Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/318/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812214613
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812214613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Debt Finance AG, IČO: CH-020.3.020.910-7, Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: D. X., nar. X.X.XXXX,
bydlisko N. XXX, okres V., o 1 248,56 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava z 25. júna 2013 č. k. 9C/198/2013 - 56

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdRožňavaakosúdprvéhostupňarozsudkomuvedenýmvzáhlavízamietolžalobuo1135,06

€ titulom dlžnej istiny zo zmluvy z 11.5.2009 o poskytnutí účelovej pôžičky, o úroky z omeškania 9 %
ročne z dlžnej istiny od 3.1.2010 do zaplatenia a tiež o 113,50 € titulom zmluvnej pokuty. Vec právne
posúdil podľa §48 ods. 1 a 2, 101, 107 ods. 1, 451 ods. 1 a 2 a 457 Obč. zák. Vychádzal zo zistenia,
že medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130) ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom 11.5.2009 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č.
5002444, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanej požičal 1 210,21 €, ktorú sumu aj s
úrokmi žalovaná sa zaviazala vrátiť v 22 mesačných splátkach po 67,17 €. Právny predchodca žalobcu

listom z 19.12.2009 „v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a dohodnutých všeobecných
obchodných podmienkach zmluvy“ spornú zmluvu vypovedal ku dňu vyhotovenia výpovede a žalovanú
vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia výpovede, t. j. od 28.12.2009. Súd prvého
stupňa list z 19.12.2009 právne posúdil ako odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných
povinností žalovanou, v dôsledku čoho zmluva od začiatku sa zrušila a žalobcovi vzniklo právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Uzavrel, že splatnosť žalobou uplatnenej pohľadávky
nastala uplynutím zmienenej päťdňovej lehoty dňom 3.1.2010, od ktorého účastníci zmluvy boli povinní z

titulu bezdôvodného obohatenia vrátiť si navzájom všetko, čo podľa zmluvy dostali, pričom od tohto dňa
právnemu predchodcovi žalobcu a následne žalobcovi ako postupníkovi zároveň začala plynúť lehota
na uplatnenie práva na súde. Z dôvodu, že žaloba na súde bola uplatnená až po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby 20.12.2012, prihliadajúc na žalovanou uplatnenú námietku premlčania žalobu v
celom rozsahu zamietol. S odôvodnením, že úspešná žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a
neúspešnému žalobcovi ich náhradu nie je možné priznať, podľa §142 ods. 1 OSP účastníkom nepriznal
náhradu trov konania.

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v

celom rozsahu vyhovie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu o premlčaní pohľadávky, súd podľa nehopochybil, keď účinky výpovede úverovej zmluvy podriadil pod právny režim bezdôvodného obohatenia.
Zdôraznil, že jeho právny predchodca pre porušenie zmluvných povinností žalovanej plniť zo zmluvy
nepristúpil k odstúpeniu od úverovej zmluvy, ale zmluvu v zmysle dohodnutých podmienok vypovedal

(čl. 13, bod 13.2 VOP úverovej zmluvy). Zastáva preto názor, že právne následky vypovedania zmluvy
nie je možné zamieňať s právnymi následkami odstúpenia od zmluvy v zmysle §48 ods. 2 Obč. zák.
spočívajúcimi v tom, že zmluva od začiatku by sa zrušila. Namietal preto, že peňažný nárok žalobcu na
zaplatenie splatnej pohľadávky z titulu nesplateného úveru sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe,
ktorá do uplatnenia práva žalobou na súde nepuplynula.

Žalovaná nevyužila svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) v
rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal
napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.2OSPstým,žerozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskom

súde v Košiciach 24.3.2015 o 9,50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II. poschodí, pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 16.3.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho
súdu (§156 ods. 1 a 3 za použitia §211 ods. 2 OSP).

Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne
zistil skutkový stav a vo veci na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého

stupňa v uvedenom rozsahu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má
podklad v zistení skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti týchto skutkových záverov
nič nezmenili ani odvolacie námietky žalobcu. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný,
nesignalizuje možnosť porušenia procesných práv účastníka konania.

Podľa §582 ods. 1 a 2 Obč. zák. ak na dobu neurčitú je dojednaná zmluva, predmetom ktorej je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú
činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno ju vypovedať v lehote
troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa §5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

posudzovanej zmluvy (11.5.2009) ak spotrebiteľský úver bol poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak spotrebiteľ je v omeškaní jednej splátky
za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok. O možnosti zmluvu vypovedať, zákon
nepojednáva.

