Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010366
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5812010366.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom 26. marca 2013 prejednal odvolanie
podané obžalovaným V. D. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/127/2012 z 25.1.2013
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. D. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/127/2012 z 25.1.2013 bol obžalovaný V. D. uznaný
za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

od mája 2012 do 21.8.2012 v rodinnom dome v obci D., ul. Q. č. XXX opakovane hovoril a kričal svojej

matke Z. D., nar. X.X.XXXX, ktorú pritom udieral a kopal do celého tela, že ju zabije a aj že ju poleje
benzínom a zapáli, v dôsledku čoho Z. D., bojac sa o svoj život a zdravie, opakovane utekala z domu
a ukrývala sa na rôznych miestach, a to aj u svojej dcéry P. B. v mieste jej trvalého bydliska T. č. XX,
okres N., a útoky obvineného opakovane oznamovala orgánom činným v trestnom konaní.

Za to bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods.

2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 5 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný V. D. sám aj
prostredníctvom svojej obhajkyne.

Obžalovaný V. D. v odvolaní, ktoré odôvodnil sám, uviedol, že odvolanie podáva výlučne v časti do
výroku o výške trestu. Podľa jeho názoru mu okresný súd uložil neprimeraný a prísny trest odňatia
slobody. Okresný súd mal pri ukladaní trestu zohľadniť mieru jeho zavinenia a uložiť mu miernejší trest
odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, čo je podľa neho 16 mesiacov. Pri ukladaní trestu
samosudkyňa prihliadala iba na negatívne hodnotenia na jeho osobu a vytiahla na svetlo len negatívne

stránky na jeho osobu. V rámci dokazovania samosudkyňa vôbec neprečítala správu o povesti z obce na
jeho osobu, z ktorej je zrejmé, že na verejnosti sa správal vždy slušne. V konaní nemala samosudkyňa
vôbec prihliadať na závery znaleckého psychiatrického posudku vypracovaného na jeho osobu, pretože
tento posudok je neprofesionálny, nezákonný. V tejto súvislosti poukázal na to, že na súdnych znalcov
podal sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR. Ďalej uviedol, že svojej matke nikdy v živote fyzicky
neublížil. V obvinení na jeho osobu sú uvedené veci, ktoré sa ani nestali. Pri jeho výške 191 cm a

váhe skoro 100 kg by podľa tvrdení poškodenej ju musel zabiť. On svoje konanie ovládal a bol pri
plnom vedomí a zmysloch. Matka nemala na tele žiadne zranenia a celé si to iba vymyslela, pričomna podanie trestného oznámenia bola nahovorená jeho sestrou P. B.. Ďalej uviedol, že jeho matka je
psychiatrický pacient. Podľa jeho názoru samosudkyňa používa na každého iný meter, súdi „od buka do
buka“, napríklad odsúdenému W. B. za rovnaký trestný čin uložila trest odňatia slobody vo výmere 12

mesiacov. Silne pochybuje o duševnej spôsobilosti samosudkyne na výkon funkcie sudcu a podal na ňu
sťažnosť do Štrasburgu. V závere žiadal, aby mu krajský súd znížil trest odňatia slobody a za súdený
prečin mu uložil trest vo výmere 16 mesiacov.

Obhajkyňaobžalovanéhovpísomnýchdôvodochodvolaniauviedla,žeobžalovanýV.D.sanestotožňuje

s výrokom o treste. Podľa jeho názoru trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 5 mesiacov je
neadekvátnou ujmou na jeho právach, je neprimeranou represiou spoločnosti za súdený skutok.
Obžalovaný spáchanie skutku priznal. Podrobne uviedol, prečo k danému konfliktu s matkou došlo.
Pohnútkou jeho konania nebol spor so samotnou poškodenou, ale dlhodobejšie konflikty so sestrou.
Obžalovaný v konaní viackrát zdôraznil, že po prepustení na slobodu, v záujme zlepšenia vzťahov a v
záujme predísť prípadným možným konfliktom, sa z domu poškodenej odsťahuje a bude žiť so svojou

priateľkoua dieťaťomvV..Obžalovanýsapoškodenejospravedlnilprostredníctvomlistuasvojekonanie
úprimne oľutoval. Obžalovaný preto žiada, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por. zrušil a rozhodol sám rozsudkom vo veci s tým, že obžalovanému v zmysle jeho odvolania
uloží trest odňatia slobody v nižšej výmere.

