Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/239/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012898445
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012898445.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: L.. T. F., nar. XX.X.XXXX, bydliskom F. XXX, okres Žilina,
zastúpeného Mgr. Marcelou Chlebovičovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti
žalovanému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom v B., W. XX, zastúpenému JUDr. Štefanom Strakom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o 37 958,70 € s príslušenstvom, o odvolaní za znalca
ustanoveného znaleckého ústavu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 3. septembra 2012 č. k.
14C/806/1996-1144, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“) uznesením z 3.9.2012 č. k. 14C/806/1996-1144 ustanovenému
znaleckému ústavu, Žilinskej univerzite v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva za podaný znalecký
posudok zapísaný v znaleckom denníku č. 18 pod poradovým číslom 166/2012 výrokmi označenými I.,
II. a III. priznal znalečné v celkovej sume 1 675,02 € pozostávajúce ad I/ z tarifnej odmeny 1 069,04
€ predstavovanej paušálnou odmenou (prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom) v sume 19,92
€ a hodinovou odmenou a 13,28 € za 79 hodín spolu v sume 1 049,12 € (1/ analýza vstupných
podkladov v rozsahu 30 hodín, 2/ analýza vyžiadaných dokladov pre odbor ekonómia v rozsahu 20
hodín, 3/ spracovanie grafickej a prílohovej dokumentácie v rozsahu 5 hodín, 4/ stanovenie všeobecnej
hodnoty predmetných pozemkov a príslušenstva v rozsahu 4 hodín, 5/ stanovenie všeobecnej hodnoty
predmetného bytu k 1.7.1992 v rozsahu 4 hodín, 6/ posúdenie správnosti postupu znalca I.. V. L. v
rozsahu 2 hodín, 7/ posúdenie správnosti postupu znalca I.. L. U., U.. v rozsahu 2 hodín, 8/ stanovenie
všeobecnej hodnoty nájmu stavieb a pozemkov v rozsahu 6 hodín a 9/ určenie výšky zisku v rozsahu
6 hodín); ad II/ z náhrady hotových výdavkov v sume 300,25 € pozostávajúcej z poštovného 2,50 €,
cestovného v sume 148,83 € a z paušálnych náhrad za (1/ písomné vyhotovenie znaleckého úkonu 3x
2,66 €, 2/ čiernobiele vyhotovenie listu A4 337 listov x 3 vyhotovenia x 0,10 €, 3/ farebné vyhotovenie
listu A4 14 x 3 x 0,83 € a 4/ farebné vyhotovenie listu s grafickým obsahom formátu A3 1 x 3 x 1,66 €)
a ad III/ z náhrady za stratu času v sume 26,56 € za čas strávený cestou zo Žiliny do Košíc a späť za
účelom ohliadky predmetných nehnuteľností v rozsahu 8 hodín x 3,32 €.

Znalečné v celkovej sume 1 395,85 € zvýšil o 20 % DPH (279,17 €) na celkových 1 675,02 € a učtárni
uložil vyplatiť znalečné v celkovej priznanej sume na účet znaleckého ústavu v určenej lehote v sume 500
€ z preddavku zloženého na účet súdu žalovaným, zaevidovaného pod položkou denníka D14-53/10, a
vo zvyšnej sume preddavkovo z finančných prostriedkov štátu.

Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 139 ods. 2 vetu prvú OSP, § 1 ods. 2 písm. a), § 3 ods. 6, § 7
ods. 1 a 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a na § 3 ods. 1 a 2, § 5
písm. b), § 14 ods. 3 písm. a), b), c) a ods. 4 a § 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách hotových výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

Po preskúmaní vyúčtovania a znaleckého posudku dospel k záveru, že od predloženého vyúčtovania
je potrebné odchýliť sa vo viacerých položkách, a že len znalečné v ním priznanej výške je v súlade s
citovanou právnou úpravou.

