Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210564
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210564.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: K. K., D. N. X, D., o zaplatenie istiny
0,00 Eur, odmeny 1,69 Eur a úrokov 272,48 Eur zo zmenky, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/83/2013-54 zo dňa 11.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu, v časti ktorou súd vo zvyšku návrh
zamietol rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/83/2013-54 zo dňa 11.11.2013 z r u š u j
e a konanie v tejto časti zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľovizmenkovúodmenu
1,69 Eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom
žiadal aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 0,00 Eur, zmenkovej odmeny 1,69 Eur,
zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 507,75 Eur od 2.8.2009 do 5.10.2010 a zo sumy 0,68 Eur

od 6.10.2010 do 19.10.2011, úroku 6% ročne zo sumy 507,75 Eur od 8.12.2009 do 5.10.2010 a zo
sumy 0,68 Eur od 6.10.2010 do 19.10.2011, úroky bez sumy 299,32 Eur, ktoré už odporca zaplatil, a
na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 22.12.2008 na zmenkovú sumu 507,75 Eur, pričom sa zaviazal k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 2.8.2009. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“

Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ uhradil 807,07 Eur, z toho na zmenkovú
sumu 507,75 Eur a na úroky 299,32 Eur. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Súd
prvého stupňa uviedol, že zo spisu pod sp. zn. 37Er/4243/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., proti povinnému K. K., o udelenie poverenia pre 507,57 Eur s príslušenstvom, súd zistil,
že na základe rozhodcovského rozsudku č.k. SR 23652/09 z 2.2.2010 ako exekučného titulu

navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k.
37Er/4243/2010-9 z 11.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2010, žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky
je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Súd sa stotožnil s právnym
názorom navrhovateľa, že súčasná rozhodovacia prax súdov v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa

pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučnýsúd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany
práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za
spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by nebol

vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec znovu
prejednať.

Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ sa v tomto súdnom konaní domáhal plnenia zo zmenky a
návrh skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka

jedokonalýanespornýcennýpapier,právaapovinnostisúdefinovanélensamotnouzmenkovoulistinou
aniesúzávisléodpríčinnéhovzťahu,ktorýboldôvodomjejvystavenia.Súduviedol,žeprirozhodovanío
nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy
a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná
úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený a zároveň povinný
posúdiťlenexekučnýsúd,ktorývšakvuzneseníč.k.37Er/4243/2010-9vtomtosmerežiadnenedostatky

nekonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre
nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho vecnú nesprávnosť. Súd uviedol, že vecná nesprávnosť
rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená, že mu
ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku res iudicata. Stály
rozhodcovský súd rozsudkom č.k. SR 23652/09 z 2.2.2010 už odporcovi právoplatne uložil povinnosť,

aby prvému majiteľovi zmenky zaplatil zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy 507,75 Eur od 2.8.2009
do zaplatenia a zákonný úrok 6% ročne zo sumy 507,75 Eur od 8.12.2009 do zaplatenia. Ten istý nárok,
okremčastiúrokov,ktoréužodporcapovydanírozhodcovskéhorozsudkuzaplatil,sinavrhovateľuplatnil
aj v tomto konaní.

Súd zdôraznil, že navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho
prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je
dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty
k protestu.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ,
s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia
zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom na indosovaní zmenky po splatnosti je
aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému
majiteľovi.

Súd zdôraznil, že zmenka bola indosovaná až po splatnosti, preto má podľa druhej vety čl. I. § 20
ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym
nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom prvého
majiteľa zmenky.

Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 1,69 Eur. Navrhovateľ ako
právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového
zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy. Súd preto odporcu na zaplatenie odmeny, počítanej zo zmenkovej sumy 507,75 Eur

zaviazal. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkového
úroku 0,25% denne zo sumy 507,75 Eur od 2.8.2009 do 5.10.2010 a zo sumy 0,68 Eur od 6.10.2010
do 19.10.2011, ako aj o zaplatení úroku 6% ročne zo sumy 507,75 Eur od 8.12.2009 do 5.10.2010 a
zo sumy 0,68 Eur od 6.10.2010 do 19.10.2011, „bez sumy 299,32 Eur“, znovu rozhodoval. Preto v tejto
časti návrh ako neprípustný v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa čl. 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech.

Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca

náhradu trov prisúdiť nežiadal, súd preto rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti sa odvolal navrhovateľ. Žiadal aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a priznánavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 36,52 Eur bez DPH za podané odvolanie
a 7,81 Eur bez DPH režijný paušál. Zdôraznil, že preložil súdu ako dôkaz svojich nárokov platnú
zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č.

191/1950 Zb., dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zdôraznil, že potreba
vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z
uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania
vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie navrhované dôkazy.

Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka, ktorá je uplatnená v tomto konaní, bola už
predmetom rozhodcovského konania a že rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku rozhodnutej
veci res iudicata, navrhovateľ je toho názoru, že ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu nevyplýva uvedený
záver a že takéto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Má za to, že rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý je v
tomto konaní odporcom je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné

na neho nazerať akoby neexistoval. Neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicata.
Prvostupňový súd bol preto povinný na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto
konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.

Navrhovateľ podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.12.2014 zobral späť návrh na začatie

konania v rozsahu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne a úroku 6% ročne a
žiadal aby súd v tejto časti konanie zastavil. Naďalej trval na svojom návrhu v časti zmenkovej odmeny
tak ako je uvedené v návrhu a ako mu bolo priznané rozhodnutím prvostupňového súdu.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 14.1.2015 súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu zo strany

navrhovateľa a to v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že navrhovateľ podal odvolanie len do zamietajúcej časti napadnutého
rozsudku a v časti v ktorej súd prvého stupňa odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú
odmenu 1,69 Eur je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné, odvolací súd rozhodoval iba o

späťvzatí návrhu navrhovateľa v zamietajúcej časti.

Podľa ust. § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší

rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

V zmysle vyššie citovaného ust. § 208 O.s.p. odvolací súd v časti v ktorej bol návrh navrhovateľa
zamietnutý pripustil späťvzatie návrhu a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie
zastavil.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a to
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, lebo
konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.