenia z titulu judikovaného
nároku a úlohou tohto exekučného konania je v prvom rade prihliadať na nároky oprávneného. Úlohou
ani oprávnením exekučného súdu nie je nahrádzať sporové konanie.

Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že z hľadiska posudzovania námietok podľa § 50 EP,
nie je možné konštatovať, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik

vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti. Súd teda v námietkach povinného nevzhliadol
žiaden dôvod na vyhovenie námietkam proti exekúcii.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd námietkové tvrdenia povinného v námietkach vyhodnotil ako
neopodstatnené z hľadiska dôvodnosti námietok proti exekúcii podľa § 50 EP, a preto námietky proti
exekúcii zamietol ako nedôvodné.

II.

Povinný spolu s námietkami proti exekúcii podal návrh na odklad exekúcie, pričom svoj návrh odôvodnil
tak, že žiada o odloženie exekúcie do termínu vyriešenia úhrady záväzku oprávneného. Súd sa tak
musel zaoberať aj týmto návrhom povinného.

Podľa § 56 ods. 1 - 4 Exekučného poriadku -(1) Na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol
prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov
jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

(2) Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená
(§ 57).

(3) Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v
ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom

prostriedku.

(4) Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia
mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných
predpisov.6a) Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.

Medzi zákonom stanovené podmienky, na základe ktorých by bolo možné povoliť odklad exekúcie podľa
§ 56 ods. 1 EP je skutočnosť, že povinný je fyzickou osobou, pričom v danom prípade je povinnou

osobou právnická osoba - obchodná spoločnosť, a teda predmetné ustanovenie nie je možné použiť.

Ustanovenie odseku 2/ § 56 Exekučného poriadku pripúšťa možnosť povolenia odkladu exekúcie za
predpokladu, že možno očakávať zastavenie exekúcie. V tomto prípade toto ustanovenie nemožno
použiť, nakoľko v súčasnosti nie je žiaden predpoklad možného zastavenia exekúcie, čo vyplýva aj z
rozhodnutia súdu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii.

Podľa § 56 ods. 3 Exekučného poriadku možno povoliť odklad exekúcie iba vo vzťahu k cudziemu
rozhodnutiu, pričom exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie Okresného súdu Žilina, a teda
ani toto ustanovenie nemožno použiť pre prípadné povolenie odkladu exekúcie.

Keďže povinný nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 56 ods.4 Exekučného poriadku,
nemožno odklad exekúcie povoliť ani z odkazom na toto ustanovenie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd nevzhliadol
žiaden dôvod na povolenie odkladu exekúcie, a tak návrh povinného na odklad exekúcie zamietol ako
nedôvodný.

Súd záverom poukazuje na skutočnosť, že nerozhodoval o ďalších trovách exekúcie oprávneného, ktoré
sioprávnenýuplatnilvsúvislostisvyjadrenímsaknámietkamprotiexekúciivovýške325,32eur,nakoľko

súd v poverení na vykonanie exekúcie nešpecifikoval presnú výšku trov exekúcie oprávneného, a tak
súdny exekútor po vydaní upovedomenia o ďalších trovách exekúcie vymôže aj ďalšie trovy exekúcie
oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním súdu o námietkach proti exekúcii.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde v Žiline.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, protiktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.