Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Er/369/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207205333
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mitrová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2207205333.3

Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Obvodný úrad v Senci, IČO: 37 926
527, so sídlom Hurbanova 21, 903 01 Senec, proti povinnému: Braham, spol. s r.o., IČO: 36 231 622,
so sídlom Záhradnícka 2, 931 01 Šamorín, výmaz z Obchodného registra dňa 14.03.2012, vedenej u
súdneho exekútora: Mgr. Miroslav Pinter, Exekútorský úrad so sídlom Bradáčova 7, 852 86 Bratislava,
pod spis. značkou EX 100/2007 o vymoženie 165,97 EUR (5 000,- Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi Mgr. Miroslavovi Pinterovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený dňa 11.04.2007, podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozhpdnutie
Obvodného úradu v Senci zo dňa 25.07.2005, č.k. č.j. Žk-05/02594/140. Exekučný titul nadobudol
právoplatnosť dňa 30.08.2005 a vykonateľnosť dňom 14.09.2005.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal
dňa 26.04.2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávneného.

Súdny exekútor listom zo dňa 30.10.2012 zaslal tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko
oprávnený listom zo dňa 03.10.2012 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že povinný ako právnická
osoba zanikla výmazom z Obchodného registra dňom 14.03.2012 a to bez právneho nástupcu. Súčasťou
návrhu bolo aj vyúčtovanie trov exekúcie, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom
zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú
inak.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods.4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako
nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V predmetnom exekučnom konaní je účastníkom konania na strane povinného právnická osoba ktorá
dňa 14.03.2012 zanikla bez právneho nástupcu, a preto súd s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v
celkovej výške 54,70 EUR. Súdny exekútor si v zmysle vyúčtovania uplatnil odmenu podľa ustanovenia
§ 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. za 3 účelne vynaložené hodiny
exekučnej činnosti v sume 19,92 EUR bez DPH. Odmenu podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 cit. vyhlášky
za 6 úkonov exekučnej činnosti v sume 19,92 EUR bez DPH a náhradu hotových výdavkov podľa §§ 22
a 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z spolu v sume 14,86 EUR bez DPH.

Keďže podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného - ako právnickej osoby
mať práva a povinnosti, zanikla výmazom z Obchodného registra, vymáhaná povinnosť neprešla a
ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd nemohol zaviazať povinnú osobu (resp.
právneho nástupcu povinnej osoby) na náhradu trov exekúcie.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Trovy
exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd. Oprávnený je
zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Výnimkou
je ustanovenie § 203 ods. 2, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie nezavinil
a nemohol ho predvídať.

Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie, ktoré
súdny exekútor predložil súdu a zistil, že exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie, pričom na
ich úhradu žiada zaviazať oprávneného. Súd vedený hore uvedenými úvahami dospel k názoru, že
ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu
trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a teda je
na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné
zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie
v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva,
že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie,
ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie
oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú
opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých
sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť
rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s
povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia
nemohol zabrániť zániku - výmazu povinnej a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak
nemožno vyvodiť. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade

trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý
krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na
náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako
keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa
17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Z uvedených dôvodov preto nebolo možné zaviazať na náhradu
trov exekučného konania oprávneného

Trovy súdnemu exekútorovi súd nepriznal, nakoľko súd nemohol zaviazať žiadneho z účastníkov
konania na zaplatenie trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§
204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie
sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 3 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 374 ods.
4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).