Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111207654
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111207654.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne, v právnej veci navrhovateľa: F. S., občana Z. republiky, bytom H., A. A.
XXX, právne zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 15/25,
proti odporkyni: L. S., občianke Z. republiky, bytom H., A. A. XXX, právne zast. JUDr. Jozefom
Kováčikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Legionárska 2, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie
navrhovateľa, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 24.októbra 2012, č.k. 26C/71/2011-63,

v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým
sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. 2328 v k.ú. G. s tým, že

o trovách konania, rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že je vlastníkom
nehnuteľností, vedených na LV č. 2328, k. ú. G., ako byt č. 24, na 3. poschodí bytového domu s. č.
375, na parc. č. 957, vrátane spoluvlastníckeho podielu 71/1721 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, súp. č. 375 na parc. č. 957 a pozemku parc. č. 957 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 579 m2 v podiele 1/1. Uviedol, že na základe Dohody o prevode členských
práv a povinností, spojených s užívaním družstevného bytu zo dňa 10.10.1994 (ďalej len "dohoda o
prevode členských práv a povinností"), uzavretej medzi jeho matkou - I. S., ako prevodcom a ním,
ako nadobúdateľom, prešli na neho v celom rozsahu členské práva a povinnosti spojené s užívaním
predmetného bytu. Následne, došlo medzi Stavebným bytovým družstvom H., ako prenajímateľom
a ním, ako nájomcom, k uzavretiu nájomnej zmluvy, zo dňa 2.11.1994 o prenechaní predmetného

družstevného bytu, do užívania. Dňa 18.5.1996, uzavreli s odporkyňou manželstvo, čím vzniklo obom
manželom, právo spoločného nájmu družstevného bytu, avšak nedošlo tým, ku vzniku spoločného
členstva v bytovom družstve. Napriek tomu, že odporkyňa sa nestala členkou bytového družstva, bola
dňa 17.01.1997, uzavretá medzi Stavebným bytovým družstvom H., ako prevádzajúcim a účastníkmi,
ako nadobúdateľmi, zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu. Je toho názoru, že predmetná
Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu, zo dňa 17.1.1997, bola s odporkyňou uzavretá v

rozpore so zákonom a preto vo vzťahu k odporkyni, nemohli na jej základe, nikdy nastať účinky prechodu
vlastníckeho práva, k predmetným nehnuteľnostiam. Len on, ako člen bytového družstva a zároveň
nájomca tohto družstevného bytu, mal v zmysle ust. § 24 zákona č. 42/1992 Zb. a § 28 zákona č.
182/1993 Z. z. ,zákonný nárok na jeho prevod do vlastníctva. Zmluvu považoval za absolútne neplatnú,
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem, na určení vlastníctva predmetných
nehnuteľností odôvodňoval tým, že jedine rozhodnutie súdu, môže byť podkladom pre zmenu zápisu

v katastri nehnuteľností, kde sú v súčasnosti zapísaní, ako vlastníci, obaja účastníci v podiele 1/1.
Navrhovateľ na pojednávaní uvádzal, že pôvodne bol v zmluve o prevode vlastníctva družstevnéhobytu, ako kupujúci označený len on, potom bytové družstvo do zmluvy uviedlo aj odporkyňu, ako
jeho manželku. Takýmto spôsobom, s odporkyňou nadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Uviedol, že cenu bytu uhradil on, nepamätal si, z akých to bolo peňazí. Poukázal na to, že

odporkyňa sa z bytu odsťahovala v januári 2005, približne na pol roka. Vtedy si zobrala aj niektoré
osobné veci a aj časť zariadenia bytu. Za obdobie, keď odporkyňa nebývala v predmetnom byte, sa
nepodieľala ani na platení úhrad spojenými s bývaním, v predmetnom byte. Odporkyňa s návrhom
nesúhlasila. V písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2011 uviedla, že žiadny právny predpis nezakazuje,
abypoprinájomcovidružstevnéhobytu,bolúčastníkomzmluvyoprevodevlastníctvadružstevnéhobytu,

aj jeho manžel. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
(BSM) všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov, za trvania
manželstva, s výnimkami v zákone uvedenými. Nadobudnutie vlastníctva družstevného bytu, na základe
zmluvy o prevode vlastníctva tohto bytu podľa Zák. č. 182/93 Z.z. a Zák. č. 42/1992 Zb. , nie je v
ustanovení § 125 Občianskeho zákonníka uvedené ako výnimka, ktorá by vylučovala, nadobudnutie
takéhoto bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa Občianskeho zákonníka a takéto