Účtovanú hodinovú odmenu v rozsahu 267 hodín (ad 1/ a 2/ po 40 hodín, ad 3/ 25 hodín, ad 4/ 12 hodín,
ad 5/ a 6/ po 25 hodín, ad 7/ 5 hodín, ad 8/ 60 hodín a ad 9/ 55 hodín) po porovnaní s vyúčtovaniami
znalečného predložených znalcami ustanovenými na podanie podobného znaleckého posudku v tej istej
veci (v rozsahu 20, 39, resp. 57 hodín) primerane skrátil, pričom podľa odôvodnenia uznesenia prihliadal
na výraznú zložitosť kontrolného znaleckého posudku, a preto znaleckému ústavu (ďalej aj len „ústav“)
priznal hodinovú odmenu za 79 hodín.

S odôvodnením, že v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 491/2004 Z. z. náhrada patrí len za
odovzdané vyhotovenia znaleckých posudkov, nie však za archívny posudok, na rozdiel od ústavom
účtovaných 4 x 2,66 € paušálnu náhradu priznal len za súdu odovzdané 3 písomné vyhotovenia
znaleckého úkonu.

Ohľadom rozsahu strán znaleckého posudku (371) konštatoval, že celkovo 19 strán (74-80, 81-85,
87-94, 96-97, 257-271 a 368) vôbec nemuselo byť súčasťou znaleckého posudku, pretože ide o kópie
písomných vyjadrení účastníkov konania, ktoré nie sú pre podanie znaleckého posudku relevantné,
prípadne ide o kópie strán, obsahom ktorých je iba kópia odtlačku pečiatky bez akéhokoľvek iného
obsahu alebo že v prípade strany 271 ide o stranu úplne bez textu, grafov či fotografií, preto za týchto
19 strán paušálnu náhradu nepriznal. Ohľadom ďalších strán posudku (1, 5, 17, 21, 23, 24, 32, 33,
35, 37-40, 44-51, 66, 79, 123-131, 133-159, 161-190, 192-202, 204-205, 207, 209-212, 214, 216-218,
221-225,229-232, 234-241, 243-256, 258-270, 273-275, 277-289, 291, 293, 295, 297-299, 301, 303-217,
319-323, 325-331, 362, 365-367) konštatoval, že tieto boli síce vyhotovené farebne, avšak usúdil, že
vzhľadom na ich obsah mohli byť vyhotovené aj v čiernobielej podobe, a preto na účely rozhodovania o
znalečnom ich považoval za čiernobiele listy. S odôvodnením, že znalecký posudok obsahuje len jeden
list formátu A3 (v danom prípade farebný), náhradu priznal len za 1 x 3 takéto listy, nie za ústavom
účtovaných 8 takýchto strán.

S odôvodnením, že vyhláška č. 491/2004 Z. z. nerozlišuje náhradu za stratu času v závislosti od
počtu osôb, ktoré vycestovali mimo miesta výkonu znaleckej činnosti za účelom znaleckého úkonu a
ďalej s odôvodnením, že v danom prípade obe osoby, ktoré cestovali, sú zamestnancami toho istého
znaleckého ústavu, náhradu za stratu času nepriznal za účtovaných 2 osoby x 8 hodín, ale len za 8
hodín pre jednu osobu (4 hod. do Košíc a 4 hod. späť do Žiliny).

Náhradu poštovného a cestovného bez bližšieho odôvodnenia priznal podľa vyúčtovania.

