Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411208267
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411208267.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ P. S. , nar. XX. X. XXXX, bytom G. XX, 2/ mal. Q.
S. , nar. X. X. XXXX, bytom G. XX, zast. zákonnou zástupkyňou - žalobkyňou v 1. rade a 3/ mal. A. S. ,
nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, zast. zákonnou zástupkyňou - žalobkyňou v 1. rade, všetci právne
zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad proti žalovaným:
1/ X. S. , nar. XX. X. XXXX, bytom V., W. R. XXX/XX a 2/ U. B. , nar. XX. X. XXXX, bytom B. I., K. W.

XX, obaja právne zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 17, v
konaní o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
č.k. 3C/266/2011 zo dňa 30.10.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že :I. určil,

že závet poručiteľa X. S., nar. XX.XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX zo dňa 8. 3. 2007 je neplatný.

II/ Žalovaní sú povinní uhradiť v prospech žalobcov spoločne a nerozdielne sumu 831,62 eur z titulu
trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet advokátskej kancelárie
Beňo & partners, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, z ktorého mal preukázané, že poručiteľ zomrel XX.
XX. XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi vykonáva súdny komisár notár JUDr. Stanislav Dugas. V
dedičskom konaní žalobcovia napadli platnosť holografného závetu zo dňa 08.03. 2007.

Prvostupňový súd na takto zistený skutkový stav prijal záver, že závet poručiteľa zo dňa 08. 03. 2007
je neplatný. Dôvodom neplatnosti absolútnej, ako aj relatívnej je neurčitosť listiny v časti ako sa

má nakladať s majetkom do budúcna, ďalej je neurčitosť, či tým „myslel“ poručiteľ darovanie alebo iný
právny úkon, ktorý mal urobiť syn s jeho majetkom.

Poukázal na ustanovenie § 476, § 37 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným žalobcom náhradu trov

konania.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
a žalobu zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V odvolaní ďalej uviedli, že prvostupňový súd uviedol, že dôvodom neplatnosti tak absolútnej, ako aj

relatívnej je neurčitosť listiny v časti, ako sa má nakladať s majetkom do budúcna, ďalej neurčitosť čí
myslel poručiteľ darovanie alebo iný právny úkon, ktorým má urobiť jeho syn s majetkom. Poukázalina ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a zastávajú názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné
a nepresvedčivé. V odôvodnení rozsudku chýba zdôvodnenie ako sa prvostupňový súd vyrovnal
s tvrdeniami žalovaných. Jedným z procesných práv účastníka je aj právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia.

V odvolaní ďalej uviedli, že nesúhlasia s tým, že listina zo dňa 08. 03. 2007 nespĺňa zákonom
požadované náležitosti pre platnosť závetu. Poručiteľ vyhotovil listinu, ktorá má všetky formálne
náležitostivzmysle§476anasl.Občianskehozákonníka,mápísomnúformu,napísalhosámzávetca,je

vňomuvedenýdeň,mesiac,rokjehospísaniaajevlastnoručnepodpísaný.Pokiaľžalobcovianamietajú,
že je sporné akú vôľu chcel nebohý poručiteľ prejaviť, tak je potrebné prejav vôle vykladať v zmysle §
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to so zreteľom k všetkým okolnostiam, za ktorých bol predmetný
úkon uskutočnený.

V odvolaní ďalej uviedli, že v roku 2007 došlo k rozvodu manželstva so žalobkyňou v 1.rade a vzťahy

so žalobkyňou aj pred ukončením manželstva neboli dobré. Aj z tohto dôvodu sa poručiteľ rozhodol,
že závet z roku 2000 zmení. Poručiteľ nemal žiadne právne znalosti, ale pred žalovaným v 1.rade
vyjadril vôľu, že listina zo dňa 08. 03. 2007 je jeho závetom. O týchto skutočnostiach sa rozprával aj s
ďalšími osobami, ktorým v tejto súvislosti uviedol čo bolo zistené ich výsluchom v konaní pred súdom
1. stupňa. Listina bola akceptovaná aj súdnym komisárom a v zmysle tohto závetu bol vyhotovený aj

návrh osvedčenia o dedičstve.

