Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/704/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227668
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112227668.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r.
o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
odporcovi:X.T.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomF.XXXX/XX,XXXXXV.V.,t.č.B.X(upaniL.),zaúčasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom

Važecká16,08001Prešov,IČO:42176778,zastúpenýJUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,sosídlom
AK vo F., ul. F.. B. XXX/XX, o zaplatenie 345,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 05. 2013 č. k. 13RO/462/2012-64, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením odmietol odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti

platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13RO/462/2012-29 zo dňa 30. 11. 2012
ako podaný neoprávnenou osobou. Uviedol, že odpor proti platobnému rozkazu podal vedľajší účastník.
Súd doručil odporcovi výzvu, aby sa vyjadril, či s podaným odporom súhlasí. Odporca sa k výzve
súdu nevyjadril. Pretože hlavný účastník, ktorého vedľajší účastník podporuje, nevyjadril svoj súhlas s
podaným odporom, čo súd považoval za neudelenie súhlasu, je odpor vedľajšieho účastníka právne
neúčinný a preto ho súd odmietol ako podaný neoprávnenou osobou. Poukázal pri svojom odôvodnení

aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013.

Proti uzneseniu okresného súdu podal vedľajší účastník v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v záujme ochrany spotrebiteľa,
ktorý často nedokáže poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na nekalé
obchodné praktiky dodávateľov. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 07. 06. 2012
č. k. 17Co/62/2012-60, v zmysle ktorého ak hlavný účastník neposkytne súhlas, na ktorý ho vyzve

súd, resp. ho odvolá, je potrebné tento úkon posúdiť podľa § 93 ods. 4 O. s. p. Z toho vyvodil, že
nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom musí byť kvalifikovaný, a teda hlavný účastník ho
musí urobiť so znalosťou veci. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ v doktrinálnych veciach
Oceáno Groupo Editorial, Salvat Editorial C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05 a Godard
C-429/05, kde Súdny dvor EÚ judikoval, že v krajinách, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom,
majúsúdypovinnosťexoffoskúmaťneprijateľnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchaspotrebiteľov

nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok. Obdobne dal do pozornosti rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ Cofidis C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany
spotrebiteľa a naplnenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo
európskeho práva, súd nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva,
ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami zavedenej Smerniocou Rady 93/13/EHS. Vzhľadom na uvedené nemal prvostupňový

súd vydávať v danej veci platobný rozkaz, pretože takýmto postupom nie je umožnené preskúmaťnekalú povahu zmluvných podmienok a nie je to v súlade s právom únie (rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci Banco Espanol C-618/10). Pokiaľ súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, postupoval v
rozpore s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v

čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ, ale tiež
v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Takýto nesprávny postup znemožnil realizáciu procesných
práv vedľajšieho účastníka priznaných mu v občianskom súdnom konaní a bola mu odňatá možnosť
konať pred súdom. Pokiaľ ide o možnosť vedľajšieho účastníka podať vo veci opravný prostriedok,
poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo 27/2012 zo dňa 27. 08. 2012 a v tomto smere na obdobnú

judikatúru Krajského súdu v Prešove. Označil za absurdné, aby nezákonným postupom súdu, ktorý
vydal platobný rozkaz vo veci, v ktorej ho vydať nesmie, zabránil súd vedľajšiemu účastníkovi chrániť
spotrebiteľapredúžerou,nemorálnosťouanečestnosťou.Domáhasazrušenianapadnutéhouznesenia.

K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý podané odvolanie zo strany vedľajšieho účastníka
označil za neopodstatnené. Podľa právneho názoru navrhovateľa na podanie odvolania vedľajším
účastníkom sa vyžaduje prejav vôle hlavného účastníka, ktorý v tomto prípade súhlas neposkytol, bol

nečinný a nevyužil svoje právo podať odvolanie. Tiež poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov.
K súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, v zmysle ktorého „Z ustanovenia § 93 O. s. p. nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním
podporovaného účastníka. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný

niekým,účasťktoréhosineželá.To,ženiektochcevkonanípredsúdompodporovaťhlavného účastníka
konania,automatickyneznamená,ženímposkytovanáprocesnápomocjehlavnémuúčastníkovivítaná,
že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O. s. p.“.