Poškodená Z. D. v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedla, že majetkové pomery nie
sú jedinou príčinou konfliktov medzi ním a ňou, v ktorých vystupuje aj jej dcéra. S obžalovaným boli
neustále problémy už od detstva. Počas života vykonal asi 17 rôznych deliktov, za niektoré z nich bol
aj právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody a musel nastúpiť na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu. Je pravdou, že jej dcéra P. B. s jej synom, obžalovaným V. D., sú v negatívnom vzťahu, ale nie

z vyššie uvedeného dôvodu, t.j. majetkových pomerov. P. B., keď prišla k nej na návštevu, sa usilovala
vždyobžalovanémuV.D.peknýmslovom-dohováranímpomôcťaprivádzaťhonasprávnucestuživota.
Ako jeho sestra mala záujem o nastolenie dobrých vzťahov. Robila to z lásky k nemu a k rodičom,
lebo videla, že si ubližuje a priťažuje k životu. Videla a počula, že svojím zlým správaním ubližuje i
rodičom a robí rodinnú atmosféru po ľudskej stránke neznesiteľnou. Obžalovaný V. D. bol od malička

neprispôsobivý a boli s ním veľké problémy. Pribúdajúcimi rokmi sa jeho násilnícke správanie veľmi
vystupňovalo. V posledných rokoch jeho násilnícke správanie bolo na každodennom poriadku. Od roku
2009 to odôvodnila aj tým, že manžel jej zomrel a ostala vdovou. Je pravdou, že obžalovaný V. D. sa
agresívne správal aj počas života jej manžela. Vtedy však pred synom V. D. nemala až taký veľký strach,
vedeli sa mu s manželom ubrániť. Ale aj vtedy boli situácie, keď sa mu nevedeli ubrániť a veľakrát

utiekli z domu preč, museli volať na pomoc políciu. Podotkla, že od smrti manžela sa jeho agresivita
neskutočne znásobila a začali sa u neho stupňovať aj slovné vyhrážky. Napr. že ju oleje benzínom a
následne podpáli. A povedal jej: „Tak nebudeš môcť z domu utiecť.“ Vyhrážal sa jej, že ak by mal pri
sebe zbraň, tak ju ňou zabije. Jej dcére P. B. sa so zbraňou vyhrážal podobne. Ak by mal pri sebe
zbraň, tak ju zabije a vystrieľa aj celú jej rodinu. Dcéra P. je vydatá v susednej dedine v T.. Myslí si, že

ak by mal pri sebe zbraň, bol by toho schopný, lebo veľakrát čo povedal, aj urobil. Odvtedy sa ho jej
dcéra bojí, preto sa mu snaží vyhýbať. Keď bol doma, neprišla ju ani navštíviť. Poškodená sa ho takisto
bojí, lebo jej už viackrát ublížil. Musela pred ním počas dňa, inokedy v noci z domu ujsť, aby si chránila
zdravie i holý život. Obžalovaný V. D. sa i v minulosti počas viacerých súdnych procesov ospravedlňoval
za svoje spáchané skutky, pri znížení trestu alebo po prepustení na slobodu sľuboval nápravu. Avšak

či pri zníženom treste, resp. pri celkovom výkone trestu v nejakom ústave na výkon trestu, sa jeho
negatívne správanie vôbec nezmenilo k lepšiemu. Po prepustení na slobodu sa jeho násilnícke konanie
stále opakovalo. A v poslednom čase to s ním bolo na nevydržanie, lebo jeho agresívne správanie
nemalo konca. S jeho priateľkou C. je poškodená v častom telefonickom kontakte. Práve pri poslednom
telefonickom hovore, pred necelým mesiacom jej povedala, že nič nechce mať s jej synom

V. D.. Aj stanovisko poškodenej je záporné k spoločnému bývaniu s obžalovaným V. D.. Nemôže s ním
viac bývať v spoločnej domácnosti, a to z dôvodu svojej bezpečnosti, ochrany zdravia a života. Svoje
písomné vyjadrenie na obžalovaného V. D. uzatvorila tým, aby obžalovaný bol právoplatne odsúdený,
resp. aby bol umiestnený do nejakého ústavu s nepretržitým dohľadom, pretože je pre ňu, jej dcéru a jej
celú rodinu i spoločnosť veľmi nebezpečný. A na základe uvedeného žiadala, aby rozsudok Okresného

súdu v Námestove Krajský súd v Žiline potvrdil ako vecne správny a odvolanie právnej
zástupkyne obžalovaného v celom rozsahu zamietol.
K odvolaniu obžalovaného V. D. sa príslušný prokurátor nevyjadril.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.
Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania

spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie

obžalovaného V. D. nie je dôvodné.

