Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/127/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110214693
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2110214693.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: J. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XX, O., zastúpený
JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanej: Bc. U. W., bytom W. X/
A, B., zastúpená Advokátskou kanceláriou: JUDr. CIMRÁK, Štefánikova 7, Nitra, za účasti vedľajšieho
účastníka Groupama poisťovňa, a.s., IČO: 35 862 131, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, o zaplatenie
1.660,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/112/2010-217 zo dňa 6. decembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vrátane trov prvostupňového
konania účastníkov a štátu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaní uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
1.571,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 26.05.2009 do zaplatenia, trovy konania 396,- eur a

k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia 954,79 eura, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
prvého stupňa trovy štátu 654,64 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Predmetom sporu bol
nárok žalobcu z dôvodu škody spôsobenej mu na jeho vozidle zn. Mazda 323F, EČ: TT 3349BB vozidlom
žalovanej značky Citroen EČ NR 259EK a to dňa 25.03.2009. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 16 ods. 1, § 16 ods. 4, § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., § 420 ods. 1, § 427 ods.

1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úrok z omeškania § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a o
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 s použitím § 148 ods. 1 OSP. Z vykonaného dokazovania,
predovšetkýmzposudkuznalcaIng.Morávkavyplýva,žesíceobajaúčastnícimalipodielvinynanehode
nesprávnym spôsobom jazdy, avšak prekážku žalobcovi vytvorila žalovaná. V tom vidí súd prvotnú a
zásadnú príčinu vzniku nehody, keď samotná neprimeraná rýchlosť žalobcu bez ďalšieho by túto nehodu
nespôsobila. Žalovaná nedodržala predpisy - nesprávne odbočovala, sama uviedla, že pred odbočením

sa vysunula, žalovaná prechádzala cez pravý jazdný pruh z ľavého jazdného pruhu, správne mala prejsť
do pravého jazdného pruhu a potom odbočiť. Žalovaná porušila § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.,
keďže pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na
zvýšenú opatrnosť. V zmysle záverov znalca Ing. Morávka, s ktorým sa súd stotožnil, technika jazdy
žalovanej bola nesprávnou v tom, že jazdila v ľavom jazdnom pruhu takou technikou jazdy, pri ktorej

vytvorila kolíznu situáciu pri odbočovaní vpravo, následkom ktorej došlo ku zrážke s vozidlom žalobcu.
Pred odbočením vpravo z ľavého jazdného pruhu sa nepresunula najprv do pravého jazdného pruhu, z
ktorého by následne odbočila vpravo. V tom je zásadná príčina vzniku nehody a skutočnosť, že žalobca
jazdil vyššou rýchlosťou ako povolenou rýchlosťou je potom druhoradá, nakoľko táto jazdy by sama
osebevzniknehodynespôsobila.NesprávnyspôsobjazdyžalovanejpotvrdilajsvedokR.,J.aY..Ostatní
svedkovia neboli priami účastníci nehody. Súd preto ustálil, že prvotná príčina vzniku nehody je na

strane žalovanej, ktorá z tohto dôvodu za škodu zodpovedá. Sú splnené všetky podmienky - zavinenie
žalovanej (porušenie pravidiel cestnej premávky), vznik škody u žalobcu a príčinná súvislosť medzizavinením a vznikom škody, súd mal za to, že žalobca sa svojim zavinením na vzniku škody nepodieľal.
Podľa záverov znalca by nehode zabránil, ak by jazdil rýchlosťou 30km/h, teda nie bežnou rýchlosťou
akojedovolená.Čosatýkavýškyškody,poukázalnaznaleckýposudokIng.Tomáškaažalobcovipriznal

znalcom vyčíslenú škodu, ktorú považoval za objektívnu vzhľadom na obsah posudku a vyjadrenie
znalca a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po nehode do zaplatenia pohľadávky, keďže žalovaná je v omeškaní s platením peňažného dlhu. O
trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1, keď žalobcovi priznal náhradu za zaplatený
súdny poplatok, preddavky na znalca, ako i trovy právneho zastúpenia, ktoré náležite špecifikoval. O

trovách konania štátu rozhodol v neprospech žalovanej v zmysle § 148 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím
súdu prvého stupňa, ktorý nepochopiteľne konštatoval, že nie je dôvod prihliadnuť na podiel žalobcu
na tejto dopravnej nehode, na jeho neprimerane rýchlu jazdu, ktorá bola potvrdená i znaleckým
posudkom. Súd vo svojom rozhodnutí vidí za prvotnú a zásadnú príčinu prítomnosť žalovanej na

