Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/105/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309201824
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8309201824.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov v 1. rade E. C., U. XX, v 2. M. A., I., L. 9, v 3. rade M.
R., U. XXX, v 4. rade Q. I., I., L. XX, v 5. rade Q. M., I., W. XXXX/XXX, v 6. rade I. A., I., I. XXXX/XX,
proti žalovanému Q. L., U. XXX, o určenie neplatnosti uznesenia z valného zhromaždenia, o odvolaní
žalobcov v 1. až 6. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C 49/2009-238 zo dňa
30.1.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 1.492,08 Eur, ktorú
sú žalobcovia v 1. - 6. rade povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne na adresu právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Milana Slebodníka so sídlom Štúrova 20, Košice v lehote 15 odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „vykonaným dokazovaním v konaní nebolo preukázané, že niektorí zo
žalobcov pred podaním tejto žaloby na príslušný súd požiadal o vyriešenie tohto sporu orgán
spoločenstva, t. j. výbor spoločnosti, ktorý prebral na seba úlohy zmierovacej komisie. V danom
prípade ak žalobcovia neboli spokojní s výsledkami valného zhromaždenia konaného dňa 13. 12. 2008,
nepreukázali v tomto konaní, že sa obrátili na orgány spoločenstva za účelom vyriešenia spornosti, resp.

nespornosti valného zhromaždenia konaného dňa 13. 12. 2008. Žalobcovia sa o vyriešenie predmetu
sporu obrátili iba na tunajší súd o čom svedčí aj konanie v súvisiacej veci vedenej na tunajšom súde
pod sp. zn. 5C/50/2009.

V súvislosti s naliehavým právnym záujmom žalobcov na predmetnej žalobe posudzoval, či podaný
určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či o takomto rozhodnutí
o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla
opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti

daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky
k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. V tomto konkrétnom prípade sa žalobcovia
podanou žalobou domáhali určenia, že uznesenie z valného zhromaždenia je neplatné a zmena
zapísaných údajov v evidencii pozemkových spoločenstiev tak ako bola oznámená Obvodným lesným
úradom v Humennom dňa 16. 1. 2009 bola vykonaná v rozpore so zákonom, a teda je neplatná.
Podľa názoru súdu správny orgán by určovacím petitom nebol viazaný a takéto rozhodnutie žalobcom

neprivodí výhodnejšie postavenie.V tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa
30. 6. 2009: Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba
v preskúmavanej veci) je v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať
otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom
naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia
žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak
tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a

k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou
naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba
bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu
preskúmaval po vecnej stránke.

Vzhľadom na vyššie uvedené uznesenie najvyššieho súdu súd je toho názoru, že v danej veci
nebol žalobcami preukázaný naliehavý právny záujem na určovacom výroku tak ako sa ho domáhajú
žalobcovia v tomto konaní a preto z tohto dôvodu žalobu zamietol.“

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 6. rade
uvádzajúc, že jasne preukázali, že ak by sa aj predmetné valné zhromaždenie konalo, nebolo
uznášaniaschopné, a teda nemohlo prijať žiadne rozhodnutie, ktoré by zaväzovalo členov spoločenstva
k právam a povinnostiam. Žalovaný sa nemohol stať predsedom - splnomocnencom, ktorý by svojím
konaním zakladal práva a povinnosti ostatných členov. Nedomáhali sa preskúmania rozhodnutia

správneho orgánu, ale právneho aktu, ktorým bolo rozhodnutie členskej schôdze - uznesenie valného
zhromaždenia. Poukázali na Obchodný zákonník, ktorý rieši vzťahy medzi orgánmi spoločnosti.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný poukazujúc na to, že v danom prípade ide o právomoc
delenú, a to, že účastníkmi konania nie sú všetci členovia pozemkového spoločenstva, ktoré nemá
právnu subjektivitu. Navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákon č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť.

Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že prvostupňový súd nebol dôsledný, ak neskúmal
podmienky, za ktorých možno konať.

