Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Priehoda
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/767/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205546
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112205546.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov v 1/ rade J.. V. D., rod.
K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXXX/XX, A. - T. a v 2/ rade Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom B. X, D., v konaní obaja právne zastúpení JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom
B. XX, A., proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom
Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 a za účasti vedľajšieho účastníka Okresná prokuratúra Banská
Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 1, Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 09. 2013 č. k.
20C/49/2012 - 170, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že mal za to, že
navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa ustanovenia § 80
písm. c) O. s. p. a najmä to, že by bez takéhoto určenia zostalo ich právne postavenie neisté s poukazom
na § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona. Podľa názoru súdu sa mohli navrhovatelia domáhať určenia
neplatnosti právneho úkonu a to ponuky daru a v prípade, že by súd určil, že uvedený právny úkon je
neplatný, došlo by v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona k zápisu vlastníckeho práva.
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie navrhovatelia. Žiadali rozsudok okresného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazovali na to, že záver okresného súdu o tom,
že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nie je správny. Treba poukázať na to, že na liste vlastníctva č. XXX je zápis o duplicitnom vlastníctve.
V tejto súvislosti poukazovali na ustanovenie § 36a zákona č. 162/1990 Zb. o katastri nehnuteľnosti.
Podľa tohto ustanovenia ak dôjde k duplicite vlastníctva a k tej istej nehnuteľnosti, tak sa to môže riešiť
len takým spôsobom, aby dotknuté osoby o vlastníctve uzavreli dohodu alebo podali na súd žalobu o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Keďže k žiadnej dohode nedošlo, bolo možné riešiť spor
v danom konaní len podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Takáto žaloba je
v súlade so zákonom a zodpovedá § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ich názoru
žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy by nevyriešila v konečnom dôsledku otázku sporu, teda
otázku duplicitného vlastníctva, keďže existujú dva právne tituly k nadobudnutiu vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Poukaz okresného súdu na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľnosti č.
162/1995 Zb. nepovažovali za správny. V tejto súvislosti poukazovali na to, že odporca bol ako duplicitný
vlastník zapísaný na list vlastníctva až v roku 2011, tak navrhovatelia nemali žiadnu vedomosť o tom, že
by mohol byť niekto vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (štát) a preto si nemohli ani uplatniť reštitučné
nároky. Podľa názoru navrhovateľov sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáhajú určenia
vlastníckeho práva aj na základe vydržania, pretože splnili k tomu všetky podmienky. Okresný súd
zamietol návrh žalobcov o určenie vlastníckeho práva len na základe nedostatku naliehavého právnehozáujmu, pričom sa nezaoberal ďalšími okolnosťami majúcimi význam k otázke určenia vlastníckeho
práva. Žiadali preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.
Na podané odvolanie navrhovateľov sa vyjadrila Okresná prokuratúra Banská Bystrica, ktorá
vystupovalaakovedľajšíúčastníknastraneodporcu.Rozhodnutieokresnéhosúdupovažovalazavecne
správne. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že okresný súd sa vyporiadal so všetkými okolnosťami
majúcimi význam k predmetu sporu a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Rozhodnutie okresného
súdu preto považovala za vecne správne.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia §
221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhajú určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. A., parcela E-KN č. XXX trvalé
trávne porasty o výmere XX XXX m2 vedenej na LV č. XXX pre každého v polovici. Z výpisu listu
vlastníctva č. XXX pre kat. úz. A. vyplýva, že je na ňom vedená parcela registra E-KN XXX o výmere XX
XXX m2. Na uvedenom liste vlastníctva je vedené duplicitné vlastníctvo k predmetnému pozemku a to
tak navrhovateľov, ako aj odporcu. Navrhovateľka 1/ je vedená ako podielová spoluvlastníčka v rozsahu
1 na základe osvedčenia o dedičstve 24D 618/2010 z 30. 06. 2011 a odporca 2/ na základe osvedčenia
o dedičstve 15D 4576/92 z 29. 01. 2002. Odporca 1/ je vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti na
základe daru pod č. Fin X/XXX/XX, VZ X/XX a rozhodnutia o schválení ROEP. Je teda nesporné, že k tej
istej nehnuteľnosti sú vedení ako podieloví spoluvlastníci navrhovatelia na základe dedenia po svojich
právnych predchodcoch a odporca na základe listiny o dare, ktorým mal získať predmetnú nehnuteľnosť
práve od právnych predchodcov navrhovateľov skôr, ako malo prebehnúť po nich v danej veci dedičské
konanie.
Podľa § 36a zákona č. 162/1995 Z. z. (Katastrálny zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov, ak je
vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená
ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná
záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa
listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde
návrhnaurčenieprávaknehnuteľnosti;záznamvykonávždy,akmáverejnálistinaúčinkyprávoplatného
súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti.
