Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/167/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212211526
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4212211526.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vprávnejvecinavrhovateľa:MestoKomárno,sosídlomKomárno,Nám.Gen.Klapku
1, IČO: 00 306 525, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol. , s.r.o., so sídlom Bratislava,
Zámocká 5, proti odporcovi: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nitra, Nábrežie
za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zastúpený JUDr. Annou Polonyovou, advokátkou so sídlom
Bratislava, Chorvátska 12, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam , o odvolaní navrhovateľa

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 29. apríla 2013 č. k. 6C/159/2012-406, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nepripustenie Fondu
Národného majetku SR, Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 17 333 768, ako vedľajšieho účastníka na
strane odporcu . Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 93 ods. 1, 3, 4 OSP konštatujúc, že navrhovateľom

vyslovený nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania je nedôvodný.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v návrhu, nachádzajúcich sa v k.ú. L.o, pričom
dňa 28.11.2012 predložil odporca vyjadrenie k podanému návrhu, v ktorom okrem iného navrhol pripustiť
vstup Fondu národného majetku do konania ako vedľajšieho účastníka na jeho strane, dôvodiac že
Fond národného majetku ako jeho zakladateľ vložil ako nepeňažný vklad do základného imania odporcu

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Navyše poukázal na to, že Fond národného majetku na výzvu
súdu so svojim vstupom do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu súhlasil. Podľa názoru
súdu prvého stupňa s ohľadom na predmet sporu je Fond národného majetku subjektom, ktorý má
hmotnoprávny záujem na výsledku konania, keďže rozhodnutie vo veci samej v súlade s podaným
návrhom (t.j. v prípade úspechu navrhovateľa v konaní) bude mať reálny dopad na vzájomný vzťah
odporcu a Fondu národného majetku ako zakladateľa odporcu ako aj na všetky právne úkony s týmto

vzťahom súvisiace. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nepripustenie
vstupu Fondu národného majetku do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu považoval
za nedôvodný, a preto ho zamietol s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude v ďalšom priebehu
konania konať aj s Fondom národného majetku ako vedľajším účastníkom na strane odporcu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvého stupňa zmeniť a nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu, resp.

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu
veci, pretože súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že vedľajší účastník musí mať právny záujem na výsledku konania, o ktorý ide spravidla
vtedy , ak rozhodnutím vo veci môže byť dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka, jeho práva
a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Poukázal na to, že Fond národného majetku SR vystupuje

jednak v pozícii prevodcu podľa zmluvy o prevode privatizovaného majetku na Mesto Komárno zo
dňa 28.11.1997 uzavretej s navrhovateľom ako nadobúdateľom a jednak v pozícii zakladateľa podľaZakladateľskej listiny o založení akciovej spoločnosti zo dňa 02.12.2002, ktorou bol založený odporca.
Preto tak navrhovateľ ako aj odporca môžu požadovať, aby Fond národného majetku SR vystupoval
ako vedľajší účastník na ich strane a podporoval ich záujmy na úspechu v konaní. Z uvedeného

dôvodu mal za to, že ak súd zamietol jeho návrh na nepripustenie vstupu Fondu národného majetku
SR ako vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu, založil svojím rozhodnutím procesnú
nerovnosť účastníkov konania a sťažil postavenie navrhovateľa v tomto konaní. Okrem toho konštatoval,
ak bola vznesená námietka proti vstupu vedľajšieho účastníka, treba právny záujem nielen tvrdiť, ale
aj preukázať, čo však nevyplýva z napadnutého rozhodnutia. V tomto smere súd prvého stupňa v

napadnutom rozhodnutí neuvádza, aký konkrétny hmotnoprávny záujem má Fond národného majetku
SR na tomto konaní, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Fond národného majetku SR v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že má právny záujem na výsledku sporu. Poukázal na to, že
v zmysle ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskorších predpisov vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom privatizačného projektu

podniku Západoslovenské vodárne a kanalizácie - odštepný závod Komárno, neboli zahrnuté do objemu
privatizovaného majetku a preto tento majetok ani neprešiel do vlastníctva Fondu národného majetku
SR, to znamená , že Fond národného majetku SR nemohol takýto majetok bezodplatne previesť , a
ani nepreviedol do vlastníctva mesta Komárno. Mal za to, že nehnuteľnosti, ktoré neboli zahrnuté v
privatizačnom projekte podniku, zostali do ďalšieho procesu privatizácie vo vlastníctve štátu v správe

štátneho majetku , a preto nemohlo dôjsť k dvojitému prevodu toho istého nehnuteľného majetku.
Poukázal na to, že je zakladateľom odporca , pričom výsledok tohto sporu môže mať vplyv na výšku
základného imania odporcu, počet akcií a samozrejme na vznik škody v prípade zníženia jeho majetku,
v dôsledku čoho môže byť dotknutý vo sfére svojich práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie z dôvodu jeho neprekúmateľnosti.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia

o rozsudku.
Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP).
Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného

rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako
odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa §
205 ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento
čiastočne alebo úplne absentuje.
Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 OSP dáva súdom dostatočný
návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia

nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky
odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia
Rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Takýmto postupom súdu prvého stupňa
bola účastníkovi - navrhovateľovi, odňatá možnosť konať pred súdom, s ohľadom na právo účastníka

podať odvolanie proti rozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 1 OSP. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa neodôvodnené, účastník nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam,
ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého
odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.Z napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, aký konkrétny hmotnoprávny záujem
má Fond národného majetku SR na výsledku tohto konania, a to napriek tomu, že predpokladom
prípustnosti vedľajšieho účastníctva je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t.j.

na víťazstve účastníka, ku ktorému pristupuje, ktorý je daný spravidla vtedy, ak by rozhodnutím vo
veci bolo dotknuté jeho právne postavenie. Pritom otázku, kedy ide o právny záujem tretej osoby,
treba riešiť podľa hmotného práva. Uvedené znamená, že o právny záujem ide spravidla vtedy, ak
rozhodnutím vo veci môže byť dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka, t.j. jeho práva a
povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Pritom § 93 ods. 1 OSP nepodmieňuje vstup do konania v

postavení vedľajšieho účastníka, len existenciou právneho záujmu na výroku rozhodnutia v predmetnej
právnej veci, ale existenciou akéhokoľvek právneho záujmu, t.j. aj právneho záujmu na skutkových a
právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie v predmetnej veci založené, teda na celkovom výsledku
konania. Z tohto dôvodu právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania nemožno spájať
len s tým, že vedľajší účastník bude dotknutý výrokom rozhodnutia, ale aj zisťovaním skutkového a
právneho stavu, od ktorého závisí výsledok konania. Účel skúmania právneho záujmu na výsledku sporu

má za cieľ vylúčiť z vedľajšieho účastníctva subjekty, u ktorých je neexistencia právneho záujmu na veci
evidentná, a tak nezaťažovať zbytočne občianske súdne konanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f) a ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doručí
navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k nesúhlasu navrhovateľa so vstupom Fondu národného majetku

SR do konania na strane odporcu zo dňa 26.02.2013 (č.l. 373 spisu) a opätovne posúdi nesúhlas
navrhovateľa s pripustením Fondu národného majetku do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcu,pričomsabudezaoberaťtým,čisú splnenézákonnépredpokladyktomu,abyFondnárodného
majetku mohol vystupovať v tomto konaní v pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Svoje nové
rozhodnutie súd odôvodní tak, aby odôvodnenie bolo presvedčivé a preskúmateľné, a aby tak spĺňalo

požiadavky kladené na súdne rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP .
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.