Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/403/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308200259
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6308200259.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: Komerční spořitelní a úvěrní družstvo O.
„v likvidaci", IČO: 26 156 245, Česká republika, Praha 9 - Vinoř, Uherská 618, zast. advokátkou Mgr.
Martinou Suchomelovou, K. X, L. X, proti povinnému: F. P., J.. XX.XX.XXXX, G., S. XX, o vymoženie
1.271,78 EUR (38.313,50 Sk) s príslušenstvom, vo veci súdnej exekútorky Mgr. Moniky Mikulíkovej so
sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, ČSA 24, vedenej pod sp. zn. EX 240/2007, na odvolanie

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Brezne č.k. 5 Er/30/2008 - 20 zo dňa 14.03.2011, takto

r o z h o d o l :

Súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresného súdu bola exekúcia, ktorá začala pred súdnou exekútorkou Mgr.
Monikou Mikulíkovou so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, ČSA 24, pod sp. zn. EX
240/2007-2 na základe návrhu oprávneného zo dňa 26.06.2007 a poverenia Okresného súdu Brezno, č.

56XXXXXX93 zo dňa 21.01.2008, vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Z dôvodov napadnutého
uznesenia exekučného súdu vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre uznanie a výkon cudzieho
rozhodcovského rozhodnutia (nálezu) v predmetnej exekučnej veci je zmluva medzi Slovenskou a
Českou republikou (ozn. č. 193/1993 Z.z. ďalej len dvojstranná zmluva). Podľa čl. 22 písm. c/ citovanej
dvojstrannejzmluvy,zmluvnéstranysvýnimkourozhodnutíuvedenýchvčlánku25tejtozmluvyuznávajú
a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na

území druhej zmluvnej strany: rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.

Podľa článku 23 písm. c/ Uvedenej dvojstrannej zmluvy, rozhodnutie uvedené v článku 22 tejto zmluvy
sa budú uznávať a vykonávať, okrem iného, ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť
na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne
a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu
opravnýprostriedokmuboloriadnedoručenéavprípadeprocesnejnespôsobilostibolriadnezastúpený.

Oprávnený v zmysle § 47 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní predložil v
požadovanej forme príslušné doklady. Súd opätovným preskúmavaním predložených listín dospel k
záveru, že výkon rozhodnutia je v tomto prípade neprípustný. Oprávnený najmä nepreukázal splnenie
podmienky podľa článku 23 písm. c/ dvojstrannej dohody, a teda že povinnému ako účastníkovi
konania bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní a že mu rozhodnutie - rozhodcovský
nález spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok bolo riadne doručené. Z odôvodnenia

rozhodcovského rozhodnutia a ani iných, oprávneným predložených listín nevyplýva žiadna táto
skutočnosť. Súd dospel k záveru, že oprávnený, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal
splnenie podmienok uvedených v článku 23 písm. c/ dvojstrannej dohody, z toho dôvodu nie je možné
cudzie rozhodnutie vykonať. Sporná je tiež platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky.
Voľba miesta rozhodcovského konania je ponechané výlučne na rozhodcovi, ktorý mal v zmysle
rozhodcovskej doložky prihliadnuť na hľadisko hospodárnosti konania. Nebola splnená podmienka

možnosti žalovaného sa na konaní zúčastniť, aj keď by mu bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sadoručená. Pokiaľ ide o doručenie rozhodcovského rozhodnutia žalovanému, túto skutočnosť oprávnený
rovnako nepreukázal, čo považuje za absencie riadneho poučenia žalovaného o opravnom prostriedku.
Aj keď zrušenie rozhodcovského nálezu súdom (§ 31 a nasledujúce zákona č. 216/1994 Sb.), nemá

charakter riadneho opravného prostriedku, o takejto možnosti mal byť žalovaný poučený, najmä pokiaľ
znenie rozhodcovskej doložky ako jediný postup na rozhodovanie sporov ustanovuje rozhodcovské
konanie, bez jeho odlíšenia od konania súdneho a možnosti vo veci žiadať, aby rozhodol všeobecný
súd. Z odôvodnenia exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa postavením
dlžníka ako spotrebiteľa a charakterom úveru, ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal, z listinných