Vďalšejčastisvojhovyjadreniasavenujedomnienkepodľa§101ods.3Občianskehosúdnehoporiadku

s tým, že v danom prípade toto ustanovenie neprichádza do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k
postupu a vedeniu konania. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú
konania, nie je možné uplatniť domnienku podľa § 101 ods. 3 O. s. p. (Najvyšší súd SR v rozhodnutí
zo dňa 05. 02. 2013 sp. zn. 3Cdo 188/2012). Navrhuje odvolanie ako podané neoprávnenou osobou
odmietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania v súlade § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil považujúc zároveň za správne aj odôvodnenie
napadnutého uznesenia.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v danej veci prvostupňový súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému

podal odpor iba vedľajší účastník na strane odporcu. Samotný odporca, ktorému sa odpor podarilo
doručiť do vlastných rúk až dodatočne po tom, čo už vedľajší účastník ohlásil vstup do konania a podal
aj odpor proti platobnému rozkazu, odpor nepodal. Zároveň napriek doručenej výzve zo strany súdu,
kde ho súd poučil o možnosti namietať proti vstupu vedľajšieho účastníka a ďalšej výzve, aby pokiaľ
súhlasí s podaným odporom vedľajším účastníkom, tento svoj súhlas súdu oznámil, ostal úplne nečinný.

Teda nepodal ani v zákonom stanovenej lehote odpor proti platobnému rozkazu a nedal ani súhlas s
odporom podaným vedľajším účastníkom.

Podľa § 173 ods. 1 O. s. p. platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie
je vylúčené. Podľa odseku 2 ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho
uznesením zruší v plnom rozsahu.

Podľa § 174 ods. 2 O. s. p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný
rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1).Odvolací súd má za to, že aj zo samotného znenia uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že odpor proti
platobnému rozkazu môže účinne podať jedine odporca.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
V zmysle poznámky 10a osobitným predpisom je napríklad aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Podľa § 93 ods. 4 vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností.

Vzhľadom na platnú právnu úpravu má teda vedľajší účastník rovnaké procesné práva a povinnosti ako
účastník, ktorého podporuje, koná však vlastným menom a jeho postavenie je čiastočne obmedzené
postavením účastníka, ktorého postavenie je dominus litis. Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania,
pokiaľ toto nie je skončené, jeho účasť v konaní je limitovaná prípadným nesúhlasom vysloveným
niektorým z účastníkov a následným rozhodnutím súdu o neprípustnosti takéhoto postupu, k čomu v

danej veci nedošlo.

Pokiaľ však ide o procesný úkon vedľajšieho účastníka, je situácia odlišná. Podať odvolanie, dovolanie,
prípadne odpor nemôže totiž vedľajší účastník proti vôli hlavného účastníka.

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov, v danej veci odporcovi.
Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú vec, je motívom vedľajšieho účastníka predmet jeho činnosti,

teda ochrana práv spotrebiteľa. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomôcť zvíťaziť v spore odporcovi,
tieto účinky však nastanú len v konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel, neplatí to však
pre štádium, kde súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré má výrazné odlišnosti. Realizuje sa bez
nariadeniapojednávaniaadokazovaniavovlastnomzmysleslova.Pokiaľjeodporcavskrátenomkonaní
úplne nečinný, nemôže procesne namiesto neho konať iný subjekt domáhajúci sa vstupu do konania

na jeho strane ako vedľajší účastník. Vstupom takéhoto subjektu do konania sa nemôže naplniť zmysel
vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo 135/2013
zo dňa 21. 10. 2013).

V danom prípade oznámil svoj vstup do konania a tiež podal odpor proti platobnému rozkazu vedľajší
účastník ešte v čase, keď nemal odporca doručený platobný rozkaz. Vzhľadom na túto situáciu

prvostupňový súd doručil hlavnému účastníkovi okrem platobného rozkazu aj výzvu, aby pokiaľ súhlasí
s podaným odporom a pripája sa k nemu, toto súdu oznámil. Poučil ho, že v takomto prípade súd
bude v konaní pokračovať. Odporca však ostal nečinný a súhlas s podaným odporom nepodal. Podľa
názoru odvolacieho súdu vzhľadom na túto situáciu nevznikli žiadne procesné následky tým, že vedľajší
účastník bez súhlasu hlavného účastníka podal odpor proti platobnému rozkazu, pretože jedine odporca

môže včas a odôvodneným odporom iniciovať pokračovanie v konaní podľa § 174 O. s. p., pretože iba
on môže rozhodnúť o tom, či bude v konaní pokračovať podaním odporu.

Pokiaľ navrhuje navrhovateľ odmietnuť odvolanie ako podané neoprávnenou osobou, odvolací súd s
takýmto názorom nesúhlasí, pretože okresný súd oboznámil odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka
aj s možnosťou podať proti jeho vstupu námietky. Túto možnosť odporca nevyužil, takže vedľajší

účastníknadobudolsvojepostavenieúčastníka(vedľajšieho)oznámenímvstupudokonania.Odvolanie,
ktoré podal, sa týka jeho úkonu v konaní (odmietnutie ním podaného odporu), nemožno mu preto odňať
právo podať v takejto procesnej situácii odvolanie.

V zmysle uvedeného odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu za správny a preto napadnuté
uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.