Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2012

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8Er/976/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610215235
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2012:6610215235.3

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému U. L., narodenému XX.XX.XXXX, bytom J.Á. XXXX/X, O., občanovi SR o
vymoženie 1086,94 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Medzi účastníkmi sa vedie exekúcia pre vymoženie istiny vo výške 284 Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu- Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR 16406/09 zo dňa
2.11.2009.

Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/976/2010-12 zo dňa 08.12.2011, vydaným vyšším
súdnym úradníkom, súd zastavil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sp.
zn. EX 10926/10.

Písomným podaním zo dňa 27.12.2011 podal oprávnený proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.
8Er/976/2010-12 zo dňa 08.12.2011v zákonnej lehote odvolanie. Nakoľko odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa, toto uznesnie č.k. 8Er/976/2010-12 zo dňa 08.12.2011sa podaním odvolania zrušilo ex lege
podľa ust. § 374 ods. 4 tretia veta O.s.p. Vo veci opätovne rozhoduje sudca.

Podľa ustanovenia § 57 ods.2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy , ak

to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona

Podľa ustanovenia § 58 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov Exekučného poriadku exekúciu zastaví
súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa je smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná
zák. č. 150/2004 Z.z. , účinným od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom
nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii , ktorý novelizoval
Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre

Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné

podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti
spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový
stav. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva

vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Spotrebiteľské zmluvy jednoznačne nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky
nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd potom
zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo

rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy , nakoľko
iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby nekalé podmienky v záujme
vyššej kvality života bežných ľudí spotrebiteľov nezaväzovali.

Súd mal preukázané, že povinnému bola rozsudkom Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR
16406/09zodňa2.11.2009uloženápovinnosť zaplatiťistinuvovýške 1086,94eurspolusozmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1086,94 eur od 27.5.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo
výške 6% ročne zo sumy 1086,94 eur od 10.8.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 269,75 eur s poukazom na to, že medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá

úverová zmluva. Súd zistil, z povahy zmluvných strán ako aj z obsahu zmluvy, že ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a teda ide o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane
druhej (§ 2 písm. b), § 3 ods. 1 a ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase podpísania zmluvy).
Z odôvodnenia Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 16406/09 zo dňa 2.11.2009

vyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. odvodil
svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej sa účastníci konania dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom v danom prípade rozhodcovské konanie malo byť
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.

Súd aj bez návrhu účastníkov exekučného konania skúmal rozhodcovskú doložku s poukazom na

ustanovenia § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych
predpisov, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a
teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa . Rozhodcovský rozsudok síce nadobúdaúčinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom
nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Súd zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný
titul, znemožnila voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu pred súdom Slovenskej
republiky , ak by v konaní vystupoval na strane odporcu a to i napriek tomu, že Všeobecné
podmienky poskytnutia umožňovali spor medzi účastníkmi riešiť i pred príslušným súdom Slovenskej

republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu).
Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech povinného
(spotrebiteľa). Oprávnený (dodávateľ) v nej dokonca uviedol konkrétne, ktorý rozhodcovský súd má v
sporoch rozhodovať, pričom rozhodcovskú doložku si povinný v pozícii spotrebiteľa osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Povinný mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a

teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený (dodávateľ). Rozhodcovský súd bol pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej)
zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňala podmienku

uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie
nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, avšak vychádzajúc z povahy
samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý mal v konečnom dôsledku právo voľby
medzi rozhodcovským alebo civilným súdom ,bol takmer vždy oprávnený - veriteľ, nakoľko miera
jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečila takmer

úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizovala dôvody na podanie žaloby zo strany
dlžníka. Oprávnený od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v
prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza
v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne

dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania
ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemal právo relevantne sa proti návrhu zo strany
veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu
rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že

spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom
súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti
uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.

So zreteľom na to, že povinný v pozícii spotrebiteľa sa podpisom úverovej zmluvy, obsahom ktorej

bola neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa vopred vzdal práva na
účinnú procesnú obranu, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným
javom, pričom v rozhodcovskom konaní bol vydaný exekučný titul, ktorý nie je v súlade so zákonom
a je materiálne nevykonateľný, súd potom ex offo exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 2
Exekučného poriadku .

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.