Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105224774
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4105224774.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
proti povinnému: R. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., U. XXXX/XX, o vymoženie 955,98 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 02. 04. 2012 č.
k. 9Er/452/2005-18, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú exekúciu vedenú proti povinnému
na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 955,98 eura s príslušenstvom a exekúciu zastavil.

Zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy
exekúcie vo výške 98,43 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora zamietol. V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie začalo dňa 04. 11. 2005 na
základe exekučného titulu, notárskej zápisnice, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia
povinného v zmluve o úvere zo dňa 15. 02. 2005 uznal záväzky vyplývajúce zo zmluvy a vyhlásil súhlas
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. S poukazom na ust. § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka

dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, je neplatným právnym úkonom,
na základe ktorého nemohlo dôjsť advokátom Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku, a teda k
vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť
až v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu považoval za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy a udelenia splnomocnenia Mgr. Kušnírovi neexistoval dlh a nebola

známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a následne
splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Naviac povinný ani nemal vedomosť o splatení svojho dlhu v
lehote určenej v exekučnom titule. V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto
predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora ako nedôvodný zamietol. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, §
203 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 a § 27 vyhl. č. 288/1995 Z.

z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008, keď v skutočnosti,
že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je v rozpore
so zákonom, vzhliadol zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Dospel k záveru, že súdnemu
exekútorovi prináleží odmena za celkovo 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 eura spolu
s 20 % DPH vo výške 39,85 eura, paušálna odmena za 5 úkonov po 3,32 eura spolu s 20 % DPH vo
výške 19,90 eura, náhrada hotových výdavkov vo výške 19,44 eura plus 20 % DPH a náhrada za stratu

času vo výške 1,98 eura plus 20 % DPH, t. j. v celkovej výške 98,43.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa rozhodol nad
rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a nesprávne

skutkovo a právne vec posúdil. Uviedol, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou
interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu. Konštatoval, že exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa, pričom k takémuto revíznemu

postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s
výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd je tak v oblasti prieskumu exekučného titulu
limitovaný ust. § 36 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( ďalej len Notársky
poriadok ), podľa ktorého súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so
zákonom a dobrými mravmi posudzuje predovšetkým notár. V tomto smere mal za to, že ak notár
neodmietne vykonať úkon, zanikne tým právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu

so zákonom a dobrými mravmi, poukazujúc na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Uviedol, že
exekučný súd svojim rozhodnutím zasiahol do právneho postavenia účastníkov konania, čím degradoval
ochranu ich subjektívnych práv, a to bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát.
Postup exekučného súdu, ktorým zasiahol do platných notárskych zápisníc bez časového obmedzenia
považoval za neakceptovateľný, nakoľko je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery

všetkých subjektov práva v právny poriadok. Konštatoval, že exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, pričom je viazaný notárskou zápisnicou obsahujúcou právny
záväzok rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Vytkol súdu prvého stupňa, že svojim rozhodnutím
porušil i princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na
spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal, že exekučný súd založil a

odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa
práva,t.j.SmernicuRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Namietal,
že v danom prípade nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu
obsahu jeho rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie, poukazujúc

na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa
o neplatnosti udeleného plnomocenstva, keď týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne
nové povinnosti, či záväzky a rovnako tak jemu nevznikli žiadne nové práva a výhody. Udelením
plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej
zápisnice, pričom povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho

zákonníka kedykoľvek odvolať. Mal za to, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto
naň nie je možné aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53
Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere označil za dostatočne určité a
zrozumiteľné. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal
akéhokoľvek práva, keďže žiadne ustanovenie zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení

plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Opierajúc sa o ust.
§ 558 Občianskeho zákonníka a § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku uviedol, že ak povinný
udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej
zápisnice, udelil mu tým plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony učinil predpísaným, zákonným
spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Uzavrel, že zástupca povinného

žiadnymspôsobomneprekročiludelenéplnomocenstvo,napr.spísanímzápisnicenezaviazalpovinného
vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Rovnako tak nesúhlasil s právnym
záverom súdu prvého stupňa, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený- veriteľ, nakoľko
takúto požiadavku zákon neustanovuje. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000. Záverom zdôraznil, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania

zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný
titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi.

Oprávnený v priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal návrh na prerušenie konania podľa

§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1) je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisniceako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto
zmluvy, 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,

ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi “.

Skôr, ako odvolací súd pristúpil k posúdeniu a zhodnoteniu potreby predložiť prejudiciálne otázky
výkladu úniového práva Súdnemu dvoru EÚ, zaoberal sa prípustnosťou oprávneným požadovaného

postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis ( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak. Takýmto ustanovením je § 36 ods. 5
Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP, nakoľko v prípade prerušenia
exekučného konania uplatňuje vlastné pravidlo, a to vylúčenie tohto inštitútu, ako i navrátenie lehoty a
obnovy konania po skončení exekučného konania. Uvedené procesné právne predpisy tak zakladajú

neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, z ktorého dôvodu odvolací
súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Naviac v prejednávanom
prípade neexistovala ani potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny
dvor EÚ, keďže podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, začatie konania o prejudiciálnej otázke
nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné

obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že
povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny
orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke.
Zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť

SúdnemudvorunávrhnarozhodnutieoprejudiciálnejotázkeovýkladeprávnehoaktuEurópskejúnielen
na návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti

musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, pričom prejudiciálna
otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k
prebiehajúcemu konaniu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako

nedôvodný zamietol.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom požiadal dňa 04. 11. 2005
súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 51/19,
o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 28.800,-Sk ( 955,98 eura ) spolu s 0,25 %
denným úrokom z omeškania od 15. 04. 2005 do zaplatenia, trov právneho zastúpenia vo výške 1.650,-

Sk ( 54,77 eura ), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 2.625,-Sk ( 87,13 eura ), trov
notára v sume 2.463,-Sk ( 81,76 eura ), trov exekúcie vo výške 500,-Sk ( 16,60 eura ) a poplatku za
zasielanie upomienok vo výške 120,-Sk ( 3,98 eura ). Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N
2936/2005, NZ 29147/2005 spísanú dňa 25. 06. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr.
Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinného v zmluve o úvere zo dňa 15. 02. 2005 uznal jeho

dlh voči oprávnenému v celkovej výške 33.033,-Sk ( 1.096,49 eura ) s tým, že táto suma sa bude úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 15. 04. 2005 do zaplatenia.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť

na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ). Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záverplne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku,
a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto

dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný
titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané
exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože

je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne
nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená

oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila ( § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku ).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k

vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,

vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z

materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli
osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie
je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie

je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je
verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134
OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného

poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/,
a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti
exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných

skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by
odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách
citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré

povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15. 02. 2005 a
ktoréprijaladvokátMgr.TomášKušnír,konajúcizaoprávnenéhoaktorýuznaldlhvmenepovinnéhovoči
oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym
úkonom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver.
Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s

poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných
prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane
ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetomčinnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia,
že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ust. § 39 Občianskeho

zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci
právneho úkonu vedeli. Rovnako tak ust. § 574 ods. 2 Obč. zákonníka ustanovuje neplatnosť dohody,
ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Je preto dôvodný záver súdu
prvého stupňa, že splnomocnenie, ktoré povinný udelil Mgr. Kušnírovi za účelom uznania jeho dlhu voči
oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej

zápisnici, je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia
plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, a to vo všetkých jeho častiach, keď si v plnom rozsahu osvojil
i dôvody napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa trov exekúcie a zmeny súdneho exekútora, na
ktoré v ďalšom len poukazuje, tieto duplicitne opakovať nebude a v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP sa
obmedzuje na skonštatovanie ich správnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.