Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. júl 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Er/715/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711215675
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8711215675.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava proti
povinnému: D. N., P. T. XXX/XX, T. P., pre vymoženie sumy 1300,03 eur s prísl., exekučné konanie
vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, ul.
Ľudovíta Štúra č. 12 pod Ex 5368/11, takto

r o z h o d o l :

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 24.11.2011 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp.zn.: ISB1010017 zo dňa
02.09.2011. K návrhu oprávnený priložil uvedený rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a všeobecné

obchodné podmienky právneho predchodcu oprávneného. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vyššie uvedenú sumu. Súd uznesením zo dňa 13.12.2011
zastavil exekučné konanie, odvolací súd uvedené uznesenie v dôsledku odvolania oprávneného zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie, poukázal na potrebu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia a skúmať
platnosť rozhodcovskej doložky.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl..

Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným exekučný súd zistil, že zmluva zo dňa
6.12.2007 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou uvedenej
zmluvy boli všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre

veľký počet spotrebiteľov.

S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok okrem iného aj o zákaz
rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.

V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza: „vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie
efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo

predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným
titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (K. Csach): „z pohľadu spotrebiteľa
je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus

spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

V čl. 11. obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vyššie
uvedenej základnej spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi oprávneným a povinným je uvedené, že
spory z tejto zmluvy sa môžu riešiť len v rozhodcovskom konaní pred v zmluve určeným rozhodcovským

súdom - Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.)

V § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo
konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladmý
výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá
by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie
uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky - čl. 11 obchodných
podmienok pre úver (verzia 1/2007) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca,
keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich
zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r)) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku.
Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp.zn.: 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor,
že „súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali

zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.“ Rozhodcovská
doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu
a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná
rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju
právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej

zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého
zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe
rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská

doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich
súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal

a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal z vnútroštátnych

právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva.

Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím je podľa názoru exekučného súdu obmedzené právo
„slabšej„ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky.

Predmetná rozhodcovská doložka preto v zmysle vyššie citovaného stanoviska Krajského súdu v
Prešove, v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ (účinným od 1.1.2008), a tiež názoru tunajšieho exekučného
súdu bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa jej, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a

výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné
Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej

medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá
a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je

všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.Najvyšší súd SR v uznesení z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 judikoval: „Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Neprijateľná rozhodcovská

doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom.
Keďže súd v zmysle vyššie uvedeného zistil rozpor exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so
zákonom, keď nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v uvedenej veci v dôsledku
neplatnej rozhodcovskej doložky, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.