Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/265/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312207598
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6312207598.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO:45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi L. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/XXX, XXX XX Y. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO : 42

305 675, právne zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Nemčianska 25, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 248,95 € s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 7C/18/2013-39 zo dňa 08. 04. 2013,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu, ktorým prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o vyslovenie
nesúladu právneho predpisu, a to § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. s Ústavou Slovenskej republiky,

ktoré je vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 8830/2013, z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o vyslovenie
nesúladu právneho predpisu, a to konkrétne § 93 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej v texte len „O. s. p.“) s
Ústavou Slovenskej republiky, ktoré je vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp
8830/2013. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je v súčasnej

dobe vedené konanie o vyslovení nesúladu právneho predpisu, a to § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou
Slovenskej republiky, ktoré konanie bolo začaté na základe návrhu Okresného súdu Brezno v rámci
konania prebiehajúceho na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6C/204/2012 ako vecne legitimovaného
súdunapodanietakéhotonávrhu.Keďževuvedenomkonaní6C/204/2012sajednáoskutkovoaprávne
obdobný prípad, v ktorom do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu tak, ako v konaní
prebiehajúcom na tamojšom súde, okresný súd v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. konanie

prerušil, nakoľko v prebiehajúcom konaní pred Ústavným súdom SR, sa rieši právna otázka dôležitá aj
pre rozhodnutie v prejednávanej veci.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý namietal, že pre uvedené procesné rozhodnutie neboli
splnené podmienky vyžadované citovaným zákonným ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p..
Mal za to, že existovali iné vhodné opatrenia, ktoré mohol okresný súd prijať, a ktoré by viedli k

odstráneniu prekážky brániacej mu vo veci konať, a to opatrenia vedúce k zamedzeniu porušovania
práva dotknutého účastníka na ochranu súkromia. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu však
takýto postup nevyplýva. Namietal, že okresný súd opomenul ust. § 7 ods. 4 písm. d) zák. č. 428/2002
Z. z. o ochrane osobných údajov, kedy je možné osobné údaje spracovať aj bez súhlasu dotknutej
osoby, ak predmetom spracovania sú výlučne meno, priezvisko, titul a adresa dotknutej osoby, bez
možnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné údaje, pričom využitie týchto údajov je určené výhradne

pre potrebu prevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou osobou a evidencie týchto údajov. Aj ztohto hľadiska považoval prerušenie konania za neopodstatnené a predčasné. Súhlasí s tým, aby
okresný súd neoznamoval osobné údaje dotknutého účastníka v predmetnom konaní a vyhlásil, že
mu postačujú len anonymizované podania účastníka, ako aj anonymizované súdne rozhodnutia v

danej veci. Rozhodnutie o prerušení konania však považuje za nesprávne aj z dôvodu, že predmetom
prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom SR nie je otázka významná aj pre rozhodnutie súdu
v predmetnej veci. Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. upravuje len procesnú možnosť, aby sa popri
účastníkovi zúčastnila konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Posúdenie súladnosti ust. § 92 ods. 3 O. s. p. s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej

republiky,tedanijakonemôžepodmieňovaťvyriešenieprávnejotázky,činavrhovateľomuplatnenýnárok
vpredmetomkonaníjedôvodnýalebonie,avakomrozsahu.Vzhľadomnauvedenéskutočnostinavrhol,
aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil mu vo veci konať a rozhodnúť.

Navrhovateľ ani odporca sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

214 ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil
z nasledovných dôvodov :

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Inštitút prerušenia konania ponúka procesné riešenie stavu, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý
v danej chvíli neumožňuje súdu, aby vo veci pokračoval, a to až do doby, kým iný súd alebo orgán
nerozhodne o otázke významnej pre rozhodnutie súdu alebo kým súd sám neodstráni prekážku, ktorá
mu bráni pokračovať v konaní. Dôvody, ktoré bránia súdu pokračovať v konaní, zákon rozlišuje na
dôvody, pri danosti ktorých súd musí a pri ktorých môže prerušiť konanie. V ust. § 109 ods. 2 písm. c)

zákon menuje prípad kedy má súd možnosť konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet, avšak
len v prípade, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym
názorom vedľajšieho účastníka, podľa ktorého mal okresný súd možnosť uvedené iné vhodné opatrenia
zaviesť tak, aby zamedzil porušovanie práva dotknutého účastníka na ochranu súkromia. Z odôvodnenia

uznesenia okresného súdu však takýto postup nevyplýva a uvedenou zákonnou podmienkou sa okresný
súd nezaoberal.

Predmetom konania na okresnom súde je riešenie sporu medzi navrhovateľom a odporcom o
subjektívne hmotné právo, vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, ktorého sú účastníkmi. Pred ústavným
súdom má byť riešená procesná možnosť, aby popri účastníkovi (odporcovi) sa zúčastnila konania aj

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Posúdenie
súladnosti ust. § 92 ods. 3 O. s. p. s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky nemôže nijako
podmieňovať vyriešenie právnej otázky, či navrhovateľom uplatnený nárok v predmetnom konaní je
dôvodný alebo nedôvodný a v akom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že konanie na Ústavnom súde
Slovenskej republiky môže ovplyvniť len právny vzťah medzi odporcom a vedľajším účastníkom na

strane odporcu. Predmetom konania na okresnom súde je usporiadanie vzťahu medzi navrhovateľom
a odporcom, čo je vzťah odlišný a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ho nemôže
dotknúť. Bez ohľadu na to, akým spôsobom rozhodne ústavný súd o návrhu na vyslovenie nesúladu ust.
§ 93 ods. 2 O. s. p. s Ústavou Slovenskej republiky, nebude mať výsledok konania na ústavnom súde
priamy vplyv na postavenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní. O prípustnosti, resp. neprípustnosti

vedľajšieho účastníka v spore rozhoduje všeobecný súd podľa § 93 ods. 3 O. s. p.. Ak by aj ústavný súd
návrhu v konaní Rvp 8830/2013 vyhovel, strata účinnosti ust. § 93 ods. 2 O. s. p. by nemala automaticky
za následok stratu postavenia vedľajšieho účastníka určitého subjektu v konaní. O prípustnosti, resp.
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva by znovu musel rozhodnúť všeobecný súd. Preto je zrejmé, že
výrok rozhodnutia v tejto veci nie je podmienený konaním vedeným na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. Rvp 8830/2013 a povinnosťou okresného súdu je konať a rozhodnúť o veci samej.

Hlavný účastník - odporca - spotrebiteľ, má právo byť informovaný o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania. V danom prípade súd nedoručil odporcovi oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania a nevyzval ho k vyjadreniu, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Ak odporcanámietky proti vstupu vedľajšieho účastníka a proti tomu, aby sa vedľajší účastník oboznámil s jeho
osobnými údajmi, nevzniesol, nie je dôvod brániť účasti vedľajšieho účastníka zriadeného na ochranu
práv odporcu - spotrebiteľa v konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu na
základe ust. § 221 ods. 1 písm. h), i) O. s. p. pre nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom
zrušil.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.