Podľa §48 Obč. zák. účastník od zmluvy môže odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Ak právnym predpisom nie je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku sa zrušuje. Ak zmluva je neplatná alebo ak
bola zrušená v zmysle §457 Obč. zák. každý z účastníkov je povinný druhému vrátiť všetko, čo podľa
nej dostal.

Podľa §35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa §107 ods. 1 a 2 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil s tým, že najneskôr sa premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,

za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu 28.12.2009 žalovanej doručil list označený
ako „vypovedanie zmluvy“. Týmto listom v zmysle jeho textu „v súlade so zákonom o spotrebiteľských
úveroch a dohodnutými všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky“

túto zmluvu „k 19.12.2009“, t. j. ku dňu jeho vyhotovenia vypovedal a dlžnú čiastku 1 216,56 €
požadoval vyplatiť do 5 dní od doručenia výpovede s upozornením, že istina 1 195,56 € ďalej sa úročí
zákonným úrokom z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia. Nemôže byť sporným, že právny
predchodca žalobcu uvedeným listom ako jednostranným adresným právnym úkonom nepochybne
prejavil vôľu okamžite, t. j. bez poskytnutia výpovednej lehoty ukončiť zmluvný vzťah so žalovanou

vrátane splátok úveru, ktoré podľa zmluvy mali sa stať zročnými v budúcnosti. Sporný právny úkon
z 19.12.2009 zároveň má všetky zákonné náležitosti odstúpenia od zmluvy, podľa vôle žalobcu (§35
ods. 2 Obč. zák.) a obsahu sporného úkonu nepochybne došlo preto k využitiu inštitútu odstúpenia
od zmluvy (len terminologicky použil aj v čl. 13, bod 13.2 VOP úverovej zmluvy nesprávne použitý
pojem „vypovedanie zmluvy“), pričom aj dôvodom, pre ktorý pristúpil k tomuto kroku, bolo porušenie
zmluvnej povinnosti žalovanej splácať pôžičku, resp. jednotlivé jej splátky riadne a včas, čo aj podľa §5

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je legitímnym dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
Zákon o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom čase nakoniec ani neupravoval inštitút vypovedania
zmluvy, pričom spornú zmluvu, podľa ktorej plnenie bolo rozvrhnuté, a tým aj jej trvanie ohraničené na
22 mesačných splátok, nebolo možné ukončiť výpoveďou ani z dôvodu, že nebola uzavretá na dobu
neurčitú (§582 ods. 1 Obč. zák., a contrario).

Z týchto dôvodov súd prvého stupňa správne právne uzavrel, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy
v zmysle §48 Obč. zák. zmluva od začiatku sa zrušila, čím právny vzťah účastníkov zmluvy sa
dostal do režimu bezdôvodného obohatenia v zmysle §451 a nasl. Obč. zák. Žalovanej vznikla preto
povinnosť veriteľovi vrátiť poskytnuté plnenie do 5 dní od doručenia právneho úkonu z 19.12.2009 dňom
28.12.2009, t. j. do 4.1.2010 (pondelok; koniec lehoty pripadol na sobotu 2.1.2010) a nasledujúcim

dňom, t. j. 5.1.2010 veriteľovi súčasne začala plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia žalobou na súde a premlčacia doba uplynula preto
5.1.2012. So zreteľom na to, že žalobca ako právny nástupca veriteľa sporné právo žalobou na súde
uplatnil až po uplynutí premlčacej doby dňom 20.12.2012, hoci súd prvého stupňa inak posúdil počiatok
plynutia premlčacej doby, toto je bez právneho významu z hľadiska jeho správneho právneho záveru,

že v dôsledku kvalifikovaného márneho uplynutia času na riadne uplatnenie sporného práva žalobou na
súde, toto právo žalobcu je premlčané. Z dôvodu, že žalovaná premlčania sa dovolala, premlčané právo
žalobcovi nemožno priznať súdnym rozhodnutím, stala sa z neho naturálna obligácia. Z týchto dôvodov
odvolací súd postupujúc podľa §219 OSP v celom rozsahu potvrdil vecne správny zamietavý rozsudok
súdu prvého stupňa vrátane výroku o trovách konania. Ich náhrada neúspešnému žalobcovi neprináleží,

pričom zároveň pre absentujúci návrh zo strany úspešnej žalovanej neboli splnené podmienky pre
priznanie náhrady trov v jej prospech (§142 ods. 1, 151 ods. 1 OSP).

Vodvolacomkonaníúspešnážalovanánenavrhla,abysarozhodovalootrováchkonania,neúspešnému
žalobcovi ich náhrada neprináleží, odvolací súd účastníkom preto nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania (§224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 a 151 ods. 1, vety prvej OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.