Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613010063
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Biedniková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2613010063.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov
JUDr. Ľuboša Jurkoviča a Vladimíra Vlčka v trestnej veci odsúdeného D. B. pre zločin sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu
v Senici zo dňa 13. júna 2013 sp. zn. 1Nt/8/2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. augusta
2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa§ 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného D. B., nar. XX.X.XXXX, na povolenie obnovy konania ,
sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 394 ods. 1 Tr. por. vyhovel návrhu odsúdeného D. B. na
povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/146/2009.

Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zároveň zrušil celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Senica ti dňa
7.6.2010 sp. zn. 1T/146/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 30.11.2010 sp. zn.
6To/74/2010 právoplatný dňa 30.11.2010.
Súčasne podľa § 403 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odsúdeného D. B. vzal do väzby.
Lehota väzby začne plynúť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania.
Väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že po preskúmaní veci a vykonaní verejného
zasadnutia dospel k záveru, že sú splnené podmienky na obnovu konania v predmetnej trestnej veci.
Poukázal predovšetkým na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL, ÚS 106/2011 zo dňa
28.11.2011, kedy ústavný súd rozhodol, že v § 41 ods. 2 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v
znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou nie sú v súlade s článkom I. ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

Zo zreteľom na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného nálezu ústavného súdu bola zrušená veta
za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa
asperačnej zásady uložiť trest nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa vety
prvej § 41 ods. 2 Tr. zák. ide o situáciu predpokladanú v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z.
o organizácii Ústavného súdu SR , o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov. V zmysle tohto ustanovenia, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu ,

ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle článku 25 Ústavy rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, alebo
nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia,
je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Okresný súd ďalej poukázal i na tú skutočnosť, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre povolenie
návrhu na obnovu konania, ktorá sa viaže na trest. Odsúdenému bol uložený trest podľa asperačnej
zásady vo výmere 9 a pol roka ako trest úhrnný , pričom tento trest je podľa názoru okresného súdu v

zrejmom nepomere k pomerom páchateľa, ktorý pred spáchaním trestnej činnosti nebol súdne trestaný,
predmetnú trestnú činnosť spáchal v stave, ktorú znalci označili za poruchu osobnosti, a navrhli ju liečiť.Odsúdenémubolouloženéochrannésexuologickéliečenieambulantnouformou,ktorédoposiaľnezačal
vykonávať , keďže vo výkone trestu odňatia slobody doposiaľ neboli podmienky na jeho vykonanie.
Podľa názoru okresného súdu uložený trest vzhľadom na tieto skutočnosti sa javí neprimerane prísny a

preto vyhovel návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor.
Domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia s tým, aby krajský súd vec vrátil prvostupňovému súdu
na nové konanie a rozhodnutie.
V písomných dôvodoch poukázal na to, že je pravdou, že zrušenie asperačnej zásady je novou

skutočnosťou, ktorá nastala po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, pričom trest bol uložený
aplikujúc práve asperačnú zásadu. Nepodmienečný trest však bol uložený v rámci zákonnej trestnej
sadzby stanovenej pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona.
Za uvedený zločin je možné uložiť trest odňatia slobody na 5 až 10 rokov. U odsúdeného D. B. bol
uložený trest v hornej polovici zákonnom stanovenej základnej trestnej sadzby a to trest odňatia slobody
vo výmere 9 a pol roka.

Okresný prokurátor poukázal na to, že odsúdený sa dopustil zločinu, pokusu zločinu, a prečinu s
fatálnymi následkami. Vzhľadom k týmto spáchaným trestným činom má za to, že uloženie trestu v
hornej polovici trestnej sadzby je primerané, pričom poukázal aj na tú skutočnosť, že okresný súd záver
o neprimeranosti trestu logicky nezdôvodnil.
V ďalšom poukázal na to, že ustanovenie o podmienkach obnovy konania odkazuje aj na účel trestu.

