Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22Er/131/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710203971
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Ferková
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7710203971.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., IČO: 17324220, Bottova
7, Bratislava, zastúpený MCGA legal s.r.o. Advokátska kancelária, Partizánska 2, Bratislava, proti
povinnému: Q., o vymoženie 1.680,94 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Exekúciu, vykonávanú súdnym exekútorom Mgr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad so sídlom
Bratislava, 29.augusta 2, z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 EUR do 3 /troch/
dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd poveril dňa 7.4.2010 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. 0808033 zo dňa
20.11.2009, na vymoženie vyššie uvedenej sumy.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa

osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho

existencie nemožno exekúciu vykonať.Na výzvu súdu sa oprávnený k veci nevyjadril.

V priebehu exekučného konania, po znovupreskúmaní exekučného titulu, ktorý bol podkladom pre
začatie predmetného exekučného konania, súd zistil následovný skutkový stav:

V predmetnej exekučnej veci bola dňa 11.9.2007 uzatvorená zmluva o úvere č. 01032229 (ďalej len
„zmluva“). Súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke ako zmluvu o úvere uzavretú v zmysle § 497 a nasl.
ObZ. a teda malo by sa jednať o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka.

Zo zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky, pričom konal v
rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok

za poskytnutie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým spôsobom
nevyplýva, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd preto na
uvedený právny vzťah použil spotrebiteľské právne normy t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. a smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek
dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993).

Z hľadiska procesného postupu súdu je potrebné v každej fáze exekučného konania preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom a dobrými mravmi.Pretože v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky nesmú byť
dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi zmluvnými stranami. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné. Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 4 OZ uviedol zoznam niektorých podmienok,
ktoré možno považovať za neprijateľné. V zmysle písm. r) vyššie spomenutého ustanovenia za
neprijateľnú podmienku sa považuje aj tá podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Ako vyplýva z bodu 5.38 všeobecných zmluvných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že všetky

spory rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Bratislava.

Súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento
nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ bol
nútený tieto obchodné podmienky prijať ako celok alebo odmietnuť.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc. Význam rozhodcovskej

doložky je osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

V predmetnej uzavretej rozhodcovskej doložke je vopred ustanovený rozhodcovský súd, ktorý bude v
prípade majetkového sporu predmetnú vec riešiť a aj napriek tomu, že výber je určený troma súdmi,
tento je obmedzený. Teda už len znenie rozhodcovskej doložky umožňovalo veriteľovi jednostranne

si určiť rozhodcu na konanie vo veci, čo možno považovať za rozporné s ustanovením § 3 zákona č.
244/2002 Z.z. s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným
aj za neprijateľnú podmienku.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Ustanovenie § 53

Občianskehozákonníkaniejeomožnostivýberumedzištátnymasúkromnýmsúdom,alepredovšetkým
o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne
dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú

procesnú obranu. Spôsob, akým bola doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ustanovenia §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto
vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť

exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Možno konštatovať, že takto teda neboli splnené
podmienky pre ďalšie preskúmavanie rozhodcovského rozsudku, ktorý vlastne nie je ani exekučným
titulom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže exekučný titul z vyššie uvedených dôvodov neexistuje,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie, súd vychádzal zo špecifikácie trov, ktorú súdny exekútor

predložil tunajšiemu súdu dňa 3.12.2013, v ktorej si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške
39,83 EUR.

Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Zb. účinnej v čase začatia exekúcie, ak je súdny exekútor
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19
eura.

Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, v najmenšej
sume 33,19 EUR.

Keďže súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena o 20 %
DPH ( zo základu 33,19 EUR), teda vo výške 6,64 EUR.

Celkove odmena exekútora predstavuje sumu 39,83 EUR.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené právne ustanovenie, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe nespôsobilého exekučného titulu, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
v 3 vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonania exekúcie.