Proti tomuto uzneseniu znalecký ústav včas podal odvolanie. Nesúhlasí predovšetkým so skrátením
rozsahu jednotlivých úkonov odmeňovaných hodinovou odmenou. Poukazuje na zložitosť zadanej
znaleckej úlohy (vypracovanie kontrolného znaleckého posudku s riešením otázok z troch znaleckých
posudkov) a namieta, že pokiaľ súd nemá odborné znalosti na posúdenie skutočností, ktorými sa
ústav zaoberal v posudku, nemôže posúdiť ani počet hodín nevyhnutne potrebných na ich posúdenie.
Vyjadruje nespokojnosť aj s nepriznaním paušálnej náhrady za archívny posudok, poukazujúc na
doslovné znenie § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 491/2004 Z. z., v zmysle ktorého znalec môže
od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého posudku.
Čiernobiele listy posudku, za ktoré súd nepriznal náhradu, zabezpečujú, aby posudok bol preskúmateľný
bez väzby na súdny spis. Konkrétne uvádza, ktorých 16 strán posudku účtoval ako farebne vyhotovené
listy. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že ústavu prizná
znalečné podľa toho, ako bolo vyúčtované.

Účastníci sa k odvolaniu nevyjadrili.

Pretože rozhodnutie o znalečnom nie je rozhodnutím vo veci samej, Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané
na to oprávnenou osobou, postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal uznesenie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP). Keďže právo na znalečné je kogentne upravené v § 139
ods. 2 OSP, v zákone č. 382/2004 Z. z. a vo vyhláške MS SR č. 491/2004 Z. z., prieskumná činnosť
odvolacieho súdu sa vzťahuje na celý výrok o znalečnom bez ohľadu na to, v akom rozsahu je tento výrok
napadnutý odvolaním a ako je odvolanie odôvodnené. Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia
odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť [§ 221 ods. 1 písm. f) OSP].

Zmyslom znaleckého dokazovania je ozrejmenie skutkových okolností, na ktorých posúdenie sú
potrebné odborné znalosti a skúsenosti, ktoré súd následne právne posudzuje. V rámci zásady
hospodárnosti súdneho konania, ktorého súčasťou je i náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu
času i odmena znalca (znalečné), znalec je povinný dbať na to, aby súdne konanie nebolo zbytočne
zaťažované neadekvátnymi výdavkami. Výdavky musia spĺňať požiadavku primeranosti, hospodárnosti
a účelnosti. Súd je preto oprávnený preskúmať výšku a dôvodnosť účtovaného znalečného.

Podľa § 139 ods. 2 OSP ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov,
náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon“)
znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu
za stratu času. V zmysle § 19 ods. 1 zákona znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované
vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej
činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obtiažnych
prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie. Platná právna úprava nemá osobitné ustanovenia
o odmeňovaní znaleckých ústavov, preto analogicky sa použijú ustanovenia o odmeňovaní znalcov.
V zmysle § 3 ods. 2 zákona výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí a) časovým spôsobom s
prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť, b) podielovým spôsobom
z východiskovej hodnoty predmetu úkonov znaleckej činnosti, c) paušálnym spôsobom podľa predmetu
úkonu znaleckej činnosti v závislosti od počtu úkonov v znaleckej činnosti.

V zmysle § 2, 3 a 5 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v odmene sú zahrnuté inter
alia aj náklady za prípravné práce, administratívne práce a iné práce vykonané v súvislosti s vykonaním
činnosti. Hodinová odmena nepatrí znalcovi za čiastkové úkony, za ktoré mu patrí len paušálna odmena,
alebo len podielová odmena. Znalcovi patrí paušálna odmena za a) podanie vyžiadaného písomného
stanoviska o stave rozpracovania znaleckého úkonu 6,64 €, b) prevzatie a prvotné oboznámenie so
spisom 19,92 € a c) prešetrovanie pri vykonaní znaleckého úkonu 6,64 €, pričom prešetrovaním sa
rozumie najmä nahliadnutie do registrov alebo archívov s prihliadnutím na § 16 ods. 2 písm. c) zákona.

Hodinová odmena patrí len za výkon znaleckej činnosti, pod ktorým pojmom v zmysle § 16 ods. 1
zákona je potrebné rozumieť špecializovanú odbornú činnosť vykonávanú za podmienok ustanovených
v zákone znalcami pre zadávateľa, pričom úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho
doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Hodinová odmena
za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 €, ak nie je ustanovené inak.

Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné,
aby jeho rozhodnutie obsahovalo dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a súčasne, aby
také rozhodnutie nebolo arbitrárne. To znamená, že právo na spravodlivý proces zodpovedá povinnosti
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 157 ods. 2 OSP. Súd rozhodujúci o uplatnenom
nároku sa preto musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť
dostatočne vysvetlené, zákonné, logické a presvedčivé. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať
stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Myšlienkový
postup súdu musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti

rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý bude rozhodnutie preskúmavať v
dôsledku opravného prostriedku. Pokiaľ tomu tak nie je, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie.

V danej veci odvolací súd napadnuté uznesenie v rozsahu týkajúcom sa krátenia hodinovej odmeny pod
bodmi 3/ až 9/ výroku ad I/ a v rozsahu priznania paušálnej náhrady podľa § 14 ods. 3 vyhlášky považuje
za nevyhovujúce vyššie uvedeným požiadavkám z nasledovných dôvodov.

Súd prvého stupňa rozsah úkonu krátil v každej z účtovaných položiek hodinovej odmeny, pričom
neuviedol, na základe akých úvah dospel k záveru, že v danom prípade znalcom účtovaný čas je
neprimeraný povahe a rozsahu úkonu a ako dospel k záveru, že práve súdom určená výška odmeny
za jednotlivé úkony je primeraná. Pritom je nepostačujúce len poukázať na iný znalecký posudok, hoci
aj v tej istej veci. Postup súdu nasvedčuje tomu, že v každej jednej položke osobitne skúmal povahu a
rozsah úkonu, primeranosť času jeho trvania, avšak nie je možné zistiť a preskúmať jeho myšlienkové
postupy, ktoré ho k prijatému záveru viedli. Nie je preskúmateľný ani jeho postup, pokiaľ priznal paušálnu
náhradu jednak za písomné vyhotovenie znaleckého úkonu v sume 2,66 € za každý jeden predložený
znalecký posudok [§ 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky], a zároveň aj paušálnu náhradu za jednotlivé strany
podľa písm. b) a c) citovaného ustanovenia vyhlášky.

Pre uvedené nedostatky bolo potrebné v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť napadnuté
uznesenie, pretože takýmto, pre uvedený nedostatok nepreskúmateľným rozhodnutím sa postupom
súdu účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, v ktorom pri opätovnom rozhodnutí o znalečnom bude potrebné odstrániť vytknuté nedostatky
naznačeným spôsobom a pritom postupovať v zmysle aj ďalej v tomto uznesení uvedených právnych
názorov odvolacieho súdu (§ 221 ods. 2, § 226 OSP).

Vzhľadom na odvolacie námietky ústavu, ako i vzhľadom na oprávnenie a zároveň i povinnosť súdu
bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania preskúmať výšku a odôvodnenosť účtovaného znalečného
z hľadiska, či výdavky znalca spĺňajú požiadavku primeranosti, hospodárnosti a účelnosti, odvolací
považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ súd nepriznal paušálnu náhradu za rovnopis písomne podaného
znaleckého posudku, ktorý v zmysle § 17 ods. 9 zákona znalec je povinný uschovávať 10 rokov od
jeho podania, súd prvého stupňa postupoval správne, pretože znalcovi patrí náhrada len za podané,
t. zn. odovzdané vyhotovenia znaleckého posudku. V danom prípade štvrtý rovnopis posudku znalec
nevykonal pre zadávateľa, nejde teda o činnosť vykonávanú pre konajúci súd (§ 2 ods. 4 a § 16 ods. 1
zákona). Povinnosť archivovania je zákonom stanovená najmä za účelom kontroly správnosti podaného
znaleckého posudku, na plynutie lehôt na uplatnenie nároku napr. zo zodpovednosti za škodu alebo
trestnoprávnu zodpovednosť znalca.