mieste nehody, keď samotná neprimeraná rýchlosť žalobcu by nehodu nespôsobila. Uvedený záver
považuje za nesprávny, pretože súd nevzal do úvahy všetky súčinitele, ktoré nehodu spôsobili. Uviedla,
že podľa nej neprimeraná rýchlosť jazdy žalobcu bola hlavnou príčinou nehody, pretože ak by viedol
motorové vozidlo v zmysle platných právnych predpisov, mohol by nehode zabrániť. Vyjadrenie, podľa
ktorého by žalobca nehode zabránil, iba ak by jazdil rýchlosťou nižšou ako je povolená, je v rozpore

s vypracovaným znaleckým posudkom. Súd vo svojom rozsudku uvažuje s rýchlosťou 30km/h, naproti
tomu vo vypracovanom znaleckom posudku znalec Ing. Morávek v časti 2.3.5 - možnosť zabránenia
dopravnej nehode na strane č. 18 uvádza rýchlosť 50km/h, čo znamená, že rozsudok je v príkrom
rozpore s vykonanými dôkazmi. Poukázala na to, že vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe

vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby
bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Ak by žalobca prispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky, mohol by sa kolízii vyhnúť,
poprípade by zvýšil možnosť zabránenia zrážke. Jedným z dôvodov zrážky okrem rýchlej jazdy žalobcu
mohol byť aj agresívny spôsob riadenia jeho motorového vozidla a zámer nepustiť obiehajúce auto pred

sebamožnýmzrýchlenímvozidla.Týmtokonanímžalobcaporušilustanovenie§15ods.4zákona,podľa
ktorého vodič predchádzaného vozidla nesmie zvyšovať rýchlosť jazdy ani inak brániť predchádzaniu.
Súd svojim rozhodnutím mal odstrániť rozpory medzi výsledkami vykonaných dôkazov a nie rozhodnúť v
rozporesjednotlivýmidôkazmi.Následnéskutkovézistenianemajúoporuvovyjadreniachavykonaných
dôkazoch. Ak by totiž žalobca jazdil povolenou rýchlosťou, nedošlo by ku škode vôbec, resp. ak by

jazdil povolenou rýchlosťou, škoda by bola podstatne nižšia ako tá súčasná. Súd toto tvrdenie vo
svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil, hoci to z výsluchu znalca vyplývalo. Nepovažovala za preukázanú
príčinnú súvislosť medzi zavinením žalovanej a žalobcu, vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi
zavinením oboch účastníkov dopravnej nehody a vznikom škody. Poukázala na výpočet rýchlosti jazdy
žalobcu podľa znaleckého posudku a nedôveryhodnosť výpovede žalobcu, z čoho vyplýva, že žalobca v

danejveciklamal.Možnoztohovyvodiťajčiastočnýúmyselžalobcuzakryťsvojuvinuazcelejvzniknutej
situácieobviniťibažalovanú.Žalobcasitýmpočínalvrozporesdobrýmimravmi(§3ods.1Občianskeho
zákonníka), ako aj v rozpore s povinnosťou zabrániť vzniku škody na zdraví, majetku, prírode a životnom
prostredí (§ 415 OZ). Preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vedľajší účastník na strane žalovanej Groupama poisťovňa, a.s. oznámil, že s účinnosťou od 04.01.2012
došlo k zmene názvu na „GSK NONLIFE, a.s. v likvidácii“, keď predmetom činnosti tohto subjektu je len
správa vlastného majetku a nevykonáva poisťovaciu činnosť a likvidácii poistných udalostí.

