Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/660/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412207667
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412207667.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa
Slovenská realitná kancelária s. r. o. Zvolen, Bystrický rad 69, IČO: 36 641 430, zastúpeného LION LAW
PARTNERS s. r. o. Banská Bystrica, Horná 32, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra
Kočičku, proti odporcovi U. B., narodenému XX. XX. XXXX, bytom K. nad B., A. X. XXX/X, v konaní
o zaplatenie 2.000 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom, č. k 5C/154/13-57 z 12. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 119,20 € v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 2.000 €
s úrokom s omeškania vo výške 9 % ročne počítaným od 01. 01. 2012 do zaplatenia v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia; vo zvyšku ohľadom úroku z omeškania návrh zamietol; odporcovi
uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a
trovách právneho zastúpenia vo výške 745,60 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 27. 10. 2011 zmluvu o pôžičke, v zmysle
ktorej sa navrhovateľ ako veriteľ zaviazal odporcovi ako dlžníkovi prevodom na jeho účet zaslať sumu
4.000 €. Reálne však navrhovateľ požičal odporcovi len 2.000 €, ktoré mu dňa 31.10.2011 poslal na
jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo mal súd preukázané z predloženého výpisu z účtu navrhovateľa,
vedeného v I. a.s. v období od 01. 10. 2011 do 31. 10. 2011. Z výpovede odporcu vyplynulo, že uvedenú
zmluvu o pôžičke uzavrel; potvrdil, že na jeho účet prišlo od navrhovateľa finančné plnenie vo výške
2.000 €, ktoré sa zaviazal vrátiť na účet navrhovateľa najneskôr do 31. 12. 2011; vzhľadom na výšku

jeho príjmu bolo v jeho finančných možnostiach vrátiť tieto finančné prostriedky; zmluvu o pôžičke
si pred podpisom riadne prečítal. Podľa neho však nešlo o pôžičku, ale o plnenie iných finančných
vzájomných vzťahov. Tieto tvrdenia však nijako nepreukázal, ani nepredložil súdu dôkazy. Naopak, z
výpovedekonateľanavrhovateľasúdzistil,žemedzinímaodporcomnebolauzavretážiadnainádohoda
ohľadom finančných prostriedkov, ktorých vrátenie bolo predmetom konania (provízia alebo platba za
služby). Súd mal preto jednoznačne za preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o pôžičke,
navrhovateľ finančné prostriedky odporcovi vo výške 2.000 € vyplatil, odporca ich mal vrátiť do 31. 12.

2011, čo neurobil; odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, že
by finančné prostriedky boli zo strany navrhovateľa jemu vyplatené z iného právneho titulu. Preto súd
považoval návrh navrhovateľa v tejto časti za dôvodný, a aj mu vyhovel.Navrhovateľ sa okrem zaplatenia istiny domáhal aj úroku z omeškania vo výške 0,25 % zo
sumy 2.000 € za každý deň omeškania, počítaný od 01. 01. 2012 do zaplatenia. Z obsahu zmluvy o
pôžičke zo dňa 27. 10. 2011 vyplynulo, že účastníci konania si nedohodli úroky v zmysle § 658 ods.

1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Od uvedených úrokov je potrebné
odlišovať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ, na ktoré má veriteľ právo popri úrokoch, ak
sa dostane dlžník do omeškania s plnením peňažného dlhu. Z uzavretej zmluvy o pôžičke súd zistil
(bod III), že účastníci si dohodli pre prípad omeškania dlžníka úrok z omeškania vo výške 0,25 % z
istiny za každý deň omeškania. Uvedený úrok z omeškania považoval súd za uplatnený v rozpore s

príslušnými právnymi predpismi, pretože predstavuje po prepočte 91,25 % úrok ročne. Preto priznal úrok
z omeškania podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31. 01. 2013, vo výške
o 8 % - tuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platnej ku
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, za použitia § 10c Nariadenia vlády, účinného od
01. 02. 2013 (ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. 01. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 01. 2013). Preto priznal navrhovateľovi

úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaný od 01. 01. 2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa podľa § 142 ods. 3
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“); keďže však mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti, priznal mu plnú náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v zaplatenom

súdnom poplatku vo výške 120 € a v trovách právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004
Z. z. a odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej aj „Vyhláška“ alebo
„advokátska tarifa“), a to za 4 úkony po 91,29 € (§ 10 ods. 1 Vyhlášky) - 1. príprava a prevzatie veci,
2. spísanie návrhu a účasť na pojednávaní 3. dňa 25. 11. 2013 a 4. dňa 12. 02. 2014, 2 x režijný
paušál po 7,63 € (úkony v roku 2012), 1 x režijný paušál za 7,81 € (úkon vykonaný v roku 2013), 1 x

režijný paušál za 8,04 € (úkon vykonaný v roku 2014). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa
aj náhradu cestovného v zmysle § 15a advokátskej tarify za cestu vykonanú dňa 25. 11. 2013 z Banskej
Bystrice do Žiaru nad Hronom a späť spolu 84 km, základná náhrada za 1 km 0,183 € pri spotrebe
6,6 l na 100 km pri cene za liter paliva 1,363 €, spolu 22,93 € ako aj za cestu vykonanú dňa 12. 02.
2014 z Banskej Bystrice do Žiaru nad Hronom a späť pri rovnakom počte kilometrov, rovnakej základnej

náhrade na 1 km a rovnakej spotrebe paliva na 100 km pri cene paliva za liter 1,358 €, spolu 22,90 €.
Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd priznal aj náhradu za stratu času, a to za čas strávený cestou
do miesta pojednávania a späť v zmysle § 17 advokátskej tarify za deň 25. 11. 2013 na ceste z Banskej
Bystrice do Žiaru nad Hronom a späť za tri pol hodiny po 13,01 €, spolu 39,03 € a za deň 12. 02.
2014 na ceste z Banskej Bystrice do Žiaru nad Hronom a späť za tri polhodiny po 13,40 € spolu 40,20

€. Právny zástupca navrhovateľa predložil súdu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, a
preto mu súd priznal aj DPH vo výške 20 %, spolu vo výške 104,24 €; trovy právneho zastúpenia a
náhrada súdneho poplatku spolu predstavujú 745,60 €. O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania do
rúk právneho zástupcu navrhovateľa súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Uviedol, že zmluva o pôžičke bola fiktívna a mala
slúžiť ako garancia pre Ing. U. F., v právnom prostredí nedôveryhodného človeka, ktorý sám navrhol
odporcovi ako odmenu za služby v obchodných a právnych záležitostiach vo výške 4.000 €, s čím
súhlasil. Fiktívna zmluva o pôžičke je neplatná, pretože C.. F. ju svojvoľne bez súhlasu odporcu porušil
a namiesto 4.000 € mu za vykonané služby poukázal len 2.000 €. O tom, že sa nejednalo

o pôžičku, svedčí aj, že na zmluve je overený u notára len podpis odporcu, pretože C.. F. podpisoval
zmluvu s vedomím, že vedel o svojej finančnej neschopnosti splniť zmluvné podmienky pôžičky, lebo
peniaze nemal. Od odporcu potreboval len daňový doklad na obrat pre banku. C.. F. špekuloval, preto
odporca naňho mieni podať na Okresný súd vo Zvolene žalobu. C.. F. nemal žiadny ročný obrat v zmysle
daňového zákona a nemal finančné prostriedky na to, aby mohol niekomu sľubovať 4.000 € za služby.

Osobu odporcu zneužil vo svoj prospech. K odvolaniu predložil fotokópiu dokladov (č. l. 65 až 72).

Navrhovateľvovyjadreníkodvolaniuodporcužiadalrozsudokokresnéhosúdupotvrdiť,pretožeodporca
v doterajšom konaní ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktorými
by spochybnil podpis zmluvy o pôžičke, ako aj prevzatie peňažných prostriedkov vo výške 2.000 € od