Súd prvého stupňa postupoval správne, aj pokiaľ ústavu nepriznal náhradu za jednotlivé strany
znaleckého posudku v rozsahu 19 strán s odôvodnením, že vôbec nemuseli byť súčasťou znaleckého
posudku. So zreteľom na to, že výdavky znalca musia spĺňať požiadavku primeranosti, hospodárnosti
a účelnosti, v ďalšom štádiu konania bude potrebné, aby súd prvého stupňa zameral pozornosť aj
na ďalšie strany znaleckého posudku (odvolací súd príkladmo uvádza, stranu 95 posudku, ktorá je
obsahovo totožná so stranou 100, strany 41-42, na ktorých sú doslovne prepísané aj všetky údaje
z výpisov zo živnostenského registra U. Y. a Š. Y., pričom prílohou posudku na stranách 120-122
sú aj tieto výpisy, teda ide o duplicitné údaje; ďalej sú to napr. strany 75, 76, 318-331, 359-368,
pri ktorých je potrebné posúdiť hospodárnosť a účelnosť ich zaradenia do znaleckého posudku).
Vychádzajúc z odvolania ústavu bude potrebné zohľadniť, že vyhotovenie farebného listu s grafickým
obsahom písomne podaného úkonu ústav účtuje len za 13 strán a posúdiť opodstatnenosť ich farebného
vyhotovenia z odvolacím súdom vyššie uvádzaných hľadísk, dodržiavanie ktorých súd musí posudzovať
v rámci svojej prieskumnej činnosti.

Odvolací súd zistil tiež, že ústav za štúdium spisu účtoval aj hodinovú odmenu súdom priznanú vo výroku
ad I/ pod bodom ad 1/ za analýzu vstupných podkladov, pričom ide o podrobné preštudovanie súdneho
spisu, podaní účastníkov, predložených znaleckých posudkov, zmlúv, námietok a výpovedí a pod bodom

ad 2/ za analýzu vyžiadaných dokladov pre odbor ekonómia, pričom ide o podrobné preštudovanie
podaní účastníkov, daňových a účtovných dokladov. Odmena za takýto úkon v zmysle § 5 písm. b)
vyhlášky je však zahrnutá v rámci paušálnej odmeny 19,92 €, pretože ide o štúdium spisu. Súd prvého
stupňa preto nepostupoval správne, keď ústavu za štúdium spisu priznal jednak hodinovú odmenu podľa
§ 3 ods. 1 vyhlášky, a keď mu zároveň priznal aj paušálnu odmenu podľa § 5 písm. b) vyhlášky. Odmenu
za naštudovanie spisu znalcovi tak priznal duplicitne, pretože ide o totožný úkon, aj keď inak označený,
za ktorý v zmysle § 5 písm. b) vyhlášky patrí odmena paušálne, teda bez ohľadu na rozsah znaleckej
úlohy, na rozsah spisového materiálu a podobne, pričom výšku tejto odmeny (19,92 €) nie je oprávnený
meniť ani súd. Znalcom účtovanú ani súdom prvého stupňa priznanú odmenu za tieto úkony nemožno
preto považovať za odôvodnenú, pretože nie je v súlade s platnými právnymi predpismi. Aj samotná
vyhláška totiž vylučuje súčasné priznanie paušálnej odmeny a hodinovej odmeny za ten istý úkon.

Ďalej vzhľadom na charakter a účel náhrady za stratu času odvolací súd považuje za pojmovo vylúčené,
aby znaleckému ústavu bola priznaná náhrada za stratu času. Ustanovenie § 17 ods. 1 vyhlášky pre
znalecký ústav preto nie je možné aplikovať ani analogicky.

Z vyúčtovania konajúcemu súdu doručeného 2.8.2012 (č. listu 761,762 spisu) odvolací súd zistil, že sú
v ňom účtované aj položky podľa § 5 písm. a) a c) vyhlášky po 6,64 €, ktorými sa súd prvého stupňa
vôbec nezaoberal.

Výsledok hlasovania senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.