Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Alica Žingorová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7P/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914203656
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914203656.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci maloletej N. C., H..

XX. XX. XXXX, bytom u matky; zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, ako
kolíznym opatrovníkom; dieťa rodičov: matky - B. E., H.. XX. XX. XXXX, C. Q. K., Q. XXX/XX; zast. AK
Bitalová & Demeterová, s. r. o., so sídlom Žánovská 5183/2A, Rimavská Sobota a otca - Z. C., H.. XX.
XX. XXXX, C. D., E. XXX; zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom Partizánska 197, Hnúšťa
o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu č. k. 2P/194/2011-33 zo dňa 09. 11. 2011 v časti o úprave styku
tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. N. C., H.. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v mesiaci od

soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a to počas obdobia dvoch mesiacov, následne je otec
maloletej oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do
nedele do 16.00 hod..

Počas jarných školských prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s mal. od pondelka od 10.00 hod. do
nedele do 16.00 hod. a to každý párny rok.

Počas letných školských prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s mal. v mesiaci júl každý druhý týždeň
v mesiaci od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod. V mesiaci august vždy druhý týždeň v
tomto mesiaci od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod.

Počas Vianočných sviatkov vždy 25. 12. ten-ktorý rok od 10.00 hod. do 19.00 hod.

Počas Veľkonočných sviatkov vždy vo Veľkonočný pondelok v čase od 12.00 hod. do 19.00 hod. s tým,
že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a na tom istom mieste maloletú riadne a včas
odovzdá.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tun. súdu č. k. 2P/194/2011-33 súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, určil
výživné a upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s ňou stýkať každý párny týždeň
v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňom 23. 11. 2011.Matka návrhom zo dňa 21. 03. 2014 požiadala o zmenu tejto úpravy styku, pričom zároveň navrhla aj
vydanie predbežného opatrenia na obmedzenie styku otca s maloletou.

V návrhu uviedla, že styk otca s maloletou prebiehal bez väčších problémov až do mája 2013, kedy došlo

medzi matkou a otcom maloletej k vzájomnej hádke, kedy otec maloletej na matku fyzicky zaútočil a
odvtedysamaloletázačalasvojhootcabáťazostykusnímmáobavy.Ďalšieproblémyvznikliponávrate
maloletej z dovolenky s otcom v júli 2013, kedy dieťa už vôbec nechcelo ísť k otcovi a plakalo. Odvtedy
sa styk s otcom nedarí zrealizovať, nakoľko maloletá odmieta ísť s otcom, pričom u dieťaťa pretrvávajú
psychicképroblémy.StrachznávštevuotcazistilaprisvojichvyšetreniachajdetskápsychiatričkaMUDr.

Katarína Farkašová, u ktorej sa maloletá lieči od 03. 09. 2013.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nesúhlasí s takto navrhovanou zmenou úpravy
styku; zároveň poprel že by bol matku maloletej fyzicky napadol. Následne začala matka maloletej
obmedzovať styk otca s maloletou tak, že styk často neprebiehal podľa súdneho rozhodnutia, maloletú
matka zobrala na rôzne psychologické vyšetrenia, dávala jej lieky a tvrdila, že maloletá nechce ísť k
otcovi. Ďalej uviedol, že maloletá sa na otca stále tešila a vždy sa s ním veľmi dobre cítila. Ďalej na

pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v súčasnosti si matka dieťaťa neplní
svoje povinnosti, nerešpektuje súdne rozhodnutie a dieťa na styk s otcom nepripraví. Otec nemá záujem
maloletú traumatizovať a preto požiadavkám matky a jej rodiny ustupuje. Podľa jeho názoru tento postoj
matky je daný vplyvom príbuzných matky, jej priateľa, rodičov, brata a jeho družky, ktorí majú snahu
maloletú odcudziť otcovi a matkou dlhodobo manipulujú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania; oboznámením sa s rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 2P/194/2011-33; lekárskymi správami detského psychiatra MUDr. Kataríny
Farkašovej; znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou PhDr. Ľubomírou Gallovou z odboru
psychológia detí, odvetvie klinická a poradenská psychológia.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. Ľubomírou Gallovou súd zistil, že citová väzba

