Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200285
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200285.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobu: ZIVEKOM s.r.o., Cesta na Štadión 10, 974 04
Banská Bystrica, IČO: 44 590 733, zastúpeného advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Fakultná nemocnica s
poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Námestie L. Svobodu 1, 974 17 Banská Bystrica, IČO: 00
165 549 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 22.01.2013, ktorým zrušila ponukové

konanie takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 04. marca 2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej
zo dňa 22.01.2013, ktorým táto zrušila ponukové konanie na prenájom dočasne prebytočného
nehnuteľného majetku štátu o výmere 245,39 m2, nachádzajúceho sa na 0. poschodí v budove so súp.

č. XXXX, ležiaci na pozemku parc. č. 2590/7 zapísanej na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie
B. B. a vrátil vec na ďalšie konanie.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je správnym orgánom v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní, nakoľko je jej zo zákona zverené rozhodovanie o právach a právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, konkrétne v
súvislosti so správou majetku štátu podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Podľa žalobcu

aplikácia všeobecných právnych predpisov o správnom konaní nie je v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o
správe majetku štátu v súvislosti s ponukovým konaním vylúčená a nie je ani vylúčená preskúmateľnosť
rozhodnutí súdom uskutočnených v tejto súvislosti.

Žalovaná nedodržala predpisy o správnom konaní a nedoručila žalobcovi rozhodnutie, nekonala s
ním ako s účastníkom konania a rozhodnutie nemá náležitosti stanovené zákonom. Ďalej uviedol, že
v zmysle § 250b O.s.p. žiada o poskytnutie právnej ochrany napriek tomu, že mu nebolo doručené
rozhodnutie, pretože v zmysle platnej judikatúry je prípustné podanie žaloby aj proti neprávoplatnému

rozhodnutiu, ako aj pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv
fyzických a právnických osôb, keďže takýto postup bol vylúčený práve v dôsledku porušenia zákona zo
strany žalovanej.

Žalovaná 23.03.2012 so žalobcom ako víťazom ponukového konania uzatvorila nájomnú zmluvu k
nebytovým priestorom vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovanej. Vzhľadom na to, že
na platnosť takejto zmluvy je podľa § 13 ods. 10 zákona o správe majetku štátu potrebný súhlas

Ministerstva financií, žalovaná na výzvu žalobcu predložila zmluvu Ministerstvo financií Slovenskej
republiky na udelenie súhlasu. Žalovaná žalobcovi oznámila, že takýto súhlas nedostala. Následnežalovanáoznámilažalobcovi,žezrušilaponukovékonanieatiežajrozhodnutieodočasnejprebytočnosti
majetku štátu. Žalobcovi nezaslala rozhodnutie o zrušení ponukového konania. Žalobca od Ministerstva
financií zistil, že toto neodmietlo udeliť súhlas, ale zmluvu vrátilo za účelom dopracovania.

Podľa žaloby vyššie uvedený proces je v rozpore so zákonom a porušuje práva žalobcu. Dôvodom
nezákonnosti je, že neboli splnené náležitosti, ktoré zákon vyžaduje v súvislosti s rozhodnutím
správneho orgánu. Ďalej, že rozhodnutie nemá oporu v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon
o správe majetku štátu. Zákon takúto možnosť pozná len v § 8a ods. 2 písm. a), ktorý upravuje prevod
vlastníckeho práva k prebytočnému majetku. Podľa žalobcu zákon o správe majetku štátu nedáva

možnosť zrušiť ponukové konanie na nájom prebytočného majetku, a to ani v prípade, ak by si to
výslovne správca majetku štátu vymienil. Keďže zákon zrušenie súťaže nepredpokladá a neupravuje,
neboli splnené hmotnoprávne podmienky na zrušenie ponukového konania zverejneného v dennej tlači
v súvislosti s nájmom nebytových priestorov. Poukázal na znenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zdôraznil, že ponukové konanie bolo zrušené až 10 mesiacov potom,

ako bolo ukončené určením víťazného kandidáta. Preto ho už nebolo možné následne zrušiť. Žalobca
zdôraznil, že takýmto postupom bol poškodený na svojich právach. Žalobca vynaložil nemalé množstvo
peňažných prostriedkov na rozvoj podnikateľskej činnosti na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy, čím
mu vznikla skutočná škoda, bol poškodený aj stratou ušlého zisku a negatívneho dopadu vzniknutej
situácie na dobré meno žalobcu v obchodných kruhoch.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p.
zastavil. Žalovaná, ako správkyňa majetku štátu, nie je správnym orgánom v zmysle správneho
poriadku. Zákon o správe majetku štátu nezveruje správcovi rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Nevydáva rozhodnutia v správnom konaní,
ani iné rozhodnutia, ktoré by zakladali, menili alebo rušili oprávnenie alebo povinnosti fyzických alebo

právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutia štatutárneho orgánu správcu majetku štátu
nemusia spĺňať náležitosti rozhodnutia v zmysle správneho poriadku a nie je možné voči ním sa odvolať.
V postupe uzatvárania nájomných zmlúv majú obidve zmluvné strany rovnaké postavenie. Žiadna zo
strán zmluvy nie je druhej strane nadradená a prenajímateľ nemôže autoritatívne rozhodnúť o žiadnom
práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti nájomcu. V celom procese uzatvárania nájomnej

zmluvy od vyhlásenia nehnuteľného majetku štátu za dočasne prebytočný (§ 3 ods. 4 zákona o správe
majetku štátu), jeho ponuka v dennej tlači (§ 13 ods. 1 zákona o správe majetku štátu) až po uzatvorenie
zmluvy a udelenie súhlasu so zmluvou Ministerstvom financií SR (§ 13 ods. 10 zákona o správe majetku
štátu) sa prejavuje úmysel zákonodarcu vyjadrený v § 3 zákona o správe majetku štátu, t.j. aby bol
majetok štátu využívaný najmä na plnenie úloh správcu a aby sa s ním nakladalo hospodárne. Za tým

účelom zákon stanovuje podmienky uzatvorenia zmluvy, ktorou sa prenecháva dočasne prebytočný
majetok štátu do nájmu. Existencia zákonných podmienok súvisiacich s uzatvorením zmluvy však
neznamená, že by bolo možné proces uzatvorenia zmluvy nazývať správnym konaním. Vyhlásenie
ponukového konania je vyhlásením jednej z potenciálnych zmluvných strán o tom, že má záujem
prenajaťvec.Takistonáslednézrušenieponukovéhokonaniajelenvyhlásenímjednejzpotencionálnych

zmluvných strán o tom, že nemá záujem prenajať vec. Rozhodnutie žalovaného o zrušení ponukového
konania dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu nie je rozhodnutím správneho orgánu a nie
je preskúmateľné súdom podľa § 247 a nasl. O.s.p..

Žalovaná neskôr doplnila svoje vyjadrenie o fotokópiu vyrozumenia Krajskej prokuratúry v Banskej
Bystrici týkajúceho sa podania žalobcu č.k. Kd 62/13-7 z 20. mája 2013. Podnet bol na prokuratúre

vybavovaný ako opakovaný, ktorý bol Okresnou prokuratúrou Banská Bystrica odložený ako
neodôvodnený.

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdpríslušnýnakonaniepodľa§246ods.1a§246aods.1O.s.p.vec
prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej týkajúce sa majetku
štátu, ktorý jej bol zverený do správy, nie sú preskúmateľné súdom podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku.Žalovaná je štátnou príspevkovou organizáciou. Bola zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR k
01. januáru 1991 ako štátna rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou s tým, že od 01.
januára 1995 došlo k zmene zriaďovacej listiny na štátnu príspevkovú zdravotnícku organizáciu.

Predmetom jej činnosti je poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v rozsahu primárnej odbornej
starostlivosti, špecializovanej ambulantnej a nemocničnej starostlivosti a niektoré vybrané formy
následnej starostlivosti. V stanovenom rozsahu organizácia vykonáva aj hospodársko-technické
činnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná nie je správnym orgánom v zmysle § 1 zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní.

Podľa § 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu tento zákon upravuje správu majetku vo
vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej
sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“) a to a) štátna rozpočtová organizácia
a štátna príspevková organizácia, b) štátny fond, c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona
spravuje majetok štátu, d) iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 286/1993 Z.z. správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu
k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správnym orgánom je štátny orgán, orgán
územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a

právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa§244ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúsúdyzákonnosť
rozhodnutiaapostupovorgánovštátnejsprávy,orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie

správneho orgánu“).

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §

250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Tak ako vyplýva z citovaného § 1 zákona o správe majetku štátu, ale aj z I. hlavy tohto zákona, ktorá
upravuje pojem a obsah správy majetku štátu v § 3 až § 7, týmto zákonom nebolo zverené správcom
majetku štátu rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch fyzických alebo právnických osôb.
Zákon upravuje len práva a povinnosti správcu majetku štátu vo vzťahu k majetku štátu, t.j. pravidlá,

ktoré vlastník majetku - štát určil správcovi pre rozhodovanie o zverenom majetku štátu.

Zákon o správe majetku štátu, ani iný predpis nezveril žalovanej rozhodovanie o právach a právom
chránených záujmoch právnických alebo fyzických osôb a preto rozhodnutie urobené v procese správy
majetku štátu nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p.. Žaloba smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom prieskumu súdom. Súd preto konanie podľa § 250d ods. 3

O.s.p. zastavil.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia
na súde, proti rozhodnutie ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.