Vo svojom odvolaní poukázal na to, že žalovaná nebola v plnom rozsahu zodpovedná za škodu na
vozidle, čo vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Igora Morávka, teda nemá zodpovednosť v rozsahu
100% nahradiť škodu na vozidle, ktorú určil súdny znalec Ing. Tomáška. Technika jazdy žalovanej nebola
správna, keďže ulička, do ktorej odbočovala doprava, bola v 90-stupňovom uhle oproti hlavnej ceste, z

ktorej odbočovala. Považuje za znaleckým posudkom preukázané, že príčinou predmetnej škody bola
jednoznačne vysoká nepovolená rýchlosť žalobcu v obci cca 71,4 ž 79km/h. Nebyť tak vysokej rýchlosti,
nikdy by k tejto dopravnej nehode nedošlo. Z predloženej fotodokumentácie z miesta nehody vyplýva,
že jednoznačnou príčinou škodovej udalosti bolo nedodržanie bezpečnej vzdialenosti vozidla žalobcuod vozidla žalovanej. Žalovaná neporušila žiadnu svoju povinnosť, pri odbočovaní doprava z hlavnej
cesty na vedľajšiu cestu vozidlo spomalila, keďže odbočovala doprava a v bezprostrednej blízkosti tu bol
umiestnený i prechod pre chodcov, pri ktorom je vodič vždy povinný dať prednosť chodcovi. Považuje za

preukázané, že žalovaná žalobcu pri odbočovaní doprava neobmedzila. I podľa vyjadrenia znalca Ing.
Morávka nebyť prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti zo strany žalobcu a jeho porušenia právnej
povinnosti,kškodovejudalostibynikdynedošlo.Ajnapriektomu,žesúdprvéhostupňavykonalznalecké
dokazovanie, bezdôvodne nezohľadnil ani len možnosť spoluviny žalobcu vzhľadom na prekročenie
povolenej rýchlosti o vyše 20km/h, pričom toto prekročenie malo jednoznačne vplyv na vznik škodovej

udalosti a rozsah jej následkov. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Miroslava Tomáška, nesúhlasil s
tým, že by bola hodnota vozidla stanovená správne. Po odpočítaní hodnoty predajných zvyškov vozidla
žalobcu od sumy 1.511,- eur by celková škoda na vozidle žalobcu bola stanovená v konečnej výške
896,62 eura. Priemernú cenu vozidla 1.511,- eur stanovili ako priemer cien troch cenových ponúk na
predaj na ekvivalentný typ vozidla na najväčších internetových portáloch predaja ojazdených vozidiel
v SR dňa 05.05.2009. Za primeranú cenu 1.511,- eur si teda žalobca mohol ku dňu škodovej udalosti

zaobstarať ekvivalentné vozidlo, pričom súčasne by za cenu 614,38 eura mohol odpredať zvyšky
svojho poškodeného vozidla, takže škodu vyčíslil na 896,62 eura. Súčasne súd neskúmal, či žalobcovi
skutočne takáto škoda vznikla a či predmetné vozidlo neopravil za nižšiu sumu, resp. neodpredal vrak
poškodeného vozidla za odplatu.

Vzhľadom na priloženú zmluvu o predaji spoločnosti navrhol žalobca, aby súd v ďalšom konaní konal
ako s vedľajším účastníkom na strane žalovanej so spoločnosťou Groupama garancia poisťovňa a.s.,
pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Miletičova 21, Bratislava.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej i vedľajšieho účastníka písomne vyjadril. Ani jedno z podaných

odvolaní nepovažuje za dôvodné a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvého stupňa
sa v odôvodnení svojho rozsudku riadne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho
skutkové závery vychádzajú z hodnotenia výsledkov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania vrátane
dokazovania znaleckého. Súd prvého stupňa založil svoj záver na tom, že prvotná zásadná príčina

vzniku dopravnej nehody bolo porušenie dopravných predpisov upravujúcich odbočovanie žalovanou,
keďže táto vytvorila prekážku, na ktorú žalobca nestihol a nemohol včas reagovať. Toto konštatoval vo
svojej svedeckej výpovedi aj svedok P. J., zamestnanec OR PZ Trnava, ktorý ako policajt nehodu šetril
a spisoval záznam o jej priebehu. Samotná žalovaná pôvodne jednoznačne priznala svoje zavinenie na
dopravnej nehode. Rovnako správne súd ustálil i výšku škody spôsobenej na vozidle žalobcu, keďže

vychádzal jednak z výpovede nezaujatého svedka P. X. a zo záverov znaleckého posudku Ing. Tomáška.
Obrana žalovanej v tom, že so svojim vozidlom sa pohybovala pred ním v jeho jazdnom pruhu, iba pri
odbočovaní vpravo si vraj nadbehla, nezodpovedá skutočnosti. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
navrhol ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v
zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané

náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 písm. d) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a
dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené, preto je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP). Senát

odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/112/2010 je nárok žalobcu
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vo výške 1.660,- eur s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa žalobcovi priznal sumu 1.571,- eur s 9% úrokom z omeškania od 26.05.2009
do zaplatenia a vo zvyšku jeho žalobu zamietol. Žalovaná i vedľajší účastník podali odvolanie vo
vyhovujúcej časti, žalobca v zamietajúcej časti odvolanie nepodal, preto sa rozsudok v zamietajúcej
časti stal právoplatným.Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ktorý nárok žalobcu čo do základu považoval v celom rozsahu za dôvodný a

stanovil plnú zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú predmetnou dopravnou nehodou a čo do
výšky vychádzajúc zo znaleckého posudku priznal žalobcovi náhradu škody v rozsahu 1.571,- eur s
príslušenstvom. Odvolací súd preto preskúmal výrok rozsudku vo vyhovujúcej časti a na tom závislý
výrok o trovách konania účastníkov a štátu.

V prejednávanom spore ide o náhradu škody, ktorá vznikla na vozidle žalobcu zn. Mazda 323F EČ: TT
3349BB dňa 25.03.2009 a ktorú spôsobila žalovaná svojim motorovým vozidlom zn. Citroen EČ: NR
259EK. K dopravnej nehode došlo na Študentskej ulici v Trnave pri odbočovaní vozidlom žalovanej z
hlavnej cesty smerom doprava, keď došlo k stretu vozidiel oboch účastníkov.

Súd prvého stupňa v konaní vypočul účastníkov a svedkov, ktorí sa predovšetkým vyjadrovali k situácii

pred a po dopravnej nehode a vo veci vykonal i znalecké dokazovanie. Znalec z odboru cestná doprava
Ing. Igor Morávek vo svojom znaleckom posudku zhromaždil všetky relevantné informácie o priebehu
dopravnej nehody podľa zanechaných brzdných stôp v mieste zrážky, konečnej polohy vozidiel Mazda
323F, vozidla Citroen Pluriel a podľa poškodenia vozidiel. Žalovaná pred zrážkou jazdila nezistenou
rýchlosťou v ľavom jazdnom pruhu ulice Študentskej od centra mesta smerom na ulicu Bottovu. Vo

vzdialenosti10,7mpredmiestomzrážkyzačalojejvozidloprechádzaťstredovoučiaroucestydopravého
jazdného pruhu. V mieste zrážky v pravom jazdnom pruhu vozovky do jej pravého zadného blatníka
narazilo vozidlo Mazda 323F jazdiace v pravom jazdnom pruhu vozovky, v čase nárazu bolo brzdené
dosiahnuteľným brzdným spomalením. Rýchlosť vozidla Citroen bola v čase zrážky v rozmedzí 28,2 až
31,10 km/h. Vodič vozidla Mazda 323F jazdil rýchlosťou cca 71,8 až 79,4 km/h v pravom jazdnom pruhu

ulice Študentskej na ulici Bottovu. Vo vzdialenosti cca 32,6m pred miestom zrážky začal vodič vozidla
začal reagovať na predchádzajúce vozidlo Citroen z ľavého jazdného pruhu do jeho jazdného pruhu
brzdným spomalením 7,4m/s2. Vodič vozidla Mazda nestihol dobrzdiť svoje vozidlo a v mieste zrážky
jeho vozidlo narazilo ľavou prednou časťou do pravého zadného blatníka vozidla Citroen rýchlosťou cca
52až57km/h(porovnajznaleckýposudokstrana16-2.3.4).Včasti2.3.5saznaleczaoberalmožnosťou

zabránenia dopravnej nehode. Vodička vozidla Citroen Pluriel by nehode zabránila v tom prípade, kedy
jazdila v ľavom jazdnom pruhu takou technikou jazdy so svojim vozidlom, pri ktorej by nevytvorila takú
kolíznu situáciu pri odbočovaní svojim vozidlom vpravo, následkom ktorej došlo ku zrážke s vozidlom
Mazda 323F.