K podanému odvolaniu podali písomné vyjadrenie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

Vo vyjadrení ďalej uviedli, že závet zo dňa 08.03. 2007 vykazuje znaky absolútnej, ale aj relatívnej
neplatnosti. Nespĺňa vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, ani pomocou výkladového
pravidla podľa § 35 ods. 2 O.z. nemožno ustáliť čo ním chcel poručiteľ vyjadriť.

Vážnosť listiny spochybňuje aj jeho názov predbežný závet o budúcej darovacej zmluve. Listina

neobsahuje ani pojem ako dedič, testujem pre prípad smrti, ktoré by naznačovali, že skutočne ide o
poslednú vôľu poručiteľa. Z obsahu listiny by sa dalo usúdiť, že ide o darovanie pre prípad smrti.

Listinu treba považovať za relatívne neplatnú aj pre jej obsah s poukazom na ustanovenie § 479 O.z..,
keďže poručiteľ výslovne opomína svoje maloleté deti.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 zákona číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O.s.p.“ ) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že neboli
splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku (§ 219 O.s.p.) a ani pre jeho zmenu (§ 220 O.s.p.).

V prvom rade odvolací súd udáva, že je potrebné súhlasiť s námietkou odvolateľov, ktorí považujú
napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočností považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Preskúmateľným, teda zrozumiteľným a riadne odôvodneným je rozhodnutie, ktoré je v súlade s
požiadavkami ustanovenými v § 157 ods. 2 O.s.p. Obsahuje stručný a jasný výklad o tom, ktoré
skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a z
akéhodôvodunerealizovalžiadnezisteniazniektorýchvykonanýchdôkazov.Nevyhnutnoupožiadavkou

riadneho odôvodnenia rozhodnutia i súdom je prijatý záver o skutkovom stave veci a naň nadväzujúcom
právnom posúdení veci.V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na závery vyslovené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR,
Najvyššieho súdu SR, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že tak
základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe
okrem iných práv a záruk zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia.

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil záver, že „súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo
účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nároku a s obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnením rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces“.

Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že „právo na spravodlivý proces zahŕňa
ajprávonaodôvodneniesúdnehorozhodnutia.Odôvodnenierozhodnutiavšakneznamená,ženakaždý

argumentsťažovateľajesúdpovinnýdaťpodrobnúodpoveď.Splneniepovinnostiodôvodniťrozhodnutie
je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgias v. Grécko) „Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený
v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci“ (Ruistoria v. Španielsko. Rozsudok z roku 1994).

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí prijal záver, že:„Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje jeden
zo spôsobov realizácie objektívneho práva za účelom nápravy jeho nesprávneho chápania zo strany
fyzických a právnických osôb pri realizácii právnych vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej činnosti
zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle požiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá

však nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho názoru.
Vyžaduje sa teda, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval pri
hodnotenídôkazovaktoréhoviedlikaplikáciiprávezvolenýchpredpisov.Vprípade,akúčastníkkonania
vyžaduje, aby sa vec posudzovala podľa iných zákonných ustanovení, súd je povinný zaoberať sa nimi
a vyložiť, prečo posúdenie veci v zmysle návrhov účastníka nie je po právnej stránke správne“ (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 7/2009).

