Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Rudolf Ďurta

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214200886
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6214200886.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/
A,Bratislava,IČO:45869464,zastúpenéhoverita,s.r.o.,advokátskoukanceláriousosídlomKarpatská
18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX
XX Z. C., t. č. bezdomovec v meste Z. C., vedenej pod sp. zn. EX 486/2014 súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, 979 01

Rimavská Sobota, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.991,64 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9Er/135/2014-14 zo dňa
26.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o
úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom,
na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere,pretonadanýprávnyvzťahaplikovalustanovenia§52anasl.zákonač.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal

aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je súčasťou predtlače formulárovej zmluvy ako aj všeobecných
obchodných podmienok čl. 11.2. Uvedené Obchodné podmienky úveru v bode 11.2. a predtlačená
formulárová zmluva ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené
pred rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná

individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti
formulárovej zmluvy o úvere, resp. do predtlače formulárovej zmluvy, kde povinný ako spotrebiteľ nemal
možnosť pri podpise zmluvy podpísať zmluvu bez takto dojednanej rozhodcovskej doložky. Veriteľ
od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov
zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde za účelom minimalizácie jeho nákladov
a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda

reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to
samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť
miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemal možnosť relevantne sa proti
návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. zúčastniť sa konania pred rozhodcovským súdom. Na základe
uvedeného mal súd za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4/ Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul zamateriálne nevykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote

odvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval
svoje výhrady voči uzneseniu okresného súdu. Namietal, že okresný súd prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. §
44 ods. 2/ Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať výlučne
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,

nemá teda žiadne oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. Ďalej uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný
súd. Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe v zmysle § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len ZoRK) môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu, súd v konaní o neplatnosť

rozhodcovského rozsudku tento preskúmava z dôvodov podľa § 40 ZoRK. Doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa ustanovení § 159 ods. 2/ O. s. p. Súd nemôže vec
prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť-
navyšebezúčastioprávneného.Oplatnostirozhodcovskejdoložkyrozhodujerozhodcovskýsúd,apreto

prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Je tu teda prekážka „res iudicata“.
Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že oprávnený
postupovalvsúlade§93bods.1/zákonaobankách,ktorýmuukladápovinnosťponúknuťklientovinávrh
rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku
a to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Podľa oprávneného tiež došlo k

porušeniu zákazu retroaktivity, keď súd na vec aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
znení pred účinnosťou tohto znenia. V rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery, ktoré
sú v ňom uvedené. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý
majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Poukázal na to, že v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný sená, pričom jedného člena

senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena
senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým
vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí SR, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú
úroveň ochrany práv sporových strán, dlžník ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez

účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ak
exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vykonáva
iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení, ako aj v prípadoch, keď na ťarchu
oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému
možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej situácii vyjadriť. Ďalej namietal, že súd

v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je
záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,
pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom
rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj
súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti

rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v
žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je
možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom- a teda

ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Podľa oprávneného dochádza k porušeniu
právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach
poverenievydajúajzamietajú.Naviacexekučnýsúdpovinnéhonazákladejehopostavenieneprimerane
zvýhodňuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, alebo alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Veľký Krtíš. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni

vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Zospisovéhomateriálujezrejmé,žeoprávnenýsadomáhalvykonaniaexekúcienazákladeexekučného

titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. PV-
C/1011/0637 zo dňa 19.07.2013. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom
bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX,
uzavretej dňa 01.10.2008.

Rozhodcovský súd v odôvodnení predloženého exekučného titulu uvádza, že zmluvné strany sa
dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Následne rozhodcovský súd cituje znenie rozhodcovskej doložky, ktorá má byť uvedená
v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok.

V bode 7 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou
vo Všeobecných obchodných podmienkach.

V článku 11 bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy je
obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a

obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie
sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej
dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného

titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a
to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Odvolací súd zistil, že z oprávneným predložených dôkazov priloženým k návrhu na vykonanie
exekúcie, predovšetkým z predloženej zmluvy o úvere a obchodných podmienok pre úver ako jej
neoddeliteľnej súčasti nevyplýva platné uzavretie rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi, ktoré by

založilo právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi nimi, nakoľko tieto len odkazujú na
rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli súdu prvého
stupňa predložené. Prvostupňový súd teda nemohol konštatovať, že medzi účastníkmi nebola platne
dohodnutá rozhodcovská doložka.Nakoľko okresný súd v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spise založený dôkaz o
uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor
medzi účastníkmi, odvolací súd považoval vyššie uvedené závery okresného súdu za predčasné,

keďže skutkový stav veci nemohol súd pre absenciu samotnej rozhodcovskej zmluvy kvalifikovane
zistiť. Napadnuté uznesenie preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa od oprávneného vyžiada Všeobecné obchodné podmienky,
obsahom ktorých má byť rozhodcovská doložka, na základe ktorej si odvodil rozhodcovský súd svoju

právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa
01.10.2008. Až následne môže súd prvého stupňa posúdiť, či bola rozhodcovská doložka platne
dohodnutá, a to z hľadiska jej formy a obsahu, ako aj z hľadiska, či nevykazuje znaky neprijateľnej
podmienky.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.