dôkazov nevyplýva, že by povinný mal v právnom vzťahu postavenie osoby odlišnej od spotrebiteľa.
V konaní nebolo možno zistiť, či exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne
nemožné, resp. ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, rozhodcovský súd svoje rozhodnutie v
naznačenom smere neodôvodnil, rozhodcovské rozhodnutie - nález vykazuje aj ďalšie vady ako to
vyplýva už z uvedených dôvodov. Bolo povinnosťou súdu preskúmať exekučný titul vzhľadom k tomu, že
ide o rozhodcovský rozsudok a aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak by exekučný titul vykazoval

vady podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom
navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu v Brezne zo dňa 14.03.2011 č.k.
5 Er/30/2008-20, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil,
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolanie bolo odôvodnené tým, že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, a že doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré dosiaľ neboli uplatnené. Oznámenie o zahájení rozhodcovského
konania, resp. zaslanie žaloby a výzvy k vyjadreniu sa k žalobe žalovanému (povinnému) patrí do
právomoci rozhodcu a listiny svedčiace o splnení tejto povinnosti sa stávajú súčasťou rozhodcovského

spisu. Nejde teda o listiny, ktoré má právo a povinnosť mať u seba oprávnený. Pokiaľ takéto listiny nie
sú založené v rozhodcovskom spise, mal súd o zistenej skutočnosti vyrozumieť oprávneného a dať mu
možnosť skutočnosť, že „účastníkovi konania bola daná možnosť riadne sa zúčastniť pojednávania“
preukázať a doložiť. To však súd neurobil a bez ďalšieho exekúciu zastavil. Súd pochybil, keď
neposkytol oprávnenému právo vyjadriť sa ku skutočnostiam relevantným pre takéto rozhodnutie súdu.

Oprávnený bol takto ukrátený na svojich procesných právach. Postupom súdu nebola oprávnenému
daná dostatočná možnosť konať a procesne sa brániť tak, aby odvrátil rozhodnutie súdu o zastavení
exekúcie. Súd dospel, a to až 3 a pol roka po nariadení exekúcie k záveru, že v exekučnom spise chýbajú
dôkazy (doklad o odoslaní, či doručení výzvy rozhodcu k vyjadreniu sa k žalobe žalovanému), ktorý je
podmienkou pre vykonanie exekúcie, a ktorý mal v rámci dôkazného bremena predložiť oprávnený, ako

totvrdísúdvosvojomrozhodnutí,idevprvomradeopochybeniesúdu,keďsvojimrozhodnutímexekúciu
nariadil,hocipreto(údajne)nebolisplnenépodmienkyaďalejbolsúdpovinnýpredvydanímrozhodnutia
o zastavení exekúcie o zistených skutočnostiach oprávneného upovedomiť a vyzvať ho k predloženiu
konkrétnych dôkazov. Pokiaľ tak neurobil a bez ďalšieho exekúciu zastavil, aby umožnil oprávnenému
sa k jeho zisteniu sa vyjadriť a dôkazy doplniť, ukrátil tak oprávneného na jeho právach, predovšetkým

na práve na spravodlivý proces. Je povinnosťou súdu, aby exekúciu nariadil len vtedy, pokiaľ má
preukázané, že sú pre nariadenie exekúcie splnené všetky podmienky. Pokiaľ by oprávnený nevyhovel
všetkým podmienkam pre nariadenie exekúcie, súd by bezpochyby exekúciu nenariadil. Pokiaľ teda
súd svojim rozhodnutím nariadil exekúciu, resp. udelil poverenie súdnemu exekútorovi k vykonaniu
exekúcie, nepochybne na základe vykonaných zistení dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky

pre nariadenie exekúcie a pre udelenie poverenia k vykonaniu exekúcie. Iný záver nemožno akceptovať,
pretože by to znamenalo prelomenie princípu právnej istoty, keď súd oprávneného „udržoval“ počas 3 a
polroka,keďexekúciabežíajevykonávanávprávnejneistote,žepodmienkyprenariadenieavykonanie
exekúcie boli splnené. Takýto stav nemožno v právnom štáte pripustiť. Pokiaľ súd dospel k záveru, že
sú splnené podmienky pre exekúciu a exekúciu nariadil, exekúcia prebieha a až po 3 a pol roku súd

sám preskúmava svoje pôvodné rozhodnutie o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a na základe
rovnakých podkladov dospeje k opačnému záveru, teda že podmienky pre exekúciu nie sú splnené. Ide
o neprípustné prelomenie princípu právnej istoty a porušenie právnej ochrany dôvery v právo, keďže
naviac evidentne oprávnenému spôsobil škodu. Pokiaľ mal súd pochybnosť o tom, či rozhodca vyzval
povinného na vyjadrenie sa k žalobe, mohol a mal dať účastníkom možnosť preukázať túto skutočnosť

a to i iným spôsobom než spisom rozhodcu, pokiaľ dôkazné bremeno je na oprávnenom ako to súd v
rozhodnutí tvrdí. Súd nedal oprávnenému možnosť odstrániť pochybnosť o tom, či bol povinný vyzvanýk vyjadreniu sa k žalobe, hoci táto možnosť tu bola. Pokiaľ by súd vyjadril akékoľvek pochybnosti v
tomto smere, mal oprávnený právo sa k týmto zisteniam vyjadriť a mohol sa včas a účinne brániť
zaistením relevantných dôkazov. K doloženiu skutočnosti, že rozhodca povinných vyzval k vyjadreniu sa

k žalobe, predložil oprávnený čestné prehlásenie rozhodcu, ktorý taktiež dokladá skutočnosť, že povinný
bol vyzvaný k vyjadreniu sa k žalobe. Tento dôkaz nemal oprávnený možnosť dosiaľ predložiť, keďže
nebol vyzvaný na skutočnosti, že exekučný spis a ani spis rozhodcu neobsahuje listinu, ktorú obsahovať
má. Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd prekročil svoje právomoci, pokiaľ preskúmaval platnosť
rozhodcovskej doložky. Platnosť rozhodcovskej doložky je možné preskúmavať v konaní o zrušení

rozhodcovského nálezu, ktorá mala povinná právo zahájiť žalobou na zrušení rozhodcovského nálezu
podanú podľa § 31 zákona č. 226/1994 Zb. o rozhodcovskom konaní a o výkone rozhodcovských
nálezov. Touto otázku sa nemôže zaoberať súd v konaní o exekúcii. Naviac ani sám súd nedospel k
záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná, dospel len k záveru, že platnosť rozhodcovskej doložky
je „sporná“. Takéto zistenie súdu, ktoré naviac nemá oporu v zistenom skutkovom stave nemôže
byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Miesto konania rozhodcovského konania bolo dohodnuté G.,

ktoré je sídlom rozhodcu. Toto miesto bolo dohodnuté v súlade s českými právnymi predpismi, keď
sídlo oprávneného sa nachádza na území Českej republiky. Pokiaľ sa súd zmieňuje o hospodárnosti,
oprávnená osoba namietala, že za situácie, keď povinný má bydlisko inde, než je sídlo oprávneného, je
treba hľadať miesto adekvátne vzdialené obom účastníkom rozhodcovského konania. Vzhľadom k sídlu
oprávneného (Praha), je G. ako miesto rozhodcovského konania celkom adekvátne, keď vzdialenosť

G. od sídla oprávneného a od miesta bydliska povinného je približne rovnaká. Povinný si bol vedomý
toho, že uzatvára záväzkový vzťah s českou právnickou osobou, za podmienok daných českým právnym
poriadkom, včetne prípadných konaní pred rozhodcovským súdom v Českej republike. Táto skutočnosť
nemôže ísť na ťarchu oprávneného. Je zrejmé, že miesto konania rozhodcovského konania bolo
dohodnuté s prihliadnutím k záujmu oboch strán. Dojednané miesto konania rozhodcovského konania