maloletej k obidvom rodičom bola v minulosti veľmi pozitívna, pričom manipulatívnym ovplyvňovaním
dieťaťa zo strany matky a starej matky, ich snahou naviazať dieťa citovo na osobu matkinho terajšieho
priateľa, sa táto citová väzba oslabila. Dieťa sa s otcom 1,5 roka kontaktuje v obmedzenom rozsahu a
tak je prirodzené, že sa táto väzba oslabuje. Dieťa je k matke loajálne, má ku nej vypestovanú základnú
vzťahovú väzbu a tak reaguje podvedome, tiež manipulatívne - v zhode s matkinými očakávaniami. Ide

však o zložitý podvedomý proces u dieťaťa, ktoré je nerozhodné, ťažko dokáže situáciu posudzovať
objektívne a s emočným odstupom. Vek dieťaťa je nízky, nie je možné očakávať, že sa maloletá bude
správať v súlade so svojim vnútorným prežívaním a postojmi.

Matka dieťa ovplyvňuje priamym aj nepriamym spôsobom. Ide o negatívne vyjadrenia smerom k otcovi
maloletej, ktoré sa dejú podľa vyjadrenia maloletej často, ale aj spôsob ako matka pristupuje k otcovi

(ignorovanie jeho osoby, nekomunikácia, nepriateľský postoj voči nemu, odmietanie umožniť mu prístup
do bytu v prípade nepriaznivého počasia a pod.). Toto ovplyvňovanie má za následok odmietanie
maloletej ísť ku otcovi do miesta jeho bydliska.

V závere znaleckého posudku znalkyňa konštatuje, že vzhľadom na tieto skutočnosti matkou
navrhovanázmenaúpravystykumaloletejsotcomniejevprospechmaloletej.Preudržanievzájomného

citového vzťahu rozhodne matkou navrhovaný styk - raz mesačne na dve hodiny nestačí. Vzhľadom
na obnovenie citových väzieb doporučuje prvé dva mesiace limitovať styk na sobotu od 10.00 hod. do
nedele do 16.00 hod. s tým, že maloletá prespí u otca iba jeden deň.

Podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Priposudzovanípredmetnéhonávrhusúdpovažovalzazásadnépresvojerozhodnutietietoskutočnosti:

Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve predpokladá sa,
že pri výchove dieťaťa postupujú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletéhodieťaťa. Iná situácia vzniká v prípade rodičovstva detí, ktoré nežijú v spoločnej domácnosti a v takom
prípade súd rozhodne o zverení dieťaťa do výchovy jedného z rodičov, pričom rodič, ktorý nemá
maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného

výkonu rodičovských práv a povinností. K ich výkonu dochádza realizáciou styku s maloletým dieťaťom
a preto je styk rodiča s maloletým dieťaťom významným faktorom ovplyvňujúcim jeho ďalší život.
Záujem maloletého dieťaťa spravidla vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia a nie len
jeden z rodičov, teda ten, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keďže jeho výchovné
predpokladymajúzahrňovaťajto,abyuznalroluadôležitosťdruhéhorodičavživotemaloletéhodieťaťa.

Druhý z rodičov má totiž tiež nezastupiteľné právo podieľať sa postupne na jeho vyvíjajúcej sa životnej
orientácii.

Právo stretávania sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na
prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne
na dieťa počas tohto času pôsobiť. Zásahy do tohto práva sú obmedzením styku, ku ktorému je možné
pristúpiť len za podmienok daných ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Tieto musia byť natoľko závažné,

že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt.

V prejednávanej veci súd prihliadol predovšetkým na záujem dieťaťa, ktorým je hlavne jeho zdravý
psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy s tým, že záujem dieťaťa nie
je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami jedného z rodičov o realizácii tohto výchovného
pôsobenia.

V danom prípade súd zmenil doterajšiu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v tom smere, aby to
vyhovovalo postupnému obnovovaniu dôvery maloletej k otcovi a obnovovaniu vzájomných citových
väzieb, pričom súd zobral do úvahy závery znaleckého posudku. Súd prihliadol aj na to, že odmietavý
postoj maloletého dieťaťa bol spôsobený aj správaním sa matky, ktorá si neplnila povinnosť uloženú jej
rozhodnutím súdu tým, že maloleté dieťa nepripravila po psychickej a fyzickej stránke na styk s otcom

a otec nemohol realizovať svoje právo napriek vynaloženej veľkej snahe a úprimnému a oprávnenému
záujmu na pravidelnom styku s maloletým dieťaťom a na obnovení citovej väzby s ním.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zmenil styk otca s maloletou tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.