Ustanovenie procesného predpisu určuje náležitosti odôvodnenie rozsudku, ktoré v napadnutom
rozsudku chýbajú. Spôsobujú tak jeho nepreskúmateľnosť.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil len tým, že závet je absolútne, ako aj relatívne neplatný
a dôvodom tak relatívnej, ako aj absolútnej neplatnosti je neurčitosť listiny v častí ako sa má
nakladať s majetkom. Pri aplikácii právnej normy poukázal na ustanovenie § 37 ods. 1 o.z. a § 476
a násl. Občianskeho zákonníka. Takéto súdne rozhodnutie je arbitrárne. Vyslovený právny názor z
hľadiska odbornosti, zrozumiteľnosti a jednoznačnosti je nedostatočný. Prvostupňový súd vo svojom

v odôvodnení prijal všeobecné zistenia, bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, ktoré boli vykonané
prvostupňovým súdom bez zhodnotenia dôkazov v súlade s § 132 O.s.p.

Prvostupňový súd nerozlišoval rozdielnosť inštitútov absolútnej a relatívnej neplatnosti
preskúmavaného právneho úkonu.

Relatívna neplatnosť závetu znamená, že závet svojím obsahom odporuje § 479 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu
zo zákona. Občiansky zákonník tu upravuje inštitút tzv. neopomenuteľného dediča.

Pokiaľ závet odporuje § 479 Občianskeho zákonníka, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný
dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje a považuje sa za platný, pokiaľ sa ten, na
ochranu koho je relatívna neplatnosť ustanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa

relatívnejneplatnostiprávnehoúkonujehmotnoprávnyjednostrannýúkonadresovanýúčastníkovi,resp.
účastníkom právneho úkonu. Relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou žaloby, protinávrhu
alebo námietky vznesenej v konaní. Toto dovolanie má právne účinky až keď dôjde účastníkovi, resp.
účastníkom právneho úkonu. Dovolanie sa uskutočňuje výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa
dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Nie je rozhodné, ako oprávnený subjekt sám

kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu, t.j. či ako absolútnu alebo relatívnu; urobenou kvalifikáciou nie
je súd viazaný. Rozhodujúce je, že oprávnený subjekt namieta konkrétnu vadu právneho úkonu. Súdna
prax pre oblasť občianskeho práva nevylučuje, že za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
možno považovať aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť jeho vôľu, že
nechce byť viazaný pre neho nepriaznivými účinkami právneho úkonu.

Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť závetu podľa názoru prvostupňového súdu absolútna neplatnosť
spočíva v neurčitosti prejavu vôle poručiteľa.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne inak je neplatný.

V citovanom ustanovení sú stanovené niektoré základné náležitosť týkajúce sa vôle a jej prejavu, ktoré
sú nevyhnutné pre platnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo
zákona od počiatku i bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Absolútnej neplatnosti
sa môže dovolať s úspechom osoba, ktorej hmotnoprávne postavenie (majetkové práva) môžu byť

neplatnosťou právneho úkonu priaznivo ovplyvnené. Pri určovacej žalobe sa ako nevyhnutná procesná
náležitosť vyžaduje existencia naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c) O.s.p.).

Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo
navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Prvostupňový súd poukazuje na neurčitosť právneho úkonu, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť. Právny
úkon je neurčitým, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nie
jej jednoznačný a tým nie určitým pričom neurčitosť z obsahu nemožno odstrániť ani za použitia
výkladových (interpretačných pravidiel) podľa § 35 ods. 2, 3 O.z.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1
písmeno f/ O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobcov. Preskúma

pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem žalobcov v 1., 2. a 3. rade na
požadovanomurčenívsúlades§80písm.c)O.s.p.až následneposúdi dôvodyuplatňovanejabsolútnej
neplatnosti závetu, vyrovná sa s tvrdeniami žalovaných o určitosti právneho úkonu a o potrebe použitia
výkladového pravidla v zmysle § 35 ods. 2 O.s.p., ako aj s tvrdeniami žalobcov o nemožnosti výkladu
právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 O.z.

Povinnosťou súdu je vyrovnať sa rovnako s námietkami relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobcov
podľa § 479 O.z.. Vo vyššie naznačených v intenciách tak musí opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť (§ 157 ods. 2 O.s.p. ) tak ak by pôsobilo presvedčivo. V ďalšom konaní rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.