Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/105/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409203381
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8409203381.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom P. H. XX, P., proti žalovaným
1/ Vojenským lesom a majetkom SR - štátny podnik, Baštová 18, Kežmarok, 2/ P. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom R. X, o neplatnosť kúpnej zmluvy s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 7.6.2011 č.k. 3 C 121/09 - 131 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového
priestoru v dome č. XX kat. úz. R. uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa 22. novembra 2006
je neplatná. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 749,96 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k názoru, že žalobný návrh je dôvodný. Zdôraznil,
že nebolo preukázané, že by sa žalobca trvale odsťahoval zo spoločného bytu, prinajmenšom nebolo
preukázané, aby v čase podpisovania kúpnej zmluvy bol žalobca mimo spoločného bytu. Do IKV v
W. odišiel až v roku 2007. Zo svedeckej výpovede Ing. H. je zrejmé, že v roku 2006, keď navštívil
domácnosť žalobcu a žalovanej v 2. rade a pripravovala sa druhá zmluva, žalovaná v 2. rade sa vyjadrila

v tom zmysle, že v podkroví bytu býva bývalý manžel - žalobca. Je teda zrejmé, že žalobca bol v čase
uzatvárania kúpnej zmluvy stále spoločným nájomníkom predmetného bytu, navyše súd prvého stupňa
pripomína, že zmluvu o nájme uzatvoril žalobca, ktorý bol predtým pracovníkom Vojenských lesov a
majetkov. Prinajmenšom ku dňu podpísania zmluvy žalobca žil v dome, ktorý je predmetom sporu a
teda bol nájomníkom. Keďže žalobca bol nájomníkom a nebolo zistené, že by trvalo opustil spoločnú
domácnosť, v každom prípade mal byť účastníkom kúpnej zmluvy, ktorá sa týkala predaja nehnuteľností,

keďže pred tým spoločne podpísal so žalovanou v 2. rade žiadosť o uzavretie prvej kúpnej zmluvy a
spoločne podpísal aj prvú kúpno-predajnú zmluvu. Žalobca prejavoval rovnako záujem o kúpu bytu ako
žalovaná v 2. rade. Je nesporné, že v danom prípade teda boli porušené práva žalobcu ako nájomníka,
ktorý mal byť účastníkom kúpnej zmluvy. Naliehavý právny záujem na vydaní tohto rozsudku súd prvého
stupňa zistil z podaného návrhu v tom zmysle, že boli opomenuté práva žalobcu ako nájomcu a že
bez tohto rozsudku je postavenie žalobcu neisté a nejasné. Nebolo preukázané, že by žalobca trvalo

opustilspoločnúdomácnosť,bolnaďalejnájomcombytuakeďženebolúčastníkompriuzatváraníkúpnej
zmluvy, je zrejmé, že táto kúpna zmluva je absolútne neplatná a v zmysle § 39 OZ súd prvého stupňa
žalobe vyhovel. O trovách konania účastníkov rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaný v

1. rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
Zdôraznil, že predmetom sporu je byt, ktorý sa nachádza v horárni - hájenke, ktorý odpredal žalovaný v1. rade žalovanej v 2. rade. Prvostupňový súd sa podľa jeho názoru nevyporiadal s otázkou naliehavého
právneho záujmu a to z pohľadu, na základe akej právnej normy má žalobca predkupné právo k
spornému bytu. Žalovaný v 1. rade zdôrazňuje, že ide o objekt lesného hospodárstva, ktorý bol v jeho

vlastníctve. Táto skutočnosť vyplýva z LV č. XXX kat. úz. R.. Išlo o objekt stavebne určený ako horáreň.
V súčasnosti už nie sú k dispozícii stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie. Dohoda o prevzatí
a odovzdaní bytu bola uzatvorená so žalobcom 1.11.1987, na jej základe žalobcovi vzniklo užívacie
právo k tomuto bytu a v čase pridelenia bytu išlo o služobný byt v zmysle vtedajšej právnej úpravy.
Tento byt bol pridelený zamestnancovi, ktorým bol v tom čase žalobca. Žalovaný v 1. rade poukázal

na ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých právo osobného užívania bytov slúžiacich
na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu. Ďalej poukazuje na
zákon č. 189/1992 Zb., ktorý v § 1 stanovuje podmienky pre definíciu služobného bytu a v zmysle toho
je takýmto služobným bytom aj byt, ktorý je súčasťou hájovne. V konkrétnom prípade ide v skutočnosti o
byt, ktorý je súčasťou horárne. V čase, keď došlo k predaju bytu žalovanej v 2. rade, žalovaný v 1. rade
riadnym šetrením zistil, že žalobca v byte nebýva a z bytu sa trvalo odsťahoval. Bez ohľadu na to, či

vzniklo alebo nevzniklo právo spoločného nájmu k spornému bytu, keďže žalobca prestal v organizácii
žalovaného v 1. rade pracovať od októbra 1992, je nesporné, že v čase uzatvorenia zmluvy žalobca v
byte trvalo býval. Žalovaný v 1. rade vychádza z toho, že išlo o služobný byt, ktorý bol pôvodne určený
pre zamestnanca organizácie. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie skutočností týkajúcich
sa trvalého opustenia spoločnej domácnosti. Jediný relevantný svedok, ktorý bol vypočutý, bola dcéra