zachováva rovnosť práv oboch sporných strán. Podľa dojednania v rozhodcovskej doložke bol povinný
riadnevyrozumenýozahájeníkonaniapredrozhodcom,bolvyzvanýkvyjadreniusakžalobe,nebolomu
teda uprené žiadne právo, ktoré mu prináleží, pričom k takémuto záveru ani súd nedospel. V predmetnej
rozhodcovskej doložke (bod 2.4.5.) sa oprávnený a povinný naviac dohodli, že v súlade s ustanovením §
19zákonač.216/1994Zb.,rozhodcabuderozhodovaťbezústnehopojednávanianazákladepísomných

podaní, dôkazov a materiálu, ktoré predložia strany. Prípadné nazeranie do spisu rozhodcu by rovnakou
povinnosťou zaťažovalo oprávneného ako aj povinného. Nie je tu teda namieste argumentácia súdu o
nehospodárnosti a rozhodcovskom konaní. Pokiaľ opravný prostriedok proti rozhodcovskému nálezu
zo zákona neexistuje, nie je o čom účastníka poučovať. Názor súdu, že by rozhodcovský nález mal
obsahovať poučenie o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského nálezu, ktorá evidentne

je celkom iným procesným inštitútom, nie opravným prostriedkom, je celkom nedôvodný, zákonom
nepodložený a ide o neoprávnenú požiadavku súdu. Oprávnený trval na tom, že rozhodcovský nález
vyhovuje všetkým požiadavkám, ktoré naň kladie zákon č. 216/1994 Zb. a je vykonateľným exekučným
titulom.Oprávnenýapovinnýsavrozhodcovskejdoložkedohodlinatom,žerozhodcovskýnáleznemusí
byť odôvodnený, a to celkom legitímne v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 zákona č. 216/1994 Zb.,

ktorý takúto dohodu strán predpokladá. I napriek tomu však rozhodcovský nález stručné odôvodnenie
obsahuje(zodpovedátomu,žeonárokubolorozhodnuténazákladevystavenejzmenky).Vtomtosmere
nemožno rozhodcovskému nálezu ako exekučnému titulu žiadnu vadu vytknúť. Exekučný súd nemôže
klásťvlastnépožiadavkynaodôvodnenierozhodcovskéhonálezu.Okremtohojeneprípustnézasahovať
do vecnej správnosti exekučného titulu. Oprávnený ďalej poukázal na to, že exekučný súd prekračuje

svoju právomoc, pokiaľ preskúmava platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný v
inom štáte, než Slovenská republika, rozhodcovský nález. Toto preskúmavanie môže vykonať len súd
v rámci konania o zrušenie rozhodcovského nálezu podľa zákona č. 216/1994 Zb., nie súd exekučný.
Exekučný súd nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu a tým skôr nemá
právomoc preskúmavať skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu, a ktoré spadajú do

právomoci orgánov, ktoré exekučný titul vydal a ktoré sú naviac v súlade s českými právnymi normami.
Uvedené skutočnosti tak nemôžu byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Predmetná rozhodcovská
doložka nie je spotrebiteľskou zmluvou, nárok na priznanie oprávnenému rozhodcovským nálezom nie
je pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy a rozhodca nerozhodoval spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pohľadávka, o ktorej bolo rozhodnuté predmetným rozhodcovským nálezom rozhodcu Mgr. Radima

Saxla, ktorý je v danej veci exekučným titulom, je zmenkovou pohľadávkou vyplývajúcou zo zmenky
vystavenou povinným. Týmto exekučným titulom teda nebola oprávnenému priznaná pohľadávka zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale pohľadávka z jednostranného záväzku povinného. Nemožno preto na daný
prípad aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv. Smernica rady 93/13/EHS nie jepriamo aplikovateľná, nemá priame účinky a nemožno ju preto priamo použiť na daný prípad. Na základe
uvedenej smernice boli členské štáty povinné túto smernicu implementovať do svojich vnútroštátnych
poriadkov. Takto i Česká republika implementovala smernicu do svojho právneho poriadku. Český

právny poriadok nezakazuje používanie rozhodcovských doložiek, a to ani v sporoch týkajúcich sa
spotrebiteľských zmlúv. Rozhodcovská doložka tak vyhovuje celkom právnemu poriadku štátu, v ktorej
bol rozhodcovský nález vydaný. Rozhodcovská doložka, ktorú uzavrel v danom prípade oprávnený
s povinnou, je naviac celkom vyvážená, zachováva rovnaké práva obom stranám a je uzavretá ako
samostatná zmluva, na základe samostatného listu, teda nie ako dojednanie včlenené do inej zmluvy.