Vodič vozidla Mazda 323F by nehode zabránil len v tom prípade, keby jazdil maximálnou povolenou
rýchlosťou 50 km/h, čo je rýchlosť v danom úseku povolená. V tejto rýchlosti by z miesta reakcie
zastavil pred miestom zrážky 6,9 m, jedná sa o priestorové zabránenie vodičom. V bode 2.3.6 - technika
jazdy a technická príčina vzniku dopravnej nehody znalec vyhodnotil vzhľadom k vykonaným analýzam
techniku jazdy vodičky vozidla Citroen, ako i techniku jazdy vodiča vozidla Mazda ako nesprávnu.

Nesprávnosť techniky jazdy u vozidla Citroen vyplýva z toho, že jazdila v ľavom jazdnom pruhu a
vytvorila kolízny situáciu pri odbočovaní svojim vozidlom vpravo. Nesprávnosť techniky jazdy vodiča
vozidla Mazda spočíva v tom, že jazdil so svojim vozidlom vysokou rýchlosťou a to o cca 25,4 km/h
viac, čím jednoznačne znížil možnosť zabránenia zrážky s vozidlom Citroen. Znalec uzavrel, že každý
z účastníkov dopravnej nehody mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by sa uvedeného pochybenia

vyvaroval. K otázke nárazovej rýchlosti vozidla žalobcu sa znalec vyjadril i na pojednávaní, v dôsledku
námietky voči tomuto znaleckému posudku zo strany žalobcu. Znalec uskutočnil tiež analýzu ohrozenia
vozidla Mazda vozidlom Citroen a v doplnku znaleckého posudku 2.3.7 uvažoval s povolenou rýchlosťou
vozidla Mazda v tomto prípade 50 km/h, vodič by brzdil s polovičným brzdným účinkom á= 3,6m/s2 až do
zastavenia. Znalec i pri svojom výsluchu pred súdom prvého stupňa trval na tom, že nehodu zapríčinili

obaja, keď žalovaná kolíziu vyvolala nesprávnym spôsobom jazdy a technikou jazdy a žalobca vzhľadom
na vyššiu rýchlosť tejto nemohol zabrániť, pričom ako znalec sa nevedel vyjadriť k percentuálnemu
zavineniu nehody. Následne znalec predložil analýzu ohrozenia vozidla Mazda (porovnaj č.l. 128 spisu),
kde uvažuje s rýchlosťou vozidla Mazda 50km/h (i keď v zápisnici z pojednávania je uvedené 30km/
h), iná rýchlosť do úvahy neprichádzala, pretože išlo o rýchlosť uvažovanú znalcom, ktorá je v súlade

s platnou právnou úpravou.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona

nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza

sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Pod škodou možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného, jedná sa o ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Škoda musí byť reálna (t.j. musí existovať v čase,

keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody).

Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu,
a to zo zákona. Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu, jeho obsahom je
povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca) ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola

škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody. Všeobecná zodpovednosť fyzickej
a právnickej osoby za spôsobenú škodu vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú
porušením (akejkoľvek) právnej povinnosti, pričom ide o zodpovednosťou za zavinený protiprávny
úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti (existencia takého úkonu,

ktorý je v rozpore s objektívnym právom, pričom k porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď
protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané), vznik škody
ako majetkovej ujmy (t.j. ujmy ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom - skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie
majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to aby sa dosiahol predchádzajúci stav, keď

povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody), existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou (to znamená že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, jej existencia musí byť
preukázaná, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný), a zavinenie
toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je

rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, právna úprava vychádza z
prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá).

Ak škoda bola spôsobená tiež zavinením poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je
vylúčená zodpovednosť škodcu - ide teda o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného

a škodcu a určenie podielu, ktorým samotný poškodený prispel ku škodlivému následku; predpokladom
zníženia náhrady škody poškodenému je že aj konanie poškodeného napĺňa podmienky zodpovednosti
zaškoduuvedenév§420Občianskehozákonníka(vrozsahuvakomsapoškodenýsvojímprotiprávnym
konaním podieľal na spôsobení škody, nie je daná zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá). Aj u
poškodeného je potrebné preukázať, že jeho protiprávne konanie bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku

škody; spoluzodpovednosť poškodeného je teda daná, ak jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so
vznikom škody, t.j. ak škoda vznikla tiež následkom úkonu poškodeného. Zavinenie poškodeného sa
týka buď jeho aktívneho konania, alebo opomenutia. Súd je povinný v súlade s ustanovením § 441
Občianskeho zákonníka v konaní o žalobách na náhradu škody aj bez návrhu skúmať, či sú dané dôvody
pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spolu zavinenia poškodeného.

