Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Er/334/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713209004
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8713209004.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko s.r.o., Údernícka č. 5,
Bratislava, v zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava proti povinnému: Ľ. P.,
W. A. D. XXXX/X, F., pre vymoženie sumy 262,27 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 07.06.2013 na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60 návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému pre vymoženie pohľadávky v uvedenej výške priznanej rozhodcovským rozsudkom sp.zn.:
SR 04718/12 zo dňa 7.11.2012. K návrhu oprávnený priložil rozhodcovský rozsudok a dohodu o
uznaní záväzku s textom rozhodcovskej doložky. Súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z.o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ods. 2 cit. ust., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V článku 4 zmluvy preloženej oprávneným je upravená rozhodcovská doložka tak, že: „Všetky spory,

ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno,Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri

Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, Košice, c) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č.
99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok.).Zmluvnéstranysadohodli,žepokiaľktorákoľvekzozmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu

podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.“

Z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu

medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu
na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie
vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na
všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade
(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému

konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl..
Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti

tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.)

V § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo
konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladmý
výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá
by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie

uvedenej spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, ktoré v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky - článok 4. od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca,
keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich
zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r)) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku.

Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp.zn.: 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor,
že „súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali
zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.“ Rozhodcovská
doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu
a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná

rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju
právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej
zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého
zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe

rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská
doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou zmluvy o splátkovom kalendáriako súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,

nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam.

Rovnako v uznesení z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, „Pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil
rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
navykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistencia

relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Neprijateľná
rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom.

Takisto v stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom

2008.“
Ustanovenie v zmluve o úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní je tiež podľa názoru Krajského súdu v Prešove vyslovenom v rozhodnutí sp.zn.
4CoE42/10zodňa6.10.2010„vrozporesdobrýmimravmivyplývajúcimizustanovenia§3Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl.

ústavného zákona č. 460/1992 Z.z.), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná.“
Uvedená spotrebiteľská zmluva uzavretá dňa 13.10.2010 obsahuje rozhodcovskú doložku, na ktorej
základe bola založená právomoc a príslušnosť uvedeného rozhodcovského súdu. Zákonom č.
150/2004 Z.z., od 1.1.2004, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať
rozhodcovskúdoložkuvprípadespotrebiteľskýchzmlúvakoneprijateľnúpodmienku,aknebolaosobitne
dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor
rozhodovať. Vzhľadom na uvedené súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom a žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.