Je preto jednoznačne jednoznačná, určitá a zrozumiteľná, písaná bežnou veľkosťou písma, nejedná
sa o žiadne skryté dojednanie. V žiadnom prípade nezakladá nerovnosť strán. Využitie mimosúdneho
riešenia spotrebiteľských sporov je naopak podporované zo strany komunitárnych orgánov, vyplýva to
aj zo smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľských úveroch a o zrušení smernice rady č.
87/102/EHS, ktorá ustanovuje, že členské štáty zaistia zavedenie vhodných a účinných postupov pre
mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami, prípadne s využitím

doterajších subjektov. Nemožno vidieť ujmu na právach povinného, pokiaľ nevyužil svojej obrany v
riadnom súdnom konaní a nevzniesol svoje námietky vo vyjadrení k žalobe, resp. pokiaľ nevyužil
všetkých procesných prostriedkov, ktoré mu zákon ponúka k obrane jeho práv a záujmov pred
nariadením exekúcie. Aktuálna judikatúra dôvodila, že ani spotrebiteľským nálezom nemožno poskytnúť
takú ochranu, ktorá by defakto znamenala obranu ich ľahkomyseľných prístupov k plneniu záväzkov,

ktorénasebaprevzali.Zdôvodovrozhodnutiavyplýva,že„vkonanínebolomožnézistiť,čiexekučnýtitul
nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné, resp. ktoré by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, rozhodcovský súd v naznačenom smere svoje rozhodnutie neodôvodnil“. Táto skutočnosť, ako
ju súd uvádza, nemôže byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Súd nemôže zastaviť exekúciu s tým,
že nezistil skutočnosti, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie a sú pre zastavenie exekúcie relevantné.

Rovnako tak nie je dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že rozhodcovský nález neobsahuje
odôvodnenie, ktoré však podľa zákona č. 216/1994 Zb. obsahovať nemusí. Takto formulované dôvody,
ktoré súd uviedol ako dôvody pre zastavenie exekúcie, nemajú oporu v právnej úprave. Oprávnený
považuje za nesprávne, keď súd predmetný rozhodcovský nález, ktorý je v zmysle zákona č. 244/2002
Z.z. považovaný za „cudzí rozhodcovský rozsudok“, preskúmaval podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/

citovaného zákona v náväznosti na ustanovenie § 45 ods. 2 citovaného zákona. Z hľadísk uvedených
v ustanovení § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ citovaného zákona je možné exekučným súdom preskúmavať
len rozhodnutia, rozsudky (nálezy) vydané na území SR, teda tzv. tuzemské rozhodcovské rozsudky.
Na rozhodcovský nález vydaný v Českej republike nie je možno klásť podmienky a požiadavky ako
na rozhodcovský nález vydaný v Slovenskej republike a nemožno na neho z povahy veci aplikovať

ustanoveniezákonač.244/2002Z.z.,ktorýupravujerozhodcovskékonanievedenévSR.Rozhodcovský
nález musí vyhovovať požiadavkám zákona 216/1994 Zb., teda zákona o štáte, v ktorom bol vydaný a
nie je možné na neho pri exekúcii v inom štáte klásť požiadavky, ako na rozhodcovský nález, ktorý je
vydaný v Slovenskej republike. Rovnako na konanie, v ktorom bol rozhodcovský nález vydaný a ktoré
prebehlo v Českej republike, nie je možné klásť požiadavky, ktoré stanoví zákon č. 244/2002 Z.z. pre