nadobudnutie, nevylučujú ako neprípustné a neplatné, ani ďalšie zákony, upravujúce prevod takýchto
bytov, do vlastníctva nájomcov. Účastníčkou Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, sa stala
ako nadobúdateľka popri navrhovateľovi, ako nájomcovi a jej manželovi z vôle a na základe súhlasu,
tak Stavebného bytového družstva H., ako prevodcu, ako aj navrhovateľa, ako nadobúdateľa a taktiež s
jej súhlasom a vôľou, nadobudnúť predmetný byt do bezpodielového spoluvlastníctva. Ďalším dôvodom

pre zamietnutie návrhu, je aj pre prípad neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu,
vydržanie vlastníckeho práva v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, ku ktorému došlo uplynutím 10
- ročnej lehoty, od povolenia vkladu vlastníckeho práva tejto zmluvy, teda dňom 13.10.2007, nakoľko
tento vklad, bol povolený rozhodnutím OÚ Trenčín - odbor katastrálny dňa 13.10.1997 pod č. V 1316/97.
Za skutkové okolnosti, pre vydržanie vlastníckeho práva považovala skutočnosť, že v čase uzatvárania

Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu v roku 1997, boli účastníci manželmi necelý rok a
ich manželstvo bolo harmonické. V tomto byte, začali bývať krátko pred uzavretím manželstva. O
prevode bytu do ich vlastníctva, jednal s SBD Trenčín navrhovateľ, ju o tejto záležitosti priebežne
informoval. Uviedol, že keďže sú manželia, kúpia byt od družstva spoločne, ako manželia. Proti tomu
nemala výhrady a považovala to za prirodzené. Dohodli sa a prejavovali jednoznačnú vôľu, kúpiť byt do

bezpodielového spoluvlastníctva. Túto vôľu potvrdili svojimi podpismi na Zmluve o prevode vlastníctva
družstevného bytu, v ktorej boli uvedení na strane kupujúcich, obidvaja účastníci a taktiež v nej bolo
vyslovene uvedené, že sa byt prevádza do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Po nadobudnutí bytu do
vlastníctva, sa prakticky vo vzťahu k bývaniu, v tomto byte nič nezmenilo. V byte bývali spoločne, v roku
1998 sa im narodil syn O.. Viedli spoločnú domácnosť, hospodárili spolu a spoločne uhrádzali platby,

spojenésvlastníctvomtohtobytuatentobytpovažovalizaspoločnévlastníctvo.Porozvodemanželstva,
sa na krátky čas odsťahovala z tohto bytu aj s maloletým synom O. a asi za pol roka po vzájomnej
dohode s navrhovateľom, sa vrátili naspäť a obnovili spolužitie a žili spolu tak, ako do rozvodu. Dňa
11.07.2007, sa im narodil syn S.. Takýto stav trval do júla 2010, kedy navrhovateľ odišiel pracovať do D..
Rozišli sa pre finančné problémy, niekedy v septembri 2010. Až dňa 02.05.2011, kedy jej bol doručený

predmetný návrh na určenie vlastníckeho práva sa dozvedela, že by nemala byť spoluvlastníčkou bytu
z dôvodov, v návrhu uvedených. Podľa nej je zrejmé, že je spoluvlastníčkou predmetného bytu, pretože
tento byt, ako jeho bezpodielová spoluvlastníčka a uplynutím 3 - ročnej lehoty od rozvodu manželstva,
ako podielová spoluvlastníčka užíva dobromyseľne, ako svoj vlastný, od času jeho nadobudnutia, t.j.
od 13.10.1997, až do 02.05.2011, teda viac, než 10 rokov, čo je zákonom určená lehota, na vydržanie

vlastníckeho práva, v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.

Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ
a odporkyňa boli manželmi od 18.5.1996 do 17.12.2004, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Trenčín č. 11C 112/2004-17 zo dňa 8.12.2004, ktorým bolo manželstvo účastníkov

konania rozvedené. Na základe Dohody o prevode členských práv a povinností, spojených s užívaním
družstevného bytu zo dňa 10.10.1994, uzavretej medzi I. S., ako prevodcom a navrhovateľom, ako
nadobúdateľom, prešli na navrhovateľa v celom rozsahu členské práva a povinnosti, spojené s užívaním
predmetného bytu. Dňa 02.11.1994, došlo medzi SBD Trenčín, ako prenajímateľom a navrhovateľom,
ako nájomcom, k uzavretiu nájomnej zmluvy o prenechaní predmetného družstevného bytu do jeho

užívania, a to pred uzavretím manželstva. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa
17.01.1997, previedlo Stavebné bytové družstvo v H., do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania, v tom čase manželov, predmetný byt, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a zariadeniach domu, za cenu 1.562,- Sk. Prevod spoluvlastníckeho podielu pozemku, bolbezodplatný. Právne účinky zmluvy, nastali dňa 13.10.1998. Z výpisu z LV č. 2328, k. ú. Kubrá je zrejmé,
že predmetný byt, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a pozemku, je vedený na účastníkov v podiele 1/1.

S odkazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p. prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal
naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, ktorý bol daný tým, že zápis údajov o vlastníctve
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, je možné uskutočniť len na základe meritórneho rozhodnutia
súdu.

Ďalejvodôvodneníokresnýsúd, sodkazomna§703ods.2OZ,§24zák.č.42/92Zb.vzneníneskorších
predpisov, § 28 zák.č. 182/93 Z.z. v znení neskorších predpisov uviedol, že so zreteľom na špecifický
charakter práva spoločného nájmu, podľa § 704 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ člen družstva,
ktorý je nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto práva pred uzavretím manželstva, pri prevode
vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva, nedochádza k transformácii

družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu), ale iba k transformácii
družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok nadobudnutý
jedným z manželov, za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že
v takomto prípade, nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani k rozmnoženiu doterajšieho
majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci, ako predmetu

osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade, nedochádza ani k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Podľa názoru súdu, ustanovenie § 28 zákona č. 182/1993 Z.z., treba považovať za úpravu
špeciálnu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku, za trvania manželstva, obsiahnutej
v § 143 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie, jasne a jednoznačne zakotvuje prevod
bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva. Prednosť tejto zvláštnej úpravy

nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom, podľa ktorého by v tomto prípade nadobudli byt obaja
manželia, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom prípade, navrhovateľ nadobudol
členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím manželstva. Uzavretím manželstva, vzniklo manželom
právo spoločného nájmu družstevného bytu (§ 704 ods. 2 Občianskeho zákonníka.), nevzniklo im však
spoločné členstvo v družstve a členský podiel sa nestal spoločným. Odporkyňa sa v zmysle citovaného

ust.,nestalačlenkoudružstvaanebolaňouanivčase,keďbolauzavretázmluvaoprevodebytu.Pretože
členom družstva bol len navrhovateľ, ktorý bol ako člen výlučne oprávnený vyzvať družstvo k prevodu
bytu do vlastníctva, mohlo previesť bytové družstvo, byt len do jeho výlučného vlastníctva , v súlade
s § 28 zákona č. 182/1993 Z.z.. Z uvedených dôvodov, prevodom predmetného bytu do vlastníctva
odporkyne, bola zmluva uzavretá v rozpore so zákonom a preto vo vzťahu k odporkyni, nemohli nastať

účinky prevodu vlastníckeho práva. Súd považoval zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, ktorý
svojim obsahom a účelom odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že prvostupňový súd dospel k záveru, vychádzajúc z ust. § 129 ods. 1
OZ, § 130 ods. 1 OZ, § 134 OZ a § 143 OZ, že odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetnému

bytu vydržaním, pretože splnila všetky zákonom požadované predpoklady vydržania. Podľa názoru
prvostupňového súdu, táto v konaní preukázala, že byt užívala spolu s navrhovateľom, najneskôr
od uzavretia manželstva dňa 18.05.1996, do marca 2012, kedy byt opustila. Pre posúdenie splnenia
podmienky, užívania bytu počas vydržacej doby 10 rokov, je podstatná skutočnosť, že odporkyňa
užívala dobromyseľne a nepretržite byt odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva, na základe zmluvy

o prevode vlastníctva družstevného bytu, t.j. odo dňa 13.10.1997 do 13.10.2007. Na nepretržitosť
držby predmetných nehnuteľností odporkyňou, nemá žiaden vplyv skutočnosť, že odporkyňa sa z bytu
odsťahovala približne na pol roka (január - jún 2005) a ani skutočnosť, že v tomto období užívala aj iný
byt, na základe nájomnej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa sa z bytu odsťahovala, len
kvôli narušeným vzťahom s navrhovateľom. Byt však nemala v úmysle opustiť natrvalo, čo je zrejmé

jednak z jej výpovede, ale aj z nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú, a to na jeden rok.
Odporkyňa mala naďalej kľúče od bytu, v byte mala svoje osobné veci a do bytu chodievala. Odporkyňa
sa v predmetnom období, nevzdala nároku na predmetný byt, stále sa považovala za jeho vlastníčku.
Vzťahymedziúčastníkmisaupravili,čobolodôvodomnávratuodporkynedobytu.Súdjetohonázoru,že
počas obdobia, keď bola odporkyňa z bytu odsťahovaná, nedošlo k prerušeniu vydržacej doby, nakoľko

