Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Górász
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7ECdo/320/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712205776
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8712205776.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Astrová č. 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpenej advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, proti povinnému H. C., bývajúcemu v D., o vymoženie 985,10 € s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13 Er 223/2012, o dovolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 3. júla 2013, sp. zn. 15 CoE 34/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z
2. decembra 2011, sp. zn. IIC12100264 Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).
Okresný súd Poprad uznesením z 27. apríla 2012, č. k. 13 Er 223/2012-15 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicou
rady č. 93/13/EHS. V odôvodnení poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou, a.s.) a
povinným, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou úverovej zmluvy,
ktorá je formulárová, bola rozhodcovská doložka (uvedená v obchodných podmienkach). Rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu len ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej a teda aj rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky súd podporil stanoviskom Súdneho dvora
vo veci C- 243/08. Súd dospel k názoru, že takto výlučne dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore
s dobrými mravmi a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z týchto dôvodov súd žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
NaodvolanieoprávnenejKrajskýsúdvPrešove uznesenímz3.júla2013,sp.zn. 15CoE34/2013
napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Odvolací súd sa stotožnil s
odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, že v predmetnej zmluve ide o neprijateľnú podmienku.
Preto súd správne riešil aj bez návrhu otázku platnosti rozhodcovskej doložky (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Odvolací súd nevidí dôvod na odklon odspoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z
27.9.2010,podľaktoréhozmluvnápodmienkavštandardnejformulárovejzmluveuzavretej po
31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy bráni
tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom.SodkazomnarozhodnutieSúdnehodvoravoveciC-76/10uviedol,žejezrejmé,žespotrebiteľje
pri takto uzavretej rozhodcovskej doložke v znevýhodnenej vyjednávacej a informačnej pozícii. Poukázal
aj na geografickú neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci
C- 240/08- C- 241/08).
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá navrhla, aby dovolací
súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne,
aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Oprávnená namietala, že súdy v danom prípade: a/ rozhodli vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.); b/ rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), túto procesnú vadu vyvodzovala dovolateľka z názoru, že
rozhodcovský súd rozhodoval v súlade so zákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy
a exekučné súdy nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke, nesmú
zamietnuť žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ani opätovne posudzovať to, čo preskúmal a záväzne právne
vyhodnotil rozhodcovský súd; c/ rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania,
hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); d/ odňali oprávnenej možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že bez zákonného dôvodu odmietli vykonať
exekučný titul a nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia; e/ konanie zaťažili tzv. inou vadou konania
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a f/ svoje rozhodnutia
založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Oprávnená
poukázala aj na ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po
zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho
súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239 ods.
1 a 2 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho
z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Oprávnená procesné vady
konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom
konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania z týchto ustanovení nevyplýva.
Pokiaľ dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p., dovolací
súd poukazuje na to, že toto ustanovenie upravuje prípustnosť dovolania voči rozhodnutiam odvolacích
súdov vydaných vo forme rozsudku a keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
vydanému vo forme uznesenia, prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. neprichádza do úvahy.
K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť jej
dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a
právne obdobných exekučných veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení
dovolateľky. Stačí ako príklad uviesť rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1
Cdo 136/2012, sp. zn. 1 Cdo 138/2012, sp. zn. 3 Cdo 295/2012, sp. zn. 3 Cdo 182/2012, sp.
zn.7 ECdo 288/2013, 7 ECdo 302/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 ECdo 318/2013 a konštatovať, že
právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky najvyšší súd na odôvodnenia týchto rozhodnutí v
podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci.V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd o. i. konštatoval, že:
1. dovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov
vyplýva priamo zo zákona (porovnaj napr. ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku),
2. prekážku rozsúdenej veci (§ 237 písm. d/ O.s.p.) pre exekučné konanie netvorí rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného
konania,
3. ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal a meritórne
rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez
návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie),
4. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý nemal
právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon rozhodnutia,
5.pokiaľvurčitejvecinedošlokuzavretiu(platnej)rozhodcovskejzmluvy,nemoholsporsospotrebiteľom
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),
6. skutkové a právne závery nižších súdov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné
s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákona
na odôvodnenie rozhodnutia (§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p.),
7. postup banky nezodpovedal § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, lebo rozhodcovská
doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc rozhodcovského súdu zriadeného bankami
alebo ich záujmovým združením (porovnaj § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom
styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov),
8. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávnenej, že slovenský preklad Smernice nie je správny.
K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že
uzavretá rozhodcovská doložka v danom prípade - z dôvodov podaných nižšími súdmi - je neprijateľná
podmienka spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka); to zakladá jej neplatnosť.
Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený
rozhodcovský rozsudok, ktorý za opísaného stavu nepredstavuje vykonateľný exekučný
titul. Rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nedošlo k odňatiu možnosti oprávnenej konať pred súdom. V danej veci nižšie súdy konali v medziach
svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali
v súlade s právnymi predpismi, ich úvahy vychádzali z konkrétnych faktov, sú legitímne a logické. Aj
v rámci daného exekučného konania bol súd oprávnený, a to ex offo, skúmať rozhodnutie označené
v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva
žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo o
prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v procesnej
situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady (denegatio iustitiae).
V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, je treba uviesť, že táto vada je relevantným dovolacím dôvodom (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá
prípustnosť dovolania. To isté platí aj o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). I keby teda tvrdenia dovolateľky o dovolacích dôvodoch podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.
boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu však neposudzoval), dovolateľkou vytýkané
skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali
by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p.
a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v
spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol.V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší
súd Slovenskej republiky však povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že
nepodal v tomto smere návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.