Súd prvého stupňa sa však napriek uvedenému znaleckému dokazovaniu a stanoveniu zodpovednosti
oboch účastníkov dopravnej nehody za vznik škody, so spoluzodpovednosťou žalobcu nevyporiadal.Vo svojom rozsudku uvažoval, že podľa záverov znalca by žalobca nehode zabránil, ak by jazdil 30km/
h, teda nie bežnou rýchlosťou, ako je dovolená. Tento záver síce vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo
dňa 27.03.2012 (č.l. 131 spisu), nekorešponduje však s analýzou ohrozenia vozidla Mazda s vozidlom

Citroen (č.l. 128 spisu), kde znalec práve uvažoval s povolenou rýchlosťou 50km/h vozidlom Mazda a
i z textu zápisnice o pojednávaní vyplýva úvaha: „ak by bol navrhovateľ dodržal rýchlosť 30km/h“ kde
nepochybne ide o dodržanie povolenej rýchlosti, s ktorou znalec uvažoval, čo nie je rozhodne rýchlosť
30km/h. Táto disproporcia, ktorá vznikla medzi znaleckým posudkom 2.3.7 - analýza ohrozenia vozidla
Mazda vozidlom Citroen a zápisnicou o pojednávaní, a ktorú v odvolaní namieta aj žalovaná, je pre

spor dôležitou a túto disproporciu by mal súd prvého stupňa odstrániť. Na závere znalca v tom, že
dopravnú nehodu zapríčinili obaja účastníci, to nič nemení a súd prvého stupňa sa s týmto nevyporiadal.
Možno dať súdu prvého stupňa za pravdu to, že pokiaľ by nebola vytvorila vodička vozidla Citroen
kolíznu situáciu tým, že vošla do smeru jazdy vozidla Mazda, k dopravnej nehode by nedošlo. Niet však
pochybností ani o tom, že pokiaľ by jazdil vodič vozidla Mazda dovolenou rýchlosťou 50km/h, brzdil by
s polovičným brzdným účinkom á=3,6m/s2 až do zastavenia a vozidlá by sa mali minúť v bezpečnej

pozdĺžnej vzdialenosti - zaradenie sa vozidla Citroen pred vozidlo Mazda, prípadne náraz by nebol taký
účinný. Tieto skutočnosti je potrebné pri rozhodovaní súdu prvého stupňa v konaní zohľadniť a aplikovať
súdom prvého stupňa nielen doposiaľ použité ustanovenia právnych predpisov, ale prihliadnuť tiež na
ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka a zohľadniť tiež zavinenie poškodeného.

Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, najmä na záver
znaleckého posudku, ktorý nepochybne a jednoznačne stanovil spoluzodpovednosť oboch účastníkov
na tejto dopravnej nehode. Na vzniku škody sa môžu podieľať viaceré činitele, teda i zavinenie škodcu
a poškodeného, pričom niektoré príčiny vzniku škody sú hlavné, iné vedľajšie, avšak súd prvého stupňa
vyvodil výlučne zodpovednosť žalovanej, čo je v rozpore s obsahom spisového materiálu, v rozpore so

záverom znaleckého posudku a preto treba uviesť, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav
a vec i nesprávne právne posúdil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, pretože v súdenom prípade je potrebné zaoberať sa spoluzodpovednosťou
žalobcu na vzniku dopravnej nehody, keďže súd prvého stupňa výsledky vykonaného dokazovania
vyhodnotil v rozpore s týmto záverom a nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu týkajúce sa

spoluzodpovednosti žalobcu za predmetnú škodu (§ 441 Občianskeho zákonníka).

V priebehu odvolacieho konania vedľajší účastník oznámil, že došlo k zmene jeho názvu, je v likvidácii a
v súčasnosti vykonáva len správu vlastného majetku bez výkonu poisťovacej činnosti. Žalobca v podaní
zo dňa 28.01.2013 navrhol ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej konať ďalej so spoločnosťou

Groupama garancia poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Miletičova 21,
Bratislava. S týmto procesným návrhom sa v ďalšom konaní musí súd prvého stupňa preto vysporiadať.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách konania účastníkov a s tým súvisiacim
výrokom o trovách konania štátu a napokon aj o trovách tohto odvolacieho konania(§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.