konanievedenévSlovenskejrepublike.Akprebehlo„nalezacíkonanievČeskejrepublikepodľačeského
právnehoporiadku,nemožnonanehoaplikovaťustanovenieo„nalezacímkonanívedenomvSlovenskej
republike a nemožno tak vytýkať českému rozhodcovskému konaniu, že nezodpovedá požiadavkám
kladeným podľa zákona na slovenské rozhodcovské konanie. Z povahy veci je tak vylúčená aplikácia
ustanovenia § 45 ods. 2 citovaného zákona na exekúcie vykonávané na základe rozhodcovských

nálezov vydávaných v inom štáte, než v Slovenskej republike, v danom prípade v Českej republike.
Nemožno rozhodcovský nález podriadiť predpisom upravujúcim slovenské rozhodcovské konanie.
Exekúciu tak nemožno zastaviť z dôvodov uvedených v § 45 citovaného zákona, ale len zo všeobecných
dôvodov podľa exekučného poriadku, prípadne O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, preskúmal odvolanie oprávneného podľa § 212 ods.

1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Zo spisu mal súd preukázané, že v predmetnej veci bol vydaný rozhodcovský nález č.: XXXXXXXXXX/
S dňa 01.11.2006 rozhodcom Mgr. Radimom Saxlom v G., teda v Českej republike. Medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou je uzavretá zmluva (ozn. č. 193/1993 Z.z.), Slovenská republika jeviazaná touto zmluvou a uzavretá zmluva má prednosť pred medzinárodnou zmluvou - dohovorom o
uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, ktorá bola uzavretá 10.06.1958 v New Yorku.

Podľa § 53 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak

medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku,
neustanovuje inak.

Podľa článku 22 písm. c/ zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou,
zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na
svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve rozhodcovské nálezy vydávané na území
druhej zmluvnej strany.

Podľa článku 23 písm. c/ zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak účastníkovi bola daná
možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bola podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde
sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolávaní na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením
a možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, v prípadne procesnej

nespôsobilosti bol riadne zastúpený.

Podľa článku 24 ods. 3 zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou,
súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia sa obmedzí na zistenie, či boli splnené
podmienky uvedené v článku 22 a 23 a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo
nariadi jeho výkon.

Dvojstranná zmluva uzavretá medzi Slovenskou a Českou republikou upravuje podrobnejšie pravidlá
pokiaľ ide o uznanie rozhodcovských rozsudkov v súlade s pravidlami obsiahnutými aj v zákone č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V podmienkach uznávania a výkonu
cudzích rozhodcovských rozsudkov na území SR je nevyhnuté aplikovať všetky tie ustanovenia,
ktoré sa aplikujú pre výkon (exekúciu) rozhodcovských rozsudkov vydaných v SR. Slovenský právny

poriadok nielenže umožňuje, ale priam ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu
vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. K takémuto rozhodnutia nebráni ani skutočnosť, že
rozhodcovské konanie prebehlo za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušení
rozhodcovského rozsudku (§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Exekučný súd pri postupe
podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak,

ako by materiálne právoplatne nebol. Nie je preto ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho
preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 aj čo do materiálnej správnosti. Exekučný súd odoprie
uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému
sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku SR nemožno predmet
sporu riešiť v rozhodcovskom konaní, alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným

poriadkom. Povinnosťou exekučného súdu je v zmysle uvedených zásad skúmať podmienky exekúcie
rozhodcovského nálezu, ktorý je exekučným titulom a táto povinnosť vyplýva z právnej úpravy v
medzinárodných zmluvách a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná aj vo vzťahu k Českej
republike.

Povinnosťou exekučného súdu bolo preto skúmať návrh na vykonanie exekúcie oprávneného spolu

so žiadosťou udelenia poverenia súdneho exekútora z hľadiska obsahu všetkých náležitostí návrhu na
uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia. Nevyhnutne bolo potrebné zisťovať najmä, či povinnej osobe
nebolo v cudzine upreté právo na spravodlivý proces, či povinná osoba vedela o konaní, výsledkom
ktorého bol uplatnený exekučný titul, či bol povinný riadne a včas predvolaný na pojednávanie, a či mu
bolo rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok riadne doručené.