žalobcu P. Q.. Tá sa jednoznačne vyjadrila k dátumu odchodu žalobcu zo spoločnej domácnosti,
a to v jeseni v roku 2006. Ďalší svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí, sa k týmto skutočnostiam
nevedeli vyjadriť, nakoľko nežili v spoločnej domácnosti so žalobcom a žalovanou v 2. rade. Akékoľvek
potvrdenie farského úradu je v tomto smere bezpredmetné, nakoľko nijaký zamestnanec tohto úradu
nežil s účastníkmi konania v spoločnej domácnosti a nevie sa vyjadriť k reálnemu odchodu zo spoločnej

domácnosti. V tomto smere nie je podstatné ani zrušenie trvalého pobytu žalobcom, resp. prihlásenie
žalobcu na farskom úrade. Podstatný je faktický stav, ku ktorému sa relevantným spôsobom vyjadrila
žalovaná v 2. rade, ako aj svedkyňa Q.. Za situácie, keď sa žalobca odsťahoval z bytu, nebol dôvod
dávať mu výpoveď z nájmu v zmysle § 711 ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo k
zániku nájomného vzťahu tým, že nájomca sa z bytu vysťahoval. V zásade išlo o služobný byt, na ktorý

sa nevzťahuje zákon č. 182/1993 Z.z. Zákonom daná povinnosť odpredať byt sa nevzťahuje v zmysle §
29 ods. 3 písm. a/ tohto zákona na služobné byty, tak ako sú definované v osobitnom právnom predpise,
ktorým je zákon č. 189/1992 Zb. Aj keď je daný objekt vedený na LV ako objekt lesného hospodárstva -
horáreň,jenesporné,žefaktickyideorodinnýdom,ktorýtvoríreálnelenjedenbyt.Inatakýtoreálnystav
sa nevzťahuje predkupné právo nájomcov v zmysle § 29 ods. 3 písm. c/ zákona č. 182/1993 Z.z. v znení

neskorších predpisov. Bez ohľadu na to, či žalobca bol alebo nebol nájomcom tohto bytu, nevzniklo mu
predkupné právo, na základe ktorého by bola povinnosťou žalovaného v 1. rade uzavrieť s ním zmluvu
o prevode vlastníctva k tomuto bytu. Teda postavenie žalobcu nie je neisté a v zásade nemá neliehavý
právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej v 2. rade, táto navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu
vec na ďalšie konanie. Má za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v rámci
konania predložené. Okrem toho nevykonal navrhnuté dôkazy, aby sa preukázalo, že bývalý manžel -
žalobca trvalo opustil spoločnú domácnosť dávno pred podpisom zmluvy 22.11.2006 a v čase podpisu

zmluvy už v byte nemal žiadne veci. Je presvedčená, že odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé a
nezodpovedá výsledkom dokazovania.

K odvolaniam žalovaných sa žalobca nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, nakoľko tento nie
je dostatočne preskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keď zároveň súd prvého stupňa sa nezaoberal

všetkými právne významnými okolnosťami rozhodnými pre správne rozhodnutie v predmetnej veci.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, žalobca sa vo vzťahu k žalovaným domáha určenia
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome č. XX, ktorá bola
uzatvorená medzi žalovanými účastníkmi dňa 22. novembra 2006, a to z toho dôvodu, že predmetná
zmluvanebolauzatvorenáajsnímakospoločnýmnájomcomdanéhobytu.BytvoR.,č.súpisnéX,bolna

základe rozhodnutia vydaného právnym predchodcom žalovaného v 1. rade pridelený s účinnosťou od
1.11.1987 žalobcovi a v tejto súvislosti medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola následne uzatvorená
nájomná zmluva z 30.4.1996, keď predmetom nájmu bol dvojizbový byt nachádzajúci sa v objekte domu
R. č. X.

Žalovaný v 1. rade v konaní pred súdom prvého stupňa poukazoval na to, že na strane žalobcu nemôže
byťdanýnaliehavýprávnyzáujemnatomtourčení,pričomzdôrazňoval,žebytnachádzajúcisavobjekte
lesného hospodárstva bol služobným bytom a v zmysle § 29 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., jeho
nájomcovia nemajú predkupné právo na prevod vlastníctva k takémuto bytu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Danosť naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení je jednou z nevyhnutných podmienok, aby
bolomožnétakejtourčovacejžalobevyhovieť.Žalobcamáprávnyzáujemnaurčení,akbybeznehobolo
ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by jeho právne postavenie
sa stalo neistým. Určovacia žaloba je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho
postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jej cieľom je poskytnutie

preventívnej ochrany.

O prevod vlastníctva daného bytu bolo žalovanou v 2. rade ako kupujúcou požiadané dňa 13.5.1993.
V zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom k 31.7.1995 (do pozornosti rozsudok

NS SR sp. zn. 2 Cdo 48/01) štátne podniky, štátne rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie
a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch
rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona. Toto ustanovenie
sa nevzťahuje na služobné byty.

S namietanou skutočnosťou, aký charakter má byt, ktorý bol predmetom prevodu spornej kúpnej zmluvy,
sa súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci nevyporiadal. Zistenia v tomto smere majú pritom právny
význam za účelom posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na žiadanom určení,
keď je potrebné ustáliť, či žalovaný v 1. rade v čase uzatvorenia spornej zmluvy mal povinnosť previesť

tento byt aj do vlastníctva žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z.

Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v

odôvodnení rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Tieto požiadavky však odvolaním napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa dostatočným spôsobom nespĺňa, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné,
čo je vždy dôvodom pre zrušenie veci v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože v dôsledku
nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie
je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu.Súd prvého stupňa sa preto v ďalšom konaní v zmysle uvádzaných záverov vyporiada s otázkou

charakteru bytu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy medzi žalovanými účastníkmi a aj v závislosti od
týchto zistení o veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.