Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/114/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200825
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200825.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, IČO: 42 268 559,
Suché Mýto 19, Bratislava, zastúpený: Bardač s.r.o., advokátska kancelária, Búdková 4, Bratislava, v
mene ktorej koná Mgr. Róbert Bardač, konateľ a advokát, proti žalovanému: Obec Zohor, Námestie 1.
mája 1, Zohor, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.04.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a
zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) doručeného žalobcovi

09.03.2013 a tiež druhostupňového fiktívneho rozhodnutia doručeného žalobcovi dňa 07.04.2013. K
žalobe pripojil text žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 21.01.2013.

Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o fiktívne
rozhodnutia, trpia vadami absolútnej nepreskúmateľnosti, čo je dôvodom pre ich zrušenie a vrátenie
veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Tiež žalovanému vytýkal, že
vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcom požadované informácie nespadajú do rámca § 8 až
§ 11 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože v danom prípade nešlo o utajované skutočnosti, skutočnosti

týkajúce sa osobnosti i osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým
možno prístup obmedziť podľa § 11 zákona. Z tohto dôvodu sú potom napadnuté rozhodnutia v
rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže žalovaný s požadovanými informáciami disponuje
a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Je preto daný dôvod pre zrušenie
napadnutých rozhodnutí aj podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.

Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania vzniknutých do dňa podania žaloby v sume 275,94

eur pozostávajúcich z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie písomnej žaloby)
a 2x režijný paušál.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií nebola doručená
v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným
spôsobom. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k uplynutiu lehoty na vybavenie žiadosti ani k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalovaný zároveň vymenovalinternetové stránky, na ktorých sú verejne prístupné informácie požadované žalobcom a zdôraznil, že
ich tvorcom nie je obec.

Podľa názoru žalovaného je sloboda vyhľadávania, prijímania a rozširovania ideí a informácií obsahom

ústavného práva podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca aplikujúc zákon č. 211/2000 Z.z.
interpretoval slobodu vyhľadávania tak, že ako vyhľadávací nástroj použil orgán miestnej územnej
samosprávy. Žalovaný mal za to, že nezodpovedaním žiadosti o sprístupnenie informácií nedošlo k
zásahu slobody vyhľadávania informácií na strane žalobcu. Vyjadril obavu, že mohlo ísť zo strany
žalobcu o konanie v rozpore so zákonom a podanie voči niekoľko sto subjektom s predpokladanými

trovami právneho zastúpenia vo výške 275,94 eur môže identifikovať motív podania žiadosti technicky
nevykonateľným spôsobom. Napokon sa zmienil o nemalých nákladoch vynaložených obcou v súvislosti
so žalobou.

Krajský súd v Bratislave predovšetkým najprv skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky
súdneho prieskumu tak, ako tieto vyplývajú z prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p., teda či tu vôbec
došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou a či výsledkom konania bolo

rozhodnutie preskúmateľné súdom, pričom zistil nasledovné:

Dňa 23.02.2013 o 18:40 hod. mala byť na emailovú adresu: [email protected]
zaslaná žiadosť Róberta Bardača o sprístupnenie informácií podľa
zákona č. 211/2000 Z.z. podpísaná zaručeným elektronickým podpisom a s označenou prílohou „CEI
BA príloha.zep:, CEI BA žiadosť.zep“. Žalobca však ničím neosvedčil, že by predmetná žiadosť aj bola

žalovanémudoručená.Zosamotnejžiadostipripojenejžalobcomkžalobevyplýva,žetentosapostupom
podľa zákona č. 211/2000 Z.z. domáhal u žalovaného ako povinnej osoby sprístupnenia nasledovných
informácií:

- údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012,

- rozloha obce,

- počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených
do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce ( v členení na
osobitne chránené územia - Special Protection Areas a mosobitné územia ochrany - Special Areas of
Conservation).

Uvedené informácie požadoval žiadateľ sprístupniť v elektronickej podobe ich zaslaním na e-mailovú

adresu žiadateľa: [email protected] .

Žalovaným vo veci predmetnej žiadosti rozhodnuté nebolo.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 246c veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v tejto časti (piata časť), sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať
písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné
meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob
sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľaajotom,akotrebadoplnenieurobiť.Aknapriekvýzvepovinnejosobyžiadateľžiadosťnedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p) zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“) ústredným
orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.

Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci,
ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií, ako je vyššie uvedené, upravuje
ustanovenie§14zákonaoslobodeinformácií,ktorévýslovneuvádza,žežiadosťmožnopodaťpísomne,
ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Vdanomprípademalžalobcadoručiťdňa23.02.2013okreminýchadriesajnaadresužalovanéhoe-mail
s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Samotný žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie

informácií, ktorú pripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na
elektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej
podobe až súdu, žalovanému nedoručil.

Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií
a že má e-mailovú adresu, na ktorej komunikuje s okolím, ale popiera doručenie predmetnej žiadosti,

preto sa ani s touto nemohol oboznámiť a žiaden spisový materiál v takejto veci ani nevedie.

Ustanovenie § 14 zákona o slobode informácií pripúšťa možnosť podať žiadosť o poskytnutie informácie
aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia tohto
zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá
predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených,

alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

V danom prípade však bolo zistené, že elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola
a nemohla byť doručená a jej iné doručenie nebolo technicky vykonateľné, keď na webovej stránke
Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci
podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil, že žalovaný je

orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosťtakúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá
je odlišná od e-mailovej adresy, používanej v bežnom internetovom styku, nemohlo preto mať právne
účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo
za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa
zákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie
informácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená
povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej

podaní, lebo z dikcie zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda, že povinná osoba musela
poznať jej obsah. Potom až týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.

V danom prípade teda nebolo preukázané, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na
základe žiadosti žalobcu zo dňa 21.01.2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Žiaden
relevantný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný, ktorý, ako je to už vyššie uvedené, osvedčene nemá zriadenú

elektronickú podateľňu, nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol, potom neplatí
ani právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode
informácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by

mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa osobitnej piatej časti druhej
hlavy OSP preto v danom prípade splnené nie sú. Z uvedených dôvodov potom súd konanie vo veci
podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. zastavil, pretože konaniu a
rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na
preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. tak, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keď konanie bolo zastavené a súd nevzhliadol
žiaden dôvod pre použitie ods. 2 § 146 O.s.p. Žalovaný nie je zastúpený advokátom a ani žiadne
preukázateľné trovy tomuto nevznikli.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.