V predmetnej veci ide o prípade delenej právomoci. Delená právomoc civilného súdu predpokladá, že
kompetenčnú koexistenciu súdu a iného (najčastejšie správneho). O delenú právomoc ide však iba
vtedy, ak konaniu na súde obligatórne predchádza prejednanie na inom orgáne, a až potom, čo vec
nie je na tomto orgáne s konečnou platnosťou vyriešená, môže o nej konať a rozhodovať civilný súd.
Obligatórnosť predchádzajúceho prejednania veci na inom orgáne je podstatným pojmovým znakom

delenej právomoci - ak by prejednanie veci na nesúdnom orgáne nebolo stanovené zákonom ako
predpoklad vzniku právomoci civilného súdu (napríklad by takéto prejednanie bolo ponechané na vôli
účastníkov), nešlo by už o delenú kompetenciu (Števček M. - Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny
poriadok. Komentár I. diel. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 25).

Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 zákona č. 181/1995 Z.z. spory medzi členmi spoločenstva, ktoré sa týkajú ich

práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, rieši zmierovacia komisia, ak to ustanovuje
zmluva o založení alebo stanovy. Zmierovacia komisia nemôže rozhodovať o vlastníckych vzťahoch kpodielu spoločnej nehnuteľnosti. Zmierovacia komisia rieši spory medzi členmi spoločenstva podľa tohto
zákona alebo podľa zmluvy o založení, alebo podľa stanov. Prejednanie sporu zmierovacou komisiou
predchádza konaniu podľa osobitného predpisu. Výsledkom konania zmierovacej komisie je písomný

zmier účastníkov sporu alebo odporúčanie, aby účastníci konania podali návrh na začatie konania pred
súdom. Návrh na začatie konania pred súdom môžu účastníci zmierovacieho konania podať aj vtedy,
ak sa do štyroch mesiacov od podania návrhu na zmierovacie konanie nedosiahol výsledok konania.

Nepochybne medzi účastníkmi konania je spor o právach a povinnostiach medzi členmi spoločenstva.

Relevantným bude preto zistenie, či sa žalobcovia obrátili na relevantný orgán a či vo veci rozhodol,
resp. či v zmysle ust. § 22 ods. 4 vyššie citovaného zákona uplynula 4- mesačná lehota na podanie

žaloby na súd.

Ak súd bude mať za nepochybné, že konanie pred zmierovacou komisiou neprebiehalo, pôjde o
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (§ 104 O.s.p.).

Následne odvolací súd konštatuje, že predmetom sporu je neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia
pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity.

Podľa ust. § 31 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z.z. spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú
povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať návrh
na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané
v registri.

Podľa § 3 zákona č. 97/2013 Z.z. spoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba.

Podľa § 31 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z.z. ak spoločenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 5, zmluva
o spoločenstve stráca platnosť a spoločenstvo sa zrušuje. Obvodný lesný úrad zapíše spoločenstvo do
registra s dodatkom "v likvidácii" a spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku.
Spoločenstvojepovinnédo1.októbra2014vymenovaťlikvidátoraaoznámiťobvodnémulesnémuúradu
jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Ak si spoločenstvo túto povinnosť nesplní, obvodný

lesný úrad zapíše ako likvidátora jeho štatutárny orgán zapísaný v evidencii alebo registri alebo prvého z
členov štatutárneho orgánu alebo, ak nie je známy štatutárny orgán, osobu, ktorá v mene spoločenstva
vystupovala pred orgánmi štátnej správy.

V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona sa bude potrebné zaoberať dôsledne otázkou
pasívnej a aktívnej legitimácie v konaní. Bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť, či došlo k

transformácii pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity na pozemkové spoločenstvo s
právnou subjektivitou, resp. či došlo k jeho zrušeniu.

Až následne bude otázkou prvostupňového súdu, ak budú splnené procesné podmienky a vyporiada sa
s legitimáciou v konaní, skúmanie naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/

O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto

určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. R 17/1972).Odvolací súd zastáva názor, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol daný, keďže
právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi nimi, sú ohrozené práva, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcov, ktorý možno odstrániť

len touto žalobou. Musia byť však splnené podmienky vecného prejednania žaloby, predovšetkým pokiaľ
ide o právomoc súdu vo veci konať a musí byť daná legitimácia účastníkov v konaní.

Vzniknutú procesnú situáciu možno preto uzavrieť konštatovaním, že súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav, preto odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou prvostupňového súdu v novom konaní bude postupovať vo vyššie naznačených intenciách.

Odôvodnenie musí spĺňať požiadavky vyjadrené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., predovšetkým musí pôsobiť
presvedčivo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.