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému V. D.. Podľa
názoru odvolacieho súdu uložený druh a výmera trestu odňatia slobody a zaradenie obžalovaného do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zodpovedajú stavu veci a zákonu.

Odvolací súd, na rozdiel od obžalovaného V. D., uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 5
mesiacov nepovažuje za neprimeraný.

Podľa§31ods.1,2Tr.zák.sankciepodľatohtozákonasútrestyaochrannéopatrenia,ktorésúprávnym
následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného. Trest je ujma na osobnej slobode,
majetkovýchaleboinýchprávachodsúdeného,ktorúmôžeuložiťpáchateľovilensúdpodľatohtozákona
za spáchaný trestný čin.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že v prípade obžalovaného existuje jedna
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. (obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal
a trestný čin úprimne oľutoval) a jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. (obžalovaný

už bol za trestný čin odsúdený). Vzhľadom na remízu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorá
okolnosť je správne konštatovaná vo výroku o treste uvedením ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., okresný
súd správne neupravoval výmeru trestnej sadzby ani v prospech, ani v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ ide o druh a výmeru

uloženého trestu. Závery okresného súdu ohľadne uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody
prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého
rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Okresný súd, postupujúc v súlade so zásadami pre ukladanie trestov, rozhodol správne, keď
obžalovanému V. D. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 5 mesiacov, t.j.
na hornej hranici trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Uvedený trest považuje aj krajský
súd za spravodlivý a objektívny obraz, najmä potrieb generálnej prevencie, pričom takto uložený trest vplnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Iný, miernejší druh trestu, v prípade
obžalovaného neprichádzal ani do úvahy, pretože bez akýchkoľvek pochybností možno uzavrieť, že u
obžalovaného ide o osobu s bohatou kriminálnou minulosťou. V odpise registra trestov sa nachádza

šestnásť záznamov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom, ktorý sa sústavne
dopúšťa majetkovej i násilnej trestnej činnosti, pričom posledné odsúdenie je z roku 2010. Treba tiež
uviesť, že v dvanástich prípadoch bolo na prevýchovu obžalovaného pôsobené nepodmienečnými
trestami odňatia slobody. V prípade hodnotenia osoby obžalovaného je teda dôvodné konštatovať, že
ide o osobu, u ktorej predchádzajúce uložené tresty zrejme neviedli k jeho náprave a najmä k tomu, aby

viedol riadny život usporiadaného občana.

Z vyššie uvedených dôvodov neobstojí odvolacia námietka obžalovaného, že samosudkyňa pri ukladaní
trestu prihliadala iba na negatívne hodnotenia na jeho osobu a vytiahla na svetlo len negatívne stránky
na jeho osobu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Námestovo 25.1.2013
na č.l. 242 je okrem iného zistiteľné, že samosudkyňa v rámci dokazovania prečítala ako listinný

dôkaz správu Obecného úradu Zubrohlava ohľadne jeho osoby. Krajský súd preto považoval odvolaciu
námietku obžalovaného v tomto smere za neopodstatnenú. I keď z tejto správy vyplýva, že obžalovaný
v obci na verejnosti vystupuje slušne, uvedená informácia, vyznievajúca v prospech obžalovaného,
nepresvedčila ani odvolací súd o tom, že by mu za súdený trestný čin mal byť uložený miernejší trest
odňatia slobody.

Na záver treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účeluTrestnéhozákona.Týmjeurčenáajjehofunkciavtýchsmeroch,vktorýchmápôsobiťzákon,t.j.na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere
plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza
zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich
páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom,

aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej

činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Na podklade odvolania obžalovaného V. D. odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré
predchádzalo napadnutému výroku rozsudku, a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré
odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku

podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.
por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, podľa § 319 Tr. por. zamietol
odvolanie obžalovaného V. D., pretože zistil, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.