Z obsahu spisu je nesporné, že k nehnuteľnosti parcela č. XXX o výmere XX XXX m2 vedenej na liste
vlastníctva č. XXX pre kat. úz. A. zapísanej na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, Správa katastra
Banská Bystrica je vedené duplicitné vlastníctvo tak v prospech navrhovateľov, ako aj odporcu. Každý
z účastníkov konania tvrdí, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe nimi uvádzaného
nadobúdacieho titulu. Je teda nesporné, že medzi účastníkmi konania k dohode o vlastníctve k
predmetnému pozemku nedošlo.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. januára 2007 sp. zn. 3Sžo KS 50/2006 vyplýva,
že vzniknutý problém duplicitného vlastníctva je v zmysle § 36a Katastrálneho zákona riešiteľný iba
dohodou duplicitných vlastníkov, prípadne žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá
však patrí do právomoci súdov prejednávajúcich občianskoprávne veci.
Z uvedeného je teda nesporné, že v danom prípade bolo možné otázku duplicitného vlastníctva k tej
istej nehnuteľnosti riešiť len podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva. Takúto žalobu navrhovatelia
v konaní podali, preto vzhľadom na vyššie uvedené aj krajský súd zastáva názor, že v danej veci mali
aj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p..Krajský súd sa preto nestotožňuje s názorom okresného súdu, že navrhovatelia sa mali domáhať
neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy, ktorú uzatvorili ich právni predchodcovia so štátom.
Krajský súd je názoru, že návrh o určenie darovacej zmluvy by neriešil otázku duplicitného vlastníctva,
pretože má právny význam iba tam, kde na základe neplatnosti zmluvy sa môže opätovne zapísať
vlastníctvo v prospech pôvodného vlastníka. V danej veci však k tej istej nehnuteľnosti existujú dva
nadobúdacie tituly, jeden v prospech navrhovateľov a druhý v prospech odporcu, preto až v konaní o
určenie vlastníckeho práva bude možné zistiť, kto a na základe akého nadobúdacieho titulu k tej istej
nehnuteľnosti nadobudol vlastnícke právo.
Je nesporné, že parcela č. XXX je vedená v zápisnici č. XXX pred kat. úz. A. ako podielové vlastníctvo
v prospech V. V., rod. V. v polovici, ako aj K. V. taktiež v polovici. V danom prípade išlo o právnych
predchodcov navrhovateľov.
Odporca v danom konaní odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
z ponuky bezodplatného odovzdania majetku do vlastníctva československého štátu, ktorú urobili
práve podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti V. V. a K. V.. Z tejto listiny vyplýva,
že právni predchodcovia navrhovateľov ponúkajú dobrovoľne, neodvolateľne, bez výhrad a tiarch
československému štátu, aby prevzal bezodplatne do štátneho vlastníctva majetok vedený v
pozemnoknižnej zápisnici XXX ako parcela č XXX pre kat. úz. A. bez záväzkov a tiarch. Súhlasili s
tým, aby po prijatí ich ponuky bolo vložené vlastnícke právo na uvedenú nehnuteľnosť v prospech
československého štátu. Uvedená listina bola vyhotovená dňa 22. mája 1961. Táto bola Okresným
národným výborom, finančným odborom v Banskej Bystrici dňa 12. novembra 1964 pod č. Fin/
X/XXX/XX-dar adresovaná stredisku geodézie pre okres Banská Bystrica na zaevidovanie darom
nadobudnutého majetku v prospech československého štátu v správe Okresného národného výboru -
finančného odboru v Banskej Bystrici.
Uvedený právny úkon bol urobený ešte pred účinnosťou zákona č. 40/1964 Zb. - OZ. Podľa obsahu
predloženej listiny si bude musieť okresný súd v ďalšom konaní vyriešiť o aký právny úkon ide,
teda či ide o právny úkon podľa § 132 Občianskeho zákonníka zákona 141/1950 Zb., ktorý platil do
prijatia Občianskeho zákonníka do roku 1964, pričom by uvedený úkon musel posudzovať z hľadiska
ustanovenia § 104 predmetného občianskeho zákonníka. Vzdanie sa vlastníctva sa totiž vylučovalo pri
veciach, ktoré nebolo možné voľne scudziť. Tým sa myslel predovšetkým nescudziteľný majetok, ktorý
je v socialistickom vlastníctve. Prípadne si okresný súd bude musieť vyriešiť, či išlo o darovaciu zmluvu
v zmysle ustanovenia § 383 a nasledujúcich OZ z roku 1950 a teda či aj v danom prípade boli splnené
zákonné podmienky, keďže išlo o ponuku daru k nehnuteľnej veci.
Ak by sa totiž v ďalšom konaní preukázalo, že právni predchodcovia navrhovateľov sa platne vzdali
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva
alebo túto platne darovali, potom by už navrhovatelia nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo k tej
istej nehnuteľnosti na základe dedenia po svojich právnych predchodcoch, pretože títo ku dňu svojej
smrti by už predmetný majetok nevlastnili a preto by nemohol byť platne predmetom dedenia. V prípade
duplicitného vlastníctva len takýmto spôsobom sa v rámci súdneho konania vyrieši, ktorý z uvádzaných
titulov bol platným právnym dôvodom na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v prospech ktorého
označeného vlastníka.
Pretože krajský súd dospel k záveru, že navrhovatelia mali právny záujem na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, bolo potrebné rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný súd posudzoval len otázku naliehavého právneho záujmu
na určenie vlastníckeho práva uvádzaného zo strany navrhovateľov a nezaoberal sa už skutkovými
otázkami majúcimi vplyv na okolnosti možného nadobudnutia vlastníckeho práva.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je tento v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.). V
novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.