Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 12Er/60/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107202876
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Masár
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5107202876.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Lenka Borovská,
Kováčska 32, 040 01 Košice (náhradníčka súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského - právneho
nástupcu súdneho exekútora JUDr. Slavomíra Borovského), vo veci oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa pre
doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, proti povinnému: Ľ. E., F..

XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, Ž., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške

20,09 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2007, exekučného titulu
- blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA1630743 zo dňa 11.11.2004 a žiadosti exekútora, súd vydal

poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 023411* dňa 23.03.2007. Rozhodnutie je vykonateľné
dňom 26.11.2004.

Súd lustráciou v spise zistil, že uplynula 3-ročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení
pokuty a je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Exekútor si v podaní doručenom súdu dňa 04.02.2008
uplatnil trovy v celkovej výške 35,75 eur.

Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o

priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok,
o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia
lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované
ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších
právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od
01.09.2008(ktoráužneustanovujeplynutietrojročnejprekluzívnejlehoty)sapodľanázorusúduvzťahuje

len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990
Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť
vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené právna úprava účinná od 01.09.2008 podľa
názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné
postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský
súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) - exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 EP - exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .

Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie
exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom
26.11.2007 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie
vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca
vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a
teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie

pokračovanie exekúcie.

Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania.
Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty

Podľa 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov

potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom k náhrade týchto trov zaviazal
povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP, nakoľko zo strany oprávneného bol návrh na

vykonanie exekúcie podaný viac ako 6 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty, z čoho súd dospel
k záveru, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, preto nie je dôvod, aby znášal trovy exekúcie
oprávnený.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v
čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania

exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64

eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je
100 Sk (3,32 eur).Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v
čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov
potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 20,09 eur, ktoré pozostávajú z:

1/ odmeny exekútora vo výške 13,28 eur, z toho:

a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 20 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za
každú aj začatú hodinu):

· Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.

b/ 6,64 eur za 2 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32

eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):

· Získanie poverenia

· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 4,15 eur (§ 22 vyhlášky):

· Poštovné 4,15 eur

SúdexekútorovipriznalDPH20%zo sumy13,28eur(zpoštovnéhosiDPHneuplatnil),pričompriznané
DPH predstavuje sumu vo výške 2,66 eur.

Sumár: 13,28 + 4,15 + 2,66 (20% DPH) = 20,09 eur

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je povinnosťou exekútora vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov, tzn. presne vymedziť čas vynaložený na konkrétne úkony pre účely výpočtu

odmeny podľa § 14 ods. a/. Súdny exekútor postupoval nesprávne, keď nevyhotovil časovú špecifikáciu,
ale priamo ku každému úkonu priradil sadzbu 6,64 eur (200,-Sk). Súd však pri posudzovaní dĺžky
vykonávania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vychádzal z logického a gramatického výkladuustanovenia § 14 vyhlášky, pričom na základe takého výkladu je potrebné počtom hodín rozumieť súhrn
časových úsekov trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktoré je potrebné pre účely výpočtu
odmeny podľa citovaného ustanovenia sčítať, pričom početnosť úkonov nemá relevanciu pre výpočet

tejto odmeny. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,

sp.zn. 1Mcdo/7/2006 z 28.05.2007, z ktorého plynie rovnaký záver. Pri výpočte súd zároveň priradil k
jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť
a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich
vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej,

súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.

V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - spracovanie žiadosti o
udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie
poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú
obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal.
Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32

eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré
predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo.

Ďalej súd neuznal položku označenú - zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie s poukazom na to,
že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie.
Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s

exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.

Vo vzťahu k ostatným uplatneným trovám exekúcie mal súd za to, že boli uplatnené v súlade s
Exekučným poriadkom aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

K otázke účastníctva v konaní na strane oprávneného súd uvádza nasledovné:

Z vlastnej činnosti je súdu známe, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, pod č.p.: SLV-PS-1120/2012
zo dňa 12.12.2012 bolo okrem iného zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach ako
rozpočtová organizácia, v dôsledku čoho práva a povinnosti tejto zrušenej rozpočtovej organizácie pri
správe majetku štátu prešli na jej zriaďovateľa, a to Ministerstvo vnútra SR. V zmysle platnej právnej

úpravy - zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 278/1993 Z.z.“) ako aj ustálenej judikatúry, napr. judikát pod č. R 87/2004 (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 25.02.2003, sp.zn. 2Cdo 94/2002) správu pohľadávky štátu vykonáva správca v
mene štátu, avšak správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý
môže pri správe pohľadávky konať. Pohľadávkou štátu ako súčasti majetku štátu v zmysle § 2 ods. 1

zákona č. 278/1993 Z.z. sa rozumie taká pohľadávka, z ktorej je štát oprávnený priamo, sú to najmä
pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod.

Pokiaľ teda v dôsledku zrušenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiaciach došlo k zmene správcovstva
pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, t.j. pokuty ako pohľadávky štátu, z ktorej je štát
oprávnený priamo, tak tým nedošlo k prechodu tejto pohľadávky na iný subjekt, pretože vlastníkom tejto

pohľadávky bol a stále zostáva štát Slovenská republika.

V zmysle dikcie ustanovenia § 37 ods. 3 EP rozhodnou skutočnosťou pre otázku zmeny účastníka
konania je prevod alebo prechod práv z exekučného titulu, z čoho vyplýva, že zmena správcovstva
pohľadávky, t.j. zmena subjektu (štátneho orgánu), ktorý vykonáva správu pohľadávky štátu nie je
pre otázku účastníctva v konaní významná. Preto súd o zmene účastníka nerozhodoval, nakoľko

účastníkom konania na strane oprávneného bola a zostáva stále Slovenská republika, pričom došlo ibak zmene konajúceho štátneho orgánu za štát v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.