Účelom trestu je najmä ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Znaleckým dokazovaním
bolo zistené, že u odsúdeného D. B. išlo o sporadickú deviantnú aktivitu, ktorá pravdepodobne súvisela
s dlhodobou vnútornou frustáciou pri zvýšenej sexuálnej apetencii a mala pravdepodobne náhradný
kompenzačný charakter. Vzhľadom na závažnosť skutku navrhli minimálne ambulantné liečenie D.
B., a to najmä s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o jedinca s poruchou osobnosti polymorfného

charakteru.
Keďže odsúdený doteraz neabsolvoval ochranné liečenie, ochrana spoločnosti vyžaduje, aby takýto
jedinec bol v ústave na výkon trestu , pričom práve separácia odsúdeného a ochranné liečenie majú
zabezpečiť ochranu spoločnosti. Trest ďalej plní funkciu individuálnej prevencii a teda má viesť k
prevýchove páchateľa. Ďalším účelom trestu je výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti.

Okresný prokurátor preto s poukazom na závažnosť spáchaných trestných činov má zato, že
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 a pol roka je uložený v súlade s ustanovením § 34
ods. 1 Tr. por.
Krajský súd z podnetu riadne a včas podanej sťažnosti okresným prokurátorom preskúmal v zmysle §
192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia i správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.
Tak ako na to poukázal už okresný súd v napadnutom uznesení nález ústavného súdu je novou
skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. , pričom na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť, či
v dôsledku straty účinnosti § 41 ods. 2 Tr. zák. prvá veta, časť za bodkočiarkou, pôvodne uložený trest
je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu je v

zrejmom rozpore s účelom trestu. Toto je druhá podmienka potrebná pre povolenie obnovy konania.
Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený D. B. bol uznaný za vinného zo zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. k pokusu zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods.
1, § 200 ods. 1 Tr. zák. a k prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 a pol roka.

Trest bol ukladaný za tri trestné činy, z ktorých dva sú zločinmi.
Aj keď okresný súd argumentoval uloženým ochranným sexuologickým liečením ambulantnou formou
i poruchou osobnosti odsúdeného tak, ako ju konštatovali znalci, treba uviesť, že táto porucha nemala
žiadny vplyv na trestnú zodpovednosť odsúdeného a nebolo konštatované zníženie resp. ovplyvnenie
jeho príčetnosti. Napokon odsúdený doposiaľ uložené ambulantné ochranné sexuologické liečenie

neabsolvoval.
Trest bol odsúdenému ukladaný za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., kde zákon
stanovuje základnú trestnú sadzbu od 5 rokov do 10 rokov. Trest vo výmere 9 a pol roka aj keď za
použitia asperačnej zásady bol teda odsúdenému uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Použitie asperačnej zásady pritom umožňovalo uložiť odsúdenému trest od 9 rokov a 2 mesiace do 13

rokov a 4 mesiace.
Pri prihliadnutí k zásadám na ukladanie trestu uvedeným v § 34 Tr. zák. najmä s poukazom na
spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, dospel krajský súd k záveru, že uložený trest jei v prípade, ak by bol ukladaný podľa aktuálne platnej a účinnej asperačnej zásady zodpovedajúci
závažnosti trestných činov i k pomerom páchateľa a tiež nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu tak,
ako ho definuje Trestný zákon.

Treba zvýrazniť, že Ústavný súd SR nerozhodol o protiústavnosti asperačnej zásady ako takej, ale
len jej časti. Konkrétne za proti ústavný vyhlásil postup, ktorý súdu prikazoval, aby obligatórne uložil
páchateľovi trest nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej postupom podľa pôvodného znenia § 41
ods. 2 Tr. zák.
V predmetnej veci možno konštatovať, že pôvodne uložený trest vo výmere 9 a pol roka aj keď uložený

v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby je trestnom zákonným a nie je v zrejmom rozpore
s účelom trestu.
Krajský súd si preto osvojil argumentáciu okresného prokurátora uvedenú v jeho sťažnosti, s touto
sa stotožnil a s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.