Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712206401
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8712206401.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnej C. K. COPACABANA, F. Y. XXX, IČO: 41 577 221, t. č. na neznámom mieste, v konaní
zastúpená JUDr. E. E., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu L., o vymoženie 2 443,05 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er 865/2012

- 13 zo dňa 13.11.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod
EX 3560/12.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha voči povinnej vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 11889/2009. Následne citoval ust. §§ 3, 4, 5 ods. 1, 29 a 44 ods. 2
Exekučného poriadku a uviedol, že z rozhodovacej činnosti mal preukázané, že súdny exekútor JUDr.
Rudolf krutý bol zamestnancom oprávneného. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, z ktorého vyplýva nezlučiteľnosť funkcie súdneho exekútora

s pracovným pomerom. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného je okolnosťou
vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 Exekučného poriadku. Vzhľadom k tomu, že súd
už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vylučoval súdneho exekútora z vykonávania exekúcie
v tých exekučných konaniach, v ktorých je účastníkom spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., súd nevidel
dôvod na odlišný postup aj v inom štádiu exekučného konania, a to v štádiu pred udelením poverenia
na vykonanie exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, u ktorého sú

oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti, by bolo porušením práva účastníka na spravodlivé súdne
konanie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nález
Ústavného súdu SR predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho)
konania a zaväzuje len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a
všeobecnésúdynímniesúviazané.Poukázalnamnohérozhodnutiasúdov,ktorékonštatovali,žesúdny

exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Skutočnosť, že súdny exekútor bol
niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkomexekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by k vylúčeniu
súdneho exekútora. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len (O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Dospel pritom k záveru, že uznesenie je vo výroku správne (§

219 ods. 1 O.s.p.), avšak na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

Postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. preto odvolací súd vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote
10 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadrili k možnému použitiu ust. § 3 a 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní).

Oprávnený vo vyjadrení uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka (bod 17). Je nepochybné, že rozhodcovská doložka
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, lebo umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní.

Opatrovník povinnej na výzvu súdu nereagoval.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa
§ 3 .

Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so Zákonom
o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy
nespĺňa formálny odkaz v úverovej zmluve na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, s ktorými
netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami

formulárovej zmluvy.Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo
vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie

osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti
extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010).

Zmluva o úvere č. 7290751 uzatvorená dňa 26.05.2008 medzi oprávneným a povinnou neobsahuje
zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania.

Nedošlo ani k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Zo všeobecne
formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí
so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená
nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému
rozhodcovskému konaniu.

Bez platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, uzavretej v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona

o rozhodcovskom konaní, ktorá založí právomoc rozhodcovského súdu, neexistuje účinný a vykonateľný
exekučný titul, čím nie je daný podklad pre nariadenie exekúcie.

Neplatná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch
nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať a na splnenie tejto podstatnej podmienky musí
exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, vo vzťahu k možnosti
vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.

Vo vzťahu k vyjadreniu oprávneného (čl. 49) odvolací súd poznamenáva, že pri skúmaní, či
bola dodržaná obligatórna písomná forma rozhodcovskej doložky, je právne irelevantné, či ide o
spotrebiteľskú zmluvu alebo nie. Súd prvého stupňa ani odvolací súd preto neposudzovali charakter

zmluvy z tohto hľadiska.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo z týchto dôvodov vo výroku vecne
správne, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.