Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210132
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613210132.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnej: S. W., nar. X. X. XXXX,
bytom Q. Dr. G. Y. XXXX/XX, S. J., o vymoženie 2.973,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/958/2013-19 zo dňa 4. decembra 2013,

takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok má z dôvodu nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej veci za

následok materiálnu nevykonateľnosť tohto rozhodnutia. Nakoľko rozhodca svoju právomoc založil na
absolútne neplatnom právnom úkone, súd dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so
zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil
ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d), f)

O.s.p.. Oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy
v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie, pričom ide v súlade s § 53 Občianskeho
zákonníka o podstatnú otázku. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2. zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie
od nej. Podľa oprávneného rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže
byť, resp. jej časť neprijateľnou podmienkou. Ohľadom jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2011 zo dňa 22. 11. 2012. Oprávnený
tvrdil,žesúdprvéhostupňavychádzalzvýkladupojmuspotrebiteľ,ktorýnemáoporuanivovnútroštátnej
ani v komunitárnej úprave. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je individuálnym dojednaním a
nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, nakoľko neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takou podmienkou nie je. Poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a Krajského

súd v Bratislave sp. zn. 21CoE/24/2012 zo dňa 15. 05. 2012. Oprávnený namietal, že rozhodcovská
doložka nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca okresného súdu
postupoval v súlade s ust. § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. a nakoľko odvolaniu v celom rozsahu nemienil

vyhovieť, predložil vec odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214
ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne

správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,

teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku je upravená v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek

právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný
v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného

poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre
ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť, resp. zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o

revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený
na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd má rovnako ako súd prvého stupňa za to, že povinný
v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ. Odvolací súd preto zastáva
právny názor, že predmetná Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 26. 01. 2012, ktorou bol založený
právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna
povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl.
1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za

ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá
zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že
spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok,
a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ
môže získať nefér výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, sktorýmpodnikateľdlhodobospolupracuje,poskytujemuzdrojpríjmu,vkonaníniejepotrebnénariaďovať
pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva právny názor, že za neprimeranú je potrebné

v predmetnej veci považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania v rovnaký
deň ako oprávnený s povinnou uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva
bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnej, nebola individuálne
dojednaná, jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnej ako meno,
bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na

prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného
rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje
práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej

formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec
predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať
v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98
až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

Rozhodcovskú zmluvu odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie).
Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju

použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný
rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za
spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Rozhodcovský

rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

Pokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, že povinná mala právo jednostranne odstúpiť aj
bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, odvolací súd uvádza, od zmluvy možno
odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva
od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť
ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v
úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi

v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a ostatní účastníci si trovy neuplatnili, resp. im žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.