Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/285/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232191
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111232191.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: V. Z., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, O.
E., o vymoženie sumy 5.154,85 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
11Er/1075/2011 a u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, Stummerova 1553, Topoľčany pod sp. zn.

Ex 2806/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/1075/2011-11 zo
dňa 7. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 10. 2011 v časti zmluvných pokút vo výške

1.746,35 eur, v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 1.746,35 eur od 26. 06. 2009 do zaplatenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 3 ods. 1,
2, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/, 5, 6, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník a čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č. k. RK-462/10-

MK vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom dňa 10. 05. 2010.

Poukázal na to, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8400009310 zo dňa 16. 07. 2008, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy i s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008, ako aj znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský (vzhľadom k predmetu činnosti dodávateľa a
k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje
opätovne), na ktorý treba okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok aplikovať i príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú
súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán účastníkov.

Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 16. 07. 2008 obsahuje neprimerané podmienky, a
to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách uvedených v článku 14 Všeobecných obchodnýchpodmienok, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne
neplatné a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) zaväzuje na plnenie,

ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s ust. § 53 ods. 1, 4 písm. k/, 5 Občianskeho zákonníka, aj v
rozpore s dobrými mravmi a so smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

Zároveň súd poukázal na to, že ide o duplicitné sankcionovanie dlžníka (povinného) za nesplnenie si

povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere, keď si oprávnený spolu so zmluvnou pokutou
uplatňuje ako sankciu i 9 % ročný úrok z omeškania.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že výška zmluvných pokút nie je dohodnutá
priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy, a to vo
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované

pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník
nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu.

V posudzovanej veci je potrebné na spotrebiteľské právne vzťahy vždy aplikovať spotrebiteľské právne
normy, a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre

spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola
spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv.
absolútny obchod. Z uvedeného dôvodu v danej veci nemá právny význam ani skutočnosť, že zmluva
o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či došlo k voľbe práva medzi
účastníkmi.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola
do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník
a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné
pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej

slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s
princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45

ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorých je vymedzený rozsah preskúmavacej
právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu nasledovne: na preskúmanie materiálnej
a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným
titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s
dobrými mravmi. Namietal postup súdu, v ktorom sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za

účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa ustanovenia § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní a ktorý je postupom v rozpore so zákonom, resp. obchádzaním zákona
z dôvodu, že exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec rozhodovať, nakoľko jedinou
procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní je preskúmanie rozsudku
rozhodcom alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navyše exekučný

súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania, a to dispozitívnu zásadu a
zásadu kontradiktórnosti vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva
preskúmavaná. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej
aplikácie relevantných ustanovení, zrejme pokúša zaviesť napadnutým uznesením, nemôže spočívať v
porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku, či porušením čl. 46

Ústavy SR. Na základe uvedeného mal za to, že neobstojí postup súdu, ktorý v rámci posudzovania
materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (ktorá je výlučne obmedzená na posudzovanie
plnenia, a nie na jeho právneho dôvodu) posudzuje zmluvu. Ďalej namietal neopodstatnenosť tvrdenia
súdu o neprijateľnosti ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere o sankciách- zmluvných pokutách,
nakoľko zmluvná pokuta v danom prípade vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti

tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu, a to splnenie dlhu v splátkach, pričom jej výška závisí
výlučne od doby trvania porušovania povinností zo strany dlžníka, t. j. čím dlhšie porušovanie trvá, tým
vyššia bude i sankcia. Konštatoval, že súd prvého stupňa pri posudzovaní zmluvných pokút opomenul
skutočnosť, že povinný porušil zmluvu o revolvingovom úvere tým najzávažnejším spôsobom, a toneplatením úveru ako hlavného predmetu plnenia. V súvislosti so sankciou uvedenou v čl. 14 ods. 14.1
zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 0,20 eur za každý deň omeškania, teda jednou päťstotinou
zo zabezpečenej sumy poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu ju

súd posúdil ako neprimeranú sankciu. Uviedol, že takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou
splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti (ktorá predstavuje základný zmysel
zmluvy - splatenie úveru) a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne
nie je. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie,
zabezpečenej povinnosti a z jej významu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre

v konaní pod sp. zn. 5Co/16/2010 zo dňa 03. 02. 2010 i na rozsudok Krajského súdu v Prešove pod
sp. zn. 3Co/67/2008. Čo sa týka kumulatívnosti zmluvných pokút, oprávnený uviedol, že nespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zmyslom
zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju
povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu, a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá
by mu mohla vzniknúť nesplnením záväzku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 115,38 eur.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 07. 11. 2011 potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2
OSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 24. 10. 2011,

kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi doručený návrh oprávneného zo dňa 11. 10.
2011 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného
rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom pod sp. zn. RK-462/10-MK dňa 10. 05. 2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22. 06. 2010 a vykonateľnosť dňa 28. 06. 2010. Následne súdny exekútor Mgr. Július
Rosina podaním zo dňa 24. 10. 2011 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 07. 11. 2011 súd prvého stupňa, obsadený
vyšším súdnym, úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora
Mgr. Júliusa Rosinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 10. 2011 v časti zmluvných
pokút vo výške 1.746,35 eur, v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 1.746,35 eur od 26. 06. 2009
do zaplatenia z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v zmysle zákona
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Spotrebiteľská zmluva je v § 52 Občianskeho zákonníka definovaná ako každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv
ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej

charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvných podmienok tejto zmluvy alebo ich zmeny. Na základe uvedeného je
teda zrejmé, že súd prvého stupňa správne zistil, že medzi účastníkmi konania sa jedná o spotrebiteľský

právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,pričom tento zákon v ustanovení § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere

sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred
a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 26. 02. 2007 je zrejmé, že nakoľko bola vopred pripravená oprávneným pre veľký
počet spotrebiteľov, povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je

potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či
sa jedná o tzