Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307204908
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8307204908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MilanaŠebeňaačlenovsenátuJUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Urbárske pozemkové spoločenstvo
Trebišov, so sídlom v Trebišove, Námestie mieru č. 1, IČO: 35 539 917, zastúpeného splnomocneným
zástupcom C.. Y. I., bytom M., D. N. XXX, proti žalovaným: 1/ U. E., bytom U., M. V. XXXX/X, štátna
občianka SR, 2/ Z. E., bytom U., F. XXXX/X, štátny občan SR, oboch právne zastúpených advokátom
JUDr. Jurajom Kusom, so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov č. 10, o určenie, že žalovaní
nie sú vlastníkmi nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
10C/100/2007-490 zo dňa 11.9.2009 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby na určenie, že žalovaní
v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. E., v podiele X/XX.

Z a v ä z u j e žalobcu zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Humenné sumu 3,07 eur do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku, keď štátu vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu preddavkovaných
trov v sume 6,17 eur.

Z a v ä z u j e žalobcu zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu JUDr.
Juraja Kusa náhradu trov konania v sume 295,48 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa (v ďalšom texte žalobca - §
79 ods. 1 O.s.p.) v časti určenia, že odporcovia v 1. a 2. rade (v ďalšom texte žalovaní v 1. a 2. rade

- § 79 ods. 1 O.s.p.) nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú
E. v podiele X/XX. Súčasne určil, že vlastníkom nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozsudku
zapísaných len na LV č. XXX k. ú. E. na meno žalovaných, je Urbárske pozemkové spoločenstvo v Z..
Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne vydať predmet tohto súdneho sporu v podiele X/XX z
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Katastrálneho územia E. vlastníkovi do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Ďalšími výrokmi rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh žalovanej v 1. a 2. rade, že zástupca
žalobcu nie je spôsobilý na riadne zastupovanie. Žalobcovi bola uložená povinnosť uhradiť na účet

Okresného súdu Humenné svedočné vo výške 3,1 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaným v 1. a 2. rade bola uložená povinnosť spoločne nerozdielne uhradiť na účet Okresného súdu
Humenné svedočné vo výške 3,1 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania bolo
rozhodnuté tak, že účastníci nemajú právo náhradu trov konania.Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu žalobcu v časti určenia že žalovaný v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. E. v podiele X/XX, súd zdôvodnil tým, že žalobca nemá na
takomto určení naliehavý právny záujem, pretože jeho právne postavenie by sa určením, že žalovaní v

1. a 2. rade nie sú vlastníkmi označených nehnuteľností, nezmenilo. Určením, že žalovaní v 1. a 2. rade
nie sú vlastníkmi označených nehnuteľností, by sa žalobca vlastníkom nestal.

Žalovaní podaným odvolaním zo dňa 25.9.2009 napadli celý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý navrhli
zmeniť tak, že sa žaloba zamieta. Ako dôvod uviedli, že súd pochybil, keď nereagoval na podanie
žalovaných poukazujúce na nevykonateľnosť žalobného petitu. Majú taktiež pochybnosť o nestrannosti

sudkyne, ktorá zástupcovi žalobcu počas konania radila, ako má opraviť petit žaloby. Ak žalobca
chce byť úspešný, tak musí preukázať, že zákonným spôsobom nadobudol vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam po ďalších ôsmich členov spoločenstva, ktorí podpísali kúpnopredajnú zmluvu v roku
1897. Žalobca len preukázal, že má subjektivitu, a že vznikol ako nástupnícka forma spoločenstva
po bývalých hospodároch a želiaroch v Trebišove v roku 1992. Aj keď žalobca vznikol na základe
zákona č. 229/1991 Zb., neznamená, že sa automaticky stal vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudli

hospodári a želiari na základe kúpnej zmluvy z roku 1897. Na liste vlastníctva č. XXX nie je vyznačené,
že ide o spoločenstvo nehnuteľností členov Urbárskeho pozemkového spoločenstva v Trebišove a preto
spoločenstvo nemôže podať takúto žalobu. Žalobu majú podať všetci členovia spoločenstva, ktorí sú
vedení ako vlastníci. Žalovaní ďalej spochybnili preklad kúpnej zmluvy, keď tento je 20 rokov starý a
zo spisu nevyplýva, že tlmočníka do konania prizval súd. Prvostupňový súd ďalej nerešpektoval právny

názor odvolacieho súdu uvedených v uznesení zo dňa 25.6.2008. Posledným odvolacím dôvodom bolo
tvrdenie žalovaných o prekážke rozsúdenej veci, keď súd raz žalobu zamietol a druhýkrát jej vyhovel.

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 10Co/76/2009-551 zo dňa
8.12.2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti vo veci samej tak, že určil, že
U. E. a Z. E. nie sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov k parcelám registra E evidovaným na mape

určeného operátu, vedených v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX pre kat. územie E. vymenované v
tomto rozhodnutí. Súčasne zmenil rozsudok v jeho vyhovujúcich častiach o určení vlastníckeho práva a
opovinnostivydaťnehnuteľnosťtak,žežalobuvtejtočastizamietol.Týmistýmrozsudkombolpotvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o povinnosti nahradiť trovy štátu. Náhrada trov konania
účastníkom nebola priznaná.

Na základe dovolania žalovaných Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Cdo68/2011-589 zo dňa 6.12.2011
odmietol dovolanie v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8.12.2010 sp.
zn. 10Co/76/2009, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Humenné z 11.9.2009 č. k. 10C/100/2007-490
zmenený v jeho vyhovujúcich častiach o určenie vlastníctva nehnuteľností a o povinnosti vydať
nehnuteľnosti tak, že žaloba sa v týchto častiach zamietla. Súčasne zrušil výrok rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 8.12.2010 sp. zn. 10Co/76/2009, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Humenné
z 11.9.2009 zmenený v jeho zamietavej časti vo veci samej tak, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú v
podieloch po X/XX podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území E., zapísaných na
LV č. XXX a uvedených vo výroku. Taktiež Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove aj
vo výroku o trovách konania.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 10Co/7/2012-668 zo dňa 24.10.2012 zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho zamietavej časti vo veci samej tak, že určil, že žalovaná U. E. nie je vlastníkom
spoluvlastníckych podielov pod V. v X/XX a pod V v X/XX a žalovaný Z. E. nie je vlastníkom
spoluvlastníckych podielov pod V

X/XX a pod V v X/XX tak, ako boli na nich vedené na LV č. XXX pre katastrálne územie E. zo dňa

2.12.2008, k parcelám uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Súčasne potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa vo výrokoch o povinností nahradiť trovy štátu. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť súdny poplatok vo výške 15,50 eur na účet Krajského súdu v Prešove
č. XXXX XX XX XX/XXXX, V.S.: XX XX XX XXXX vedených v štátnej pokladnici v Bratislave.Na základe dovolania žalovaných Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Cdo112/2013-718 zo dňa 9.6.2014
zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove 24.10.2012 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove v súvislosti s viacerými predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov sa musel

vyporiadať s tým, čo je v súčasnosti predmetom konania. Predmetom odvolacieho konania zostal už
len výrok rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 11.9.2009, ktorým bola zamietnutá žaloba na určenie,
že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
katastrálneho územia E. v podiele X/XX. Naviac predmetom odvolacieho konania sú výroky o náhrade
trov štátu a náhrade trov konania, ktoré ako závislé výroky boli zrušené súčasne s rozhodnutím vo veci

samej týkajúcej sa určenia, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú spoluvlastníkmi nehnuteľností. V dôsledku
toho, s výnimkou posledné uvedených výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, výrok rozsudku

odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci
odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1,3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).

Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku
uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods. 1,3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať napadnutú časť rozsudku z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, na
ktoré prihliada odvolací súd za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212
ods. 1, 3 O.s.p.). Okrem toho je odvolací súd viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom

vysloveným v oboch zrušujúcich rozhodnutiach tohoto súdu (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na vyhlásení určovacieho rozsudku je súd povinný
skúmať aj bez návrhu účastníkov, a teda aj v prípade, že nesplnenie tejto podmienky nie je namietané
v podanom odvolaní. Naliehavý právny záujem je nevyhnutným procesným predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby. Nemožno si preto zamieňať naliehavý právny záujem a vecnú legitimáciu, ktorá je

otázkou hmotnoprávneho posúdenia žalobcami uplatňovaného nároku.

Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu
z vecnej stránky. K tomu Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdon1338/96 dodal,
že „určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza

do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo nedostatok
právnych vzťahov, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní
v prípade, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, zodpovedá obsahu a
povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej

žalobykorešpondujúspredpokladomnaliehavéhoprávnehozáujmu.Aknemožnovkonkrétnomprípade
očakávaťsplnenietýchtofunkcií,niejedanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčení.Záveryotomsúspojené
nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha“.

K naliehavosti právneho záujmu na určovacej žalobe v súvislosti so zápisom vlastníctva do katastra
nehnuteľnosti je treba poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo163/2005. Podľa tohto

rozhodnutia „okolnosť, že ako vlastník určitej nehnuteľností, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva,
v katastri nehnuteľností popri žalobcovi sú zapísaní aj žalovaní (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy
naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti a pod.. S prihliadnutím
na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti (výpis z katastra nehnuteľnosti slúži ako
preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie

žalobcu je za takejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj
ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľností je vždy podkladom na
vykonanie zmien zápisoch v katastri nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobcav konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcu jeho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia
žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne

vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo
( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 112 /2004).

K významu, a v konečnom dôsledku aj ku splneniu naliehavého právneho záujmu v preskúmavanej
veci, zaujal právny názor Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 9.6.2014 sp. zn. 3Cdo 112/2013:

„naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení teda treba vždy skúmať so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Najvyšší súd už v
rozsudku sp. zn. 3Cdo98/2004 (na ktorý poukázal aj v neskoršom rozsudku sp. zn. 1Cdo91/2006
a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. 3Cdo36/2007), uviedol, že ak má byť na základe
určovacej žaloby vyriešená otázka majúca povahu len predbežnej otázky, nie je daný naliehavý
právny záujem na jej vyriešení (určení). Určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv k

nehnuteľnostiam evidovanýn v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Vo všeobecnosti pritom platí, že pozitívne určenie
vlastníckeho práva (t. j., že žalobca je vlastníkom), má prednosť pred negatívnym určením (t. j.,
že žalovaný nie je vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je
skutočným vlastníkom; bez takéhoto pozitívneho určenia treba totiž pripustiť aj možnosť, že vlastníkom

je aj tretia osoba, ktorá nie je účastníkom konania (viď aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo13/2006, 3Cdo240/2006, 3Cdo414/2012).

Žalobca o určenie, že žalovaný 1/ a 2/ nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľnosti, žiadal
z dôvodu, aby sa preukázalo „podvodné konanie žalovaných“, zreteľne však toto určenie nepovažoval
za definitívny cieľ, ale len za medzistupeň v procese odstránenia spornosti (spolu) vlastníctva. Sám sa

vyjadril, že požadovaným určením dôjde k „prinavráteniu týchto nehnuteľností, ktorých vlastníkmi sa
stali žalovaní, do podielového spoluvlastníctva tým, ktorým to patrí a tým sa zvýši výška ich podielu o
tento podiel, o ktorý boli ukrátení“. V odvolacom konaní sa tiež vyjadril, že ak súd vyhovie jeho žalobe,
„takýmto rozhodnutím sa umožní ďalším súdnym konaniam.... Pre odstránenie rozpornosti, ktoré sú
zreteľné z vyššie uvedeného, môže mať význam nie otázka neexistencie, ale existencie vlastníctva.

Žalobcom nastolená otázka neexistencie spoluvlastníckych práv žalovaných má v danom prípade - aj
podľa jeho vlastného vyjadrenia - len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii vlastníckeho
práva... Odvolací súd... nevysvetlil, v akom smere sa zlepší právne postavenie žalobcu - pozemkového
spoločenstva, pokiaľ súd vyhovie jeho žalobe, respektíve, v akom smere sa odstráni spornosť právneho
vzťahu medzi ním a žalovanými, pokiaľ súd určí, že žalovaní je 1/ a 2/ nie sú podielovými spoluvlastníkmi

spornýchpozemkov.Sozreteľomnavyjadreniesamotnéhožalobcu,že„takýmtorozhodnutímsaumožní
ďalším súdnym konaniam“, mal odvolací súd vysvetliť aj to, na základe čoho dospel k záveru, že
žalobcom požadovaný rozsudok určujúci neexistenciu vlastníctva žalovaných nebude len jednou z
viacerých čiastkových úkonov (nie však definitívnych úkonov) v celkom procese doloženia vlastníckych
vzťahov k sporným nehnuteľnostiam“.

Vychádzajúc zo skôr citovaných stanovísk možno v preskúmavanej veci konštatovať, že podanie
negatívne určovacej žaloby neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti existujúceho právneho
vzťahu medzi účastníkmi a v žiadnom prípade by nebolo dôvodom pre zápis žalobcu ako vlastníka
sporných nehnuteľností. Ako výslovne uzavrel

Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení „žalobcom nastolená otázka neexistencie

spoluvlastníckych práv žalovaných má v danom prípade... len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k
existencie vlastníckeho práva“. No v tejto súvislosti platí, že ak má byť na základe určovacej žaloby
vyriešená otázka majúca povahu len predbežnej otázky, nie je daný naliehavý právny záujem na jej
vyriešení. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na vyhlásenie určovacieho rozsudku je dôvodom
pre zamietnutie takejto žaloby, pričom o takomto procesnom nedostatku žaloby nemusí byť žalobca

osobitne poučovaný súdom. Za tohto stavu rozhodol prvostupňový súd správne, keď žalobu na určenie,
že žalovaní 1/ a 2/ nie sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, zamietol.Zatohtostavuodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvéhostupňavovýrokuourčení,žežalovanív1.a2.
radeniesúvlastníkminehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXk.úE.vpodieleX/XX(§219ods.1O.s.p.).
Vzhľadom k nedostatku naliehavého právneho záujmu na vyhlásenie takéhoto určovacieho rozsudku

nie je daný dôvod na vecné preskúmavanie opodstatnenosti podanej žaloby. Vecná legitimácia žaloby
by bola predmetom preskúmavania, dokazovania len v prípade, keď by žalobca preukázal naliehavý
právny záujem na vyhlásenie takéhoto určovacieho rozsudku.

Keďže odvolací súd rozsudkom č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 8.12.2010 zmenil preskúmavaný
rozsudok vo výroku o určení, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca, ako aj vo výroku,

že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vydať predmet tohto sporu vlastníkovi tak, že žalobu v tejto
časti zamietol, došlo touto zmenou prvostupňového rozsudku k vzniku povinnosti odvolacieho súdu
rozhodovať o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaní si po prvýkrát uplatnili náhradu trov konania dňa 30.6.2009. Následne to zopakovali
na pojednávaniach dňa 17.10.2012 a 24.10.2012. Do rozhodnutia odvolacieho súdu však žalovaní
nevyčíslili náhradu trov konania, ktorých sa domáhajú, pritom v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p. tak boli

povinní urobiť najneskôr do uplynutia lehoty 3 pracovných dní od vyhlásenia prvostupňového rozsudku,
t. j. od 11.9.2009. Neurobili tak ani v podanom odvolaní zo dňa 25.9.2009. Nesprávnosť rozhodnutia
prvostupňového súdu o náhrade trov konania v rozsudku zo dňa 11.9.209 nespochybnili žalovaní ani v
podanom odvolaní zo dňa 25.9.2009.

Nakoľko do dňa vyhlásenia tohto rozsudku žalovaní nevyčíslili uplatňovanú náhradu trov, rozhodol

odvolací súd v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. len o prisúdení náhrady trov konania žalovaným ako
úspešným účastníkom. V súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. mohli žalovaní vyčísliť náhradu trov ešte v
lehote 3 nasledujúcich pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Keďže ani v tejto
lehote nedošlo k vyčísleniu trov konania zo strany žalovaných, prestal byť odvolací súd viazaný svojím
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov a priznal žalovaným len náhradu trov vyplývajúcich zo spisu (§

151 ods. 2 O.s.p.).

Z preskúmavaného spisu je zistiteľné, že žalovaným vznikli odvolacie trovy pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 99,58 eur (3.000,- Sk) napísané dňa
18.2.2008 proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 28.1.2008. Ďalej vznikli žalovaným trovy v
súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa

8.12.2010, keď žalovaní zaplatili súdny poplatok vo výške 199,- eur. Tieto trovy bol žalobca zaviazaný
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným, keďže ide o trovy, ktoré museli zaplatiť taktiež spoločne.

Žalovaní ešte naviac zaplatili štátu na účet prvostupňového súdu dňa 2.2.2011 náhradu štátom
preddavkovaných trov konania vo výške 3,10 eur, a to v súlade s rozsudkom prvostupňového súdu zo
dňa 11.9.2009. Uvedeným rozsudkom boli obe strany zaviazané nahradiť štátu preddavkované trovy

každá strana po 3,10 eur. K náhrade takto vzniklých trov žalovaných nie je možno zaviazať žalobcu.

V priebehu doterajšieho konania vznikli štátu trovy konania vo výške 6,17 eur (186,- Sk) zaplatením
svedočného M. T. a W. V.. Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 11.9.2009 zaviazal tak žalobcu, ako
aj žalovaných zaplatiť po 3,01 eur z titulu tejto náhrady. Žalobca tak urobil dňa 28.2.2011 a žalovaní
zaplatili túto sumu dňa 2.2.2011.

V súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. má povinnosť nahradiť štátu ním zaplatené trovy konania neúspešný
účastník. Nakoľko žalovaný v tejto veci už zaplatil sumu 3,10 eur z titulu tejto náhrady, mohol byť
zaviazaný zaplatiť štátu na účet prvostupňového súdu len rozdiel vo výške 3,07 eur. Súčasne však
odvolací súd deklaroval vo výroku celkovú výšku náhrady trov 6,17 eur na ktorú má štát vo vzťahu k
neúspešného žalobcovi právo.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.