Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/486/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205253
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dlugolinský
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513205253.1

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému P. P., nar. XX.X.XXXX, U. XXX o vymoženie
498,94 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
Záhradnícka 60, Bratislava, sp. zn. EX 20901/13 zo dňa 19.9.2013 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 1.10.2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
16.9.2013 spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom a exekučného titulu právoplatného a
vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave spisová značka SR 09315/12 zo dňa 5.2.2013.
Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2013 a vykonateľnosť dňa 28.2.2013. Oprávnený
sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 498, 94 eur,
úroku z omeškania vyčísleného vo výške 44,33 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
341,75 eur od 3.8.2012 do zaplatenia, inkasných nákladov 77,84 eur, trov oprávneného v exekučnom
konaní za zaplatený súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 eur, trov právneho zastúpenia
oprávneného v exekučnom konaní vo výške 90,87 eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 190,24
eur a trov exekúcie. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj Návrh na
uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXXX zo dňa 22.8.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorú
uzavrel právny predchodca oprávneného a povinný, Všeobecné obchodné podmienky pre Kreditné karty
a Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 2.4.2012, ktorú uzavrel oprávnený
a povinný.

V predloženom exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 498,94 eur, úrok z
omeškania vo výške 44,33 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 341,75 eur od 3.8.2012
do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 37,27 eur. Tiež mu bola uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému náklady inkasného konania vo výške 77,84 eur a trovy právneho zastúpenia
oprávneného v rozhodcovskom konaní vo výške 152,97 eur.

Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku okrem iného vyplýva, že rozhodcovský súd sa
zaoberal aj svojou právomocou. Právomoc prejednať spor medzi oprávneným a povinným odvodil od
rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 2.4.2012. Rozhodcovský súd,
pri posudzovaní tejto rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku
s alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola povinnému uložená povinnosť riešiť prípadný spor

výlučne v rozhodcovskom konaní a teda nebola povinnému obmedzená možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv a právom chránených záujmov len v rozhodcovskom konaní.

V zmysle čl.4 Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach sa zmluvné strany dohodli, že
všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe tejto Dohody alebo s ňou súvisiacich,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava ( ďalej len ,,
rozhodcovský súd“), ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice (ďalej len ,, Rozhodcovský
súd“) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a
Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ) zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu a rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto Dohody, vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zánik na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (ďalej len EP) podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania,
proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere Spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu
na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretie Dohody o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ods. 4 písm. r/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretie Dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.
153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako
sa oboznámi s s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 EP preskúmava
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá tým, či k
návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak
po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti
označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
Vychádza sa pritom s tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V
rámci tohto skúmania súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a
právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je súd oprávnený a zároveň povinný, posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom,
čiže vyriešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak
v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami

arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon
verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom), na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá
splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách za
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

Súd skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou
prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nie exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský
súd.

Súd v prvom rade chce zdôrazniť, že zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným, je nepochybne spotrebiteľskou. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, typovú (adhéznu,
formulárovú) zmluvu, a to s poukazom na § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonník účinného v čase jej
uzavretia a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský, je nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnému peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere
a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Z predloženej zmluvy medzi účastníkmi konania vyplýva, že sa jedná o typovú
zmluvu, ktorú nemohol povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť. Súdu je z predchádzajúcej rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. V takomto prípade okrem
úpravy zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného
zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať
aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských
zmlúv, keďže zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s
účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Vnútroštátna úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na
európsku úpravu spotrebiteľského práva v smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, ktorá podáva
vzorový okruh nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, pričom v prílohe
sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom
nie je právne regulovaný. Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok
(slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú
zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré
predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.

Preto sa súd zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou v Dohode o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 2.4.2012 i s pohľadu ochrany povinného ako spotrebiteľa. Súd dospel
k záveru, že takáto rozhodcovská doložka je v spotrebiteľských zmluvách neprípustná. Síce dojednaná
rozhodcovská doložka poskytuje pri voľbe riešenia sporu alternatívu medzi rozhodcovským súdom alebo
príslušným súdom Slovenskej republiky.

Predmetná rozhodcovská doložka má síce formálne charakter rozhodcovskej doložky pretože tvorí
súčasť listiny obsahujúcej aj uznanie záväzku povinného a dohodu účastníkov o úhrade pohľadávky
v splátkach a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej
doložky zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje

od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu táto
rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nespĺňa
podmienku individuálneho dojednania. Z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 2.4.2012, konkrétne z čl. 4 mal súd za dokázané, že účastníci rozhodcovskú zmluvu formou
osobitnej zmluvy neuzatvorili. Rozhodcovská doložka, v čl. 4 Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 2.4.2012, je obsahom formulárovej dohody, ktorú povinný nemal možnosť
ovplyvniť ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne
nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu, ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodných podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 neplatná.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Ani z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 2.4.2012, ani z ďalších listín,
ktoré mal tak rozhodcovský súd ako aj súd v tomto exekučnom konaní k dispozícii, nevyplýva, že povinný
pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená
domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, inými
slovami povedané, bola uzavretá neplatne.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu súd žiadosť o udelenie poverenia
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60,
Bratislava, sp. zn. EX 20901/13 zo dňa 19.9.2013.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní
odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.