žiadnym právnym predpisom, nie je vylúčená možnosť užívať viac nehnuteľností. Na nepretržitosť
držby predmetných nehnuteľností odporkyňou, nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, že dňa 17.12.2004
nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 11C 112/2004-17 zo dňa 08.12.2004,
ktorým bolo manželstvo účastníkov konania, rozvedené. Zánik manželstva rozhodnutím súdu o rozvodemanželstva, je dôvodom zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zánikom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, vzniká možnosť vyporiadania tohto spoluvlastníctva. Ak v trojročnej lehote
od zániku tohto majetkového spoločenstva, nedošlo k jeho vyporiadaniu, platí nevyvrátiteľná domnienka

o vyporiadaní sa medzi manželmi, uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Účastníci konania
nevyporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou a žiaden z nich nepodal návrh na jeho
vyporiadanie. Uplynutím trojročnej lehoty t.j. dňom 17.12.2007, nastali zákonné účinky vyporiadania a
bola založená nevyvrátiteľná právna domnienka podielového spoluvlastníctva manželov k predmetným
nehnuteľnostiam, s rovnosťou podielov. Pokiaľ ide o splnenie podmienky dobromyseľnosti, ako

predpokladu vydržania, prvostupňový súd uviedol, že odporkyňa v konaní preukázala existenciu
okolností, ktoré svedčia o jej dobromyseľnosti. Za takúto okolnosť, možno podľa okresného súdu,
považovať nadobúdací titul - zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, od ktorého odporkyňa,
odvodzovala svoje vlastnícke právo k bytu. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, na základe
ktorých, by odporkyňa mohla mať ako kupujúca, o nadobudnutí svojho vlastníctva nejaké pochybnosti.
Taktiež okolnosti uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, svedčia o tom, že odporkyňa bola

dobromyseľná v tom, že jej byt patrí, nakoľko účastníci konania, boli v čase uzatvorenia zmluvy
manželia, ich vzťahy boli usporiadané, byt spoločne užívali, preto ho mali v úmysle aj spoločne odkúpiť.
Uvedenú skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ, ktorý uviedol, že spoločne išli na bytové družstvo podpísať
zmluvu z dôvodu, že boli manželia a preto sa domnievali, že zmluvu budú podpisovať obidvaja. Ako
manželia si mysleli, že všetko budú mať na polovicu. Takýmto spôsobom uvažovala aj odporkyňa

a nič na tom nemení ani skutočnosť, že ohľadne existencie svojho práva, vychádzala z právneho
omylu, že aj ona, ako manželka navrhovateľa, môže družstevný byt odkúpiť do svojho vlastníctva, aj
keď nebola členom bytového družstva. V danom prípade, sa teda jednalo o omyl ospravedlniteľný,
nezapríčinený odporkyňou, ktorej presvedčenie o jej vlastníckom práve, bolo umocnené skutočnosťou,
že zmluvu o prevode družstevného bytu, vyhotovovali pracovníci bytového družstva, o ktorých možno

predpokladať, že majú skúsenosti s predajom bytov. Na základe uvedeného, teda nemala pochybnosti
o zákonnosti prevodu vlastníctva bytu, na ňu. Taktiež sám navrhovateľ uviedol, že v zmluve bol pôvodne
uvedený ako kupujúci len on, následne tam však pracovník bytového družstva, dopísal aj odporkyňu.
Navrhovateľ sa spoliehal sa na to, že predávajúci vie, ako má zmluva vyzerať, aby bola v súlade
so zákonom. Dobromyseľnosť odporkyne o tom, že predmetný byt nadobudla s navrhovateľom do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bola umocnená skutočnosťou, že správou katastra bol dňa
13.10.1997 povolený vklad vlastníckeho práva účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam,
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Ďalším
dôležitým faktorom dobromyseľnosti odporkyne je skutočnosť, že počas vydržacej lehoty, nezasiahol
žiaden iný subjekt do výkonu jej práv, dobromyseľného držiteľa. Nikto ju v užívaní bytu nerušil, ani

jej neoznámil, aby prestala byt užívať. Odporkyňa sa až dňa 02.05.2011, po tom, čo jej bol súdom
doručený návrh na začatie konania, dozvedela, že navrhovateľ spochybňuje jej vlastnícke právo k
bytu. Taktiež posledné kritérium vydržania, a to spôsobilosť predmetu vydržania, bolo v danej veci
splnené. Predmetom vydržania je v danom prípade byt, ktorý môže byť samostatným predmetom
vlastníckeho práva, nakoľko je samostatnou vecou, v právnom zmysle. Nejedná sa v zmysle § 125

ods. 2 Občianskeho zákonníka o vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva iba štátu, alebo určených
právnických osôb. Na základe uvedeného, súd návrh ako nedôvodný, zamietol.