Všetky tieto náležitosti vyplývajú zo zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou (článok 23 písm. c/ ). Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
vykonateľnosť exekučného titulu vyslovil najvyšší súd SR už aj v rozsudku zo dňa 27.01.1997 pod
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 (publikovaný pod číslom 58/1997 Zb. rozhodnutí a stanovísk súdov SR vozväzku 5 - 6 ročník 1997 na strane 188) tak, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý
tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania

aj bez návrhu zastavená“. Exekučný súd nie je súdom nachádzacím (nalezacím), ale vykonávacím,
napriek tomu však bol oprávnený na preskúmanie rozhodcovského rozhodnutia. Tento záver vyplýva aj
z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, v ktorom Ústavný súd
SR konštatoval, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú
podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu

vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa zaoberal aj správnosťou preskúmania rozhodcovskej doložky okresným súdom v
súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. I napriek tomu,
že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľom individuálne vyjednaná, táto spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa rozhodcovskej doložky I.I.I. sa strany
dohodli,ževšetkysporyvznikléztejtozmluvy,alebovpriamejsúvislostisňou,sjejzrušením,ukončením

platnosti alebo z jej neplatnosti, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní jedným rozhodcom pánom
Mgr. Radimem Saxlem, G. G., I. X, ktorý je určený dohodou strán. Z rozhodcovskej doložky súd zistil,
že povinný nemal možnosť voľby všeobecného súdu v prípade akéhokoľvek sporu, pretože všetky
spory, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy mali byť rozhodované v rozhodcovskom konaní pred jediným
rozhodcom Mgr. Saxlem. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, ktorá spôsobuje

značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V odvolaní oprávnený namietal, že v danom rozhodcovskom konaní priznané nároky majú
zmenkoprávnu povahu, nakoľko na zabezpečenie pohľadávky oprávneného vystavil zmenku č.
XXXXXXXXXX s doložkou „bez protestu“ zo dňa XX.XX.XXXX. Nemožno súhlasiť s názorom
oprávneného, že pokiaľ aj vznikol „zmenkový vzťah“ medzi oprávneným a povinným, že ide o abstraktný

vzťah vôbec nesúvisiaci s existujúcim zmluvným (úverovým) vzťahom uzavretým medzi oprávneným a
povinným. Vzťah účastníkov vzniknutý na základe zmluvy o úvere je akcesorický právny vzťah, ktorý iba
zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže
vzniknúťbezhlavnéhozáväzku,kuktorémusaviaže,ktorýmázabezpečovať.Tvrdenieoprávneného,že
rozhodcovským nálezom nebol rozhodnutý spor zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko exekučným titulom

bola zmenková pohľadávka neznamená, že sa nejednalo o spotrebiteľský úver, takéto tvrdenie nebolo
ničím preukázané (aj z rozhodcovskej doložky vyplýva, že rozhodcovská doložka tvorí prílohu k zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX), čo skôr nasvedčuje tomu, že vystavením zmenky
sa sledovalo obchádzanie zákonných ustanovení chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami,
čo je v rozpore aj so Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Podľa článku 288 zmluvy o Európskej únii, je smernica záväzná pre každý
členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť.

Vzhľadomktomu,žeoprávnenýnepreukázalsplneniepodmienokpodľačlánku22a23zmluvyoprávnej
pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (nebolo preukázané, že povinnému ako
účastníkovi rozhodcovského konania bola poskytnutá možnosť zúčastniť sa rozhodcovského konania,

či bol povinnému doručený rozhodcovský nález s poučením o možnosti podať proti nemu opravný
prostriedok), na základe rozhodcovskej doložky sa povinnému zabránilo uplatniť svoje práva pred
všeobecným súdom (povinný sa dopredu vzdal práva na účinnú procesnú obranu), rozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, vystavenie zmenky bolo v
rozpore so zákonnými ustanoveniami chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, exekučný súd

správne rozhodol, keď podľa § 57 ods. 1 písm. g/ exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju, preto krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov

3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.