navrhovateľa. Argumentácia odporcu je nedôveryhodná a účelová, tvrdenia odporcu sú nekonzistentné.
Skutočnosť, že na zmluve je notársky overený len podpis odporcu, nemá žiadny vplyv na jej platnosť.
Z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporca s navrhovateľom platne uzavrel zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.000 €, ktoré navrhovateľoviaž do súčasnosti nevrátil. Ďalšie skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní navrhovateľ považuje za
nepravdivé a účelové, ktoré nepredstavujú odvolací dôvod v zmysle § 205a O. s. p.. Uplatnil si aj trovy
odvolacieho konania vo výške 119,20 €, pozostávajúce z odmeny vo výške základnej sadzby tarifnej

odmeny za úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky vo výške 91,29 €, z režijného
paušálu vo výške 8,04 € a z 20 % DPH vo výške 19,87 €.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa §
212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a

dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci, ktorý následne aj správne právne posúdil, keď návrhu vyhovel. Odvolací súd na skutkové zistenia

uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré použil, poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje (§ 119 ods. 2 O. s. p.).
Odvolanie odporcu nemožno považovať za dôvodné, keď vychádza z názoru, že navrhovateľom
uplatnená suma je postavená na fiktívnom záväzku - zmluve o pôžičke medzi navrhovateľom a
odporcom. Odporca bol vypočutý na prvom pojednávaní, kde potvrdil, že zmluvu o pôžičke podpísal,

riadne si ju prečítal a ako dôvod svojho podpisu uviedol, že bol „blbý“. Potvrdil, že finančné prostriedky
vo výške 2.000 € dostal, i keď poprel, že by to bola pôžička a tvrdil, že to bola odmena za obchody,
ktoré v skutočnosti nijako nepreukázal. Žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o fiktívnosti uzavretej
zmluvy o pôžičke nenavrhol ani nepredložil.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej

zaslal navrhovateľ odporcovi sumu 2.000 €; tieto skutočnosti odporca svojou výpoveďou potvrdil. Okrem
toho v spise je založený výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že na účet odporcu z účtu navrhovateľa bolo
pripísaných práve 2.000 €.
Podstata odvolacej námietky odporcu spočíva v tvrdení, že zmluva o pôžičke je fiktívna, o čom svedčí
skutočnosť, že overený u notára je len jeho podpis. Na takúto námietku odporcu nemožno prihliadnuť a

v konaní je bez právneho významu, pretože záväzkový vzťah - zmluva o pôžičke - v zmysle zákonných
ustanovení vznikne reálnym poskytnutím finančných prostriedkov, podmienkou nie je písomná zmluva. K
reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov podľa výpisu z účtu skutočne došlo, čo potvrdil aj odporca
na pojednávaní (finančné prostriedky od navrhovateľa mu skutočne boli na účet zaslané a pripísané).
Ak odporca podpísal z akýchkoľvek dôvodov zmluvu o pôžičke, pričom priznal, že si ju riadne prečítal a

s jej obsahom súhlasil, jeho dôvody tvrdené v odvolaní sú právne irelevantné.
Odvolanie odporcu nie je dôvodné; odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.000 €, a to aj s úrokmi
z omeškania osobitne nenapadnuté odvolaním, ktoré okresný súd priznal správne aj čo do výšky aj do
počiatku omeškania, za použitia správneho zákonného ustanovenia.
Odporca osobitne nešpecifikoval, či napadol rozsudok v plnom rozsahu; v tejto súvislosti odvolací súd

môže len konštatovať, že v zamietavej časti rozsudku ohľadom úroku z omeškania (navrhovateľ ho
uplatňoval vo výške 0,25 % denne zo žalovanej sumy, okresný súd ho priznal v zákonnej výške 9 %
ročne), odporca nemôže byť subjektívne legitimovaný na podanie odvolania, pretože v tejto časti súd
rozhodol v jeho prospech.

Preto odvolací súd podľa § 219 O. s. p. napadnutý rozsudok ako aj súvisiaci výrok o trovách
prvostupňového konania ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom

prípade navrhovateľ. Tento si trovy odvolacieho konania uplatnil, vyčíslil v odvolaní vo výške 119,20 €,
pozostávajúcej z odmeny vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby 91,29 €
(§ 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky), z režijného paušálu 8,04 € a z 20 % DPH vo výške 19,87 € . Odporca
je povinný ich zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedeného v banke VÚB a. s., č. ú.
2570717758/0200.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.