Rozsudokprvostupňovéhosúdu,vzákonomstanovenejlehote,odvolanímnapadolnavrhovateľažiadal,
aby odvolací súd tento zmenil a to tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Napadnutý rozsudok

považovalzanesprávnyazaloženýjednaknanesprávnychskutkovýchzisteniach,kuktorýmsúdprvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov a jednak na nesprávnom právnom posúdení veci, čím
uplatnil dôvody odvolania, uvedené v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
V odôvodnení odvolania uviedol, že prvostupňový súd síce správne ustálil, že odporkyňa nemohla
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudnúť na základe zmluvy o prevode vlastníctva

družstevného bytu, že na základe tejto zmluvy vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudol výlučne navrhovateľ, avšak nestotožňuje sa so záverom prvostupňového súdu v tom zmysle,
že odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, pretože takýto záver, nemá
dostatočnú skutkovú, ani právnu oporu. Poukázal na to, že nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho
práva odporkyňou k predmetným nehnuteľnostiam, jednak z dôvodu nedostatku dobromyseľnosti

odporkyne, v držbe predmetných nehnuteľností a jednak z dôvodu neexistencie ich držby odporkyňou,
nepretržite po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa navrhovateľa, boli v konaní preukázané také
skutočnosti,nazákladektorých,mohlamaťodporkyňapochybnostionadobudnutíjejvlastníckehopráva
k predmetným nehnuteľnostiam a ktoré mohli dokonca jej dobromyseľnosť, pri následnej držbe týchtonehnuteľností vylučovať, ktoré videl jednak v tom, že navrhovateľ získal predmetný družstevný byt pred
uzatvorením manželstva s tým, že byt prepísala na navrhovateľa jeho matka, čo vyplynulo z výpovede
samotnej odporkyne na pojednávaní dňa 13.06.2012 a jednak to, že odporkyňa nebola pôvodne,

ani v písomnom vyhotovení zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu, ako nadobúdateľka
uvedená a do tejto zmluvy bola dodatočne dopisovaná, z iniciatívy pracovníka SBD Trenčín, ktorý
uzatvorenie zmluvy zabezpečoval. Poukázal na to, že tieto skutočnosti, vyplynuli priamo z výpovede
odporkyne na pojednávaní a je to napokon evidentné, aj zo samotného písomného vyhotovenia zmluvy.
Z týchto skutočností, pri existencii jednoznačnej právnej úpravy vylučujúcej prevod bytu za týchto

okolnostínaniekohoiného,akonačlenabytovéhodružstva,vyplývajúokolnostijednoznačnevylučujúce
dobromyseľnosť odporkyne, v držbe predmetných nehnuteľností. Za podstatné, pri posúdení splnenia
podmienoknanadobudnutievlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiamodporkyňouvydržaním,
navrhovateľ považoval, aj nepreukázanie existencie nepretržitej držby predmetných nehnuteľností
odporkyňou, po zákonom stanovenú vydržaciu dobu 10 rokov. Uviedol, že v konaní bolo preukázané,
že odporkyňa prerušila výkon práva držby, k predmetným nehnuteľnostiam v rozhodnom časovom

období tým, že sa z predmetného bytu odsťahovala a zabezpečila si iné bývanie a to v období od
19.01.2005, po dobu jedného roka. Skutočnosť, že sa v januári 2005, z predmetného bytu odsťahovala,
prestala využívať byt na bývanie a akýmkoľvek iným spôsobom vykonávať právo držby k bytu,
prestala sa podieľať aj na plnení akýkoľvek povinností spojených s bytom, najmä na úhrade nákladov
spojených s bytom, čo v konaní nespochybnila. Takýto stav, podľa navrhovateľa, nemožno považovať

za trvanie nepretržitého výkonu práva držby k predmetným nehnuteľnostiam, odporkyňou. Poukázal
na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, účastníkov, zaniklo 17.12.2004 a je teda nesporné,
že do tohto dňa, pri začatí plynutia vydržacej doby od 13.10.1997, nemohlo dôjsť k nadobudnutiu
predmetných nehnuteľností do vlastníctva odporkyne, ako predmetu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vydržaním a to v žiadnom prípade. V nadväznosti na tieto skutočnosti, potom nemohlo

dôjsť v zmysle § 149 ods. 4 OZ, k pretransformovaniu neexistujúceho bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, účastníkov, k predmetným nehnuteľnostiam, na ich podielové spoluvlastníctvo k týmto
nehnuteľnostiam, v rovnakom pomere. Preto ak súd prvého stupňa, zamietol návrh navrhovateľa z
dôvodu, že odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, podľa
navrhovateľa, je rozhodnutie súdu prvého stupňa, v celom rozsahu nesprávne.

Krajský súd, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu,
je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p..

V preskúmavanej veci, z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že na základe Dohody o prevode
členských práv a povinností, spojených s užívaním družstevného bytu zo dňa 10.10.1994, uzatvorenej
medzi I. S., ako prevodcom a navrhovateľom, ako nadobúdateľom, prešli na navrhovateľa v celom
rozsahu, členské práva a povinnosti, spojené s užívaním dotknutého bytu. Dňa 02.11.1994, došlo medzi
SBD Trenčín, ako prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom, k uzatvoreniu nájomnej zmluvy

o prenechaní predmetného družstevného bytu do užívania navrhovateľa. Účastníci konania, uzatvorili
manželstvo dňa 18.05.1996. Manželmi boli do 17.12.2004, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Trenčín, č.k. 11C/112/2004-17 zo dňa 08.12.2004, ktorým bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené. Dňa 17.01.1997, bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva predmetného
družstevného bytu, z obsahu ktorej vyplýva, že v zmysle nej, previedlo Stavebné bytové družstvo

Trenčín, do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ktorí boli v tom čase manželmi,
predmetný byt, v dôsledku čoho, je tento, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadení bytového domu a pozemku, vedený na účastníkov konania, t.č. v podiele 1/1.

Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci, získanej
dedičstvom, alebo darom, ako aj veci, ktorá podľa svojej povahy, slúži osobnej potrebe, alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí, vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku, jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému, bola vec
vydaná, ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v čase
uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva, byt ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu,
previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytovéhodružstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva
podľa osobitného predpisu (§ 28 zák.č. 182/93 Z.z.).

Družstevný byt v dome, vo vlastníctve bytového družstva, nie je vlastníctvom člena bytového družstva,
avšak členský podiel, ktorý môže byť predmetom prevodu, alebo dedenia, má majetkovú hodnotu,
ktorého cena, sa stanovuje ako cena obvyklá, t.j. cena, ktorú by bolo možné za prevod členského podielu
v rozhodnej dobe a mieste získať. Ak je členom bytového družstva len jeden z manželov, v prípade
zániku manželstva, členský podiel pripadá zo zákona tomuto manželovi. Ust. § 16 ods. 1 zák.č. 182/93

Z.z. je potrebné považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku
za trvania manželstva, obsiahnutej v § 143 OZ. Uvedené ustanovenie, jednoznačne zakotvuje prevod
bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva. Prvostupňový súd správne uzatvoril,
že prednosť takejto zvláštnej úpravy, nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom, podľa ktorého, by
v tomto prípade, nadobudli byt obaja manželia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako
správne prvostupňový súd ustálil, že vzhľadom na to, že navrhovateľ nadobudol v preskúmavanej

veci, členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím manželstva, vzniklo manželom právo spoločného
nájmu družstevného bytu (§ 704 ods. 2 OZ), nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve a členský
podiel sa nestal spoločným. Uzatvorenie manželstva účastníkov konania, nemalo teda za následok
skutočnosť, že odporkyňa by sa stala členkou družstva a pokiaľ by pred uzatvorením zmluvy o
prevode bytu, nedošlo najskôr k prevodu členských práv a povinností z manžela - člena na druhého

manžela, podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, prichádzal by do úvahy jediný záver,
že odporkyňa, keďže nebola členkou družstva v čase uzatvorenia zmluvy o prevode bytu, pretože
v tom čase bol členom družstva len navrhovateľ, neprináležalo jej právo, na prevod predmetného
bytu do vlastníctva . Za týchto okolností, (ak by sa nezistilo, že pred uzatvorením zmluvy o prevode
predmetného družstevného bytu do vlastníctva, bola podpísaná dohoda o prevode členských práv

z navrhovateľa na odporkyňu), jednoznačne zmluva, uzatvorená medzi SBD Trenčín a účastníkmi
konania,bolauzatvorenávrozporesozákonom,následkomčoho,bybolaabsolútneneplatnýmprávnym
úkonom. Z uvedeného teda vyplýva, že za situácie, ak manželia sú spoloční nájomcovia družstevného
bytu, ale nie sú spoloční členovia družstva a majú spoločný záujem (ako to v konaní tvrdila odporkyňa),
aby byt bol po jeho prevedení v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, teda aby takáto zmluva o

prevode vlastníctva bola platným právnym úkonom, je nevyhnutné pred uzatvorením takejto zmluvy o
prevedení bytu, uskutočniť najskôr prevod členských práv a povinností z manžela - člena, na druhého
manžela.Vzhľadomnato,žeokresnýsúdsaexistencioutakéhotoprevodučlenskýchprávapovinnostíz
navrhovateľanaodporkyňupreduzatvorenímzmluvyoprevodevlastníckehoprávakpredmetnémubytu
nezaoberal, je jeho záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o prevedení bytu do vlastníctva účastníkov

konania, zo strany SBD Trenčín predčasný. Je síce pravdou, že účastníci v konaní existenciu takéhoto
prevodu netvrdili, na druhej strane však nemožno v tomto smere opomenúť, že neboli schopní ani
ozrejmiť postup SBD pri prevode bytu, kde najskôr, ako to uvádzali samotní účastníci a zreteľne to
vyplýva aj z písomného vyhotovenia tejto zmluvy o prevode bytu do vlastníctva účastníkov, že ako
účastníkom tejto zmluvy na strane nadobúdateľa vlastníckych práv k predmetnému bytu, bol pôvodne

výlučne len navrhovateľ, až následne bez toho, aby boli zrejmé dôvody, do predmetnej zmluvy, ako
účastníčka a nadobúdateľka spoluvlastníckych práv, bola dopísaná aj odporkyňa. Za týchto okolností
nemožno vylúčiť, že účastníci konania, možno aj z podnetu SBD Trenčín (pretože iným zákonným a
logickým spôsobom nemožno postup SBD v tomto prípade vysvetliť, vzhľadom na existujúcu právnu
úpravu), pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníckeho práva, podpísali aj dohodu o prevode

členských práv a to bez toho, aby tejto skutočnosti, pripisovali zásadný právny význam. Keďže
však ide o podstatnú skutočnosť, majúcu rozhodujúci vplyv na posúdenie platnosti, resp. neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu, bude potrebné na túto okolnosť účastníkov
konania vypočuť a súčasne vykonať dopyt aj na SBD Trenčín, za účelom zistenia, či pred podpisom
zmluvy o prevode predmetného bytu do vlastníctva účastníkov konania, nedošlo medzi účastníkmi, aj

k uzatvoreniu dohody o prevode členských práv z navrhovateľa, na odporkyňu. V prípade zistenia, že
k takémuto prevodu členských práv prišlo, stal by sa predmetný byt, na základe zmluvy o prevode bytu
do vlastníctva, ktorá za týchto okolnosti by bola jednoznačne platnou, súčasťou spoločného majetku
účastníkov konania, a tvoril predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva. Pre prípad zistenia, že
uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva, nepredchádzal prevod členských práv a povinností,

bol by správny záver okresného súdu, vyslovený v napadnutom rozsudku, že zmluva, je absolútne
neplatná pre rozpor so zákonom, pričom z hľadiska navrhovateľom uplatneného nároku, je potrebné
sa zaoberať tým, či dotknutá zmluva, je spôsobilou k nadobudnutiu vlastníckeho práva, aj vo vzťahu k
navrhovateľovi, ktorý síce bol členom a nájomcom predmetného družstevného bytu a spĺňal zákonnépodmienky na prevod tohto bytu do jeho výlučného vlastníctva, avšak prevod na oprávneného manžela,
nie je spravidla v zmluve oddeliteľný, od zbytku zmluvy.

Názor prvostupňového súdu, že odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetnému bytu vydržaním,
považuje odvolací súd za nesprávny a v tomto smere odvolanie navrhovateľa, za dôvodné. Okresný
súd v odôvodnení uviedol, že odporkyňa v konaní preukázala existenciu okolností, ktoré svedčia o
jej dobromyseľnosti, za ktoré možno považovať nadobúdací titul a to zmluvu o prevode vlastníctva
družstevného bytu, pričom neboli preukázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých, by odporkyňa

mohla mať, ako kupujúca, o nadobudnutí svojho vlastníctva akékoľvek pochybnosti, o čom svedčia aj
okolnosti uzatvorenia zmluvy, o prevode vlastníctva bytu.

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec, alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 OZ).
Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že Občiansky zákonník, rozlišuje medzi držbou oprávnenou a

držbou neoprávnenou. Rozlišovanie medzi nimi, súvisí s psychickou stránkou držiteľa, pričom v prvom
prípade, teda v prípade dobromyseľnej držby, sa predpokladá dobrá viera držiteľa o tom, že so zreteľom
na všetky okolnosti, je oprávneným držiteľom veci (práva). Podstata oprávnenej držby, smerujúcej
k vydržaniu spočíva v tom, že držiteľ vykonáva obsah určitého práva v mylnom presvedčení, že je
subjektom tohto práva. Na to, aby držba bola oprávnená, nestačí iba subjektívne presvedčenie, že mu

právo patrí; omyl držiteľa, z ktorého vychádza jeho presvedčenie, o existencii držaného práva, musí byť
ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný, ak držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s
ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať od
začiatku dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, alebo právo patrí. Dobrú vieru, je potrebné hodnotiť
aj objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia), samotného účastníka.

Právny omyl držiteľa, môže spočívať v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a
z toho vyplývajúceho, nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností, avšak tento
je možné považovať za ospravedlniteľný len vtedy, ak sa držiteľ omylu, nemohol tomuto vyhnúť, ani pri
vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti prípadu, od každého vyžadovať. V
opačnom prípade, sa jedná o omyl neospravedlniteľný, ktorý nemožno spájať s oprávnenou držbou.

Vpreskúmavanejveci,zvykonanéhodokazovaniavyplývaauviedlatoajsamotnáodporkyňavpriebehu
konania, vo svojej výpovedi pred súdom dňa 13.06.2012, že táto mala jednoznačnú vedomosť o tom,
že navrhovateľ získal predmetný družstevný byt už pred uzatvorením manželstva účastníkov s tým,
že práva viažuce sa k predmetnému bytu, na neho previedla jeho matka. Navrhovateľa, ako sama

uviedla, poznala dva roky pred uzatvorením manželstva a o právnom postavení navrhovateľa, vo
vzťahu k predmetnému bytu mala vedomosť, keďže ide o byt družstevný a v konaní nebola zistená
žiadna skutočnosť, ktorá by ju mohla viesť k odôvodnenému záveru , že jej prináleží rovnako, ako
navrhovateľovi, právo na prevod predmetného bytu, do jej vlastníctva. Samotná odporkyňa mala
vedomosť o tom, že pôvodne účastníkom zmluvy o prevode bytu bol len navrhovateľ. Je potrebné

prisvedčiť navrhovateľovi, že pri existencii jednoznačnej právnej úpravy, podľa ktorej vlastníctvo k
družstevnému bytu, v čase zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, od ktorej odporkyňa
odvodzuje svoju dobromyseľnosť v držbe predmetných nehnuteľností, bolo možné previesť len na
člena bytového družstva, ktorým odporkyňa (pokiaľ sa dokazovaním nepreukáže opak) nebola, tieto
skutočnosti vylučujú dobromyseľnosť odporkyne, v držbe predmetných nehnuteľností, pretože pri

minimálnej miere opatrnosti zo strany odporkyne, s ohľadom na okolnosti prípadu, v súlade so starou
rímskou zásadou, že „právo patrí bdelým“, dôvod tohto postupu SBD, si mohla ozrejmiť. Existencia
príslušnej právnej úpravy, vzťahujúcej sa na oprávnenie člena družstva, domáhať sa prevodu bytu do
svojho vlastníctva a súčasne neexistencia takýchto práv, na strane nečlena družstva, bola jednoznačná,
nemožno teda hovoriť na strane odporkyne, o právnom omyle držiteľky, pretože tento nemôže byť

založený na tom, že táto by napríklad nebola znalá právnych predpisov, túto problematiku upravujúcich.
Pokiaľbyajsúdpripustil,ženastraneodporkyne,sajednalooomyl,tentorozhodnenemožnopovažovať
zaospravedlniteľný,pretožeodporkyňapristúpilakpodpisupredmetnejzmluvy,nazákladektorejdošlok
zápisu bezpodielového spoluvlastníctva vo vzťahu k predmetnému bytu na účastníkov konania, napriek
jej vedomosti o právnom postavení navrhovateľa, vo vzťahu k predmetnému bytu, nepostupovala pritom

s obvyklou mierou opatrnosti a ponechala bez povšimnutia, že ako účastníčka do tejto zmluvy bola
dopísaná až dodatočne, nezaujímala sa o dôvod tohto postupu a teda za týchto okolností nevynaložila
ani minimálnu mieru opatrnosti, ktorú možno požadovať od každého, so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, teda absentuje splnenie jedného zo základnýchpredpokladov preto, aby odporkyňa mohla nadobudnúť spoluvlastnícke právo k predmetnému bytu
vydržaním, v dôsledku čoho je v tomto smere, záver okresného súdu nesprávny.

Úlohou okresného súdu, bude po vrátení veci, doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vo veci so
zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania, opätovne rozhodnúť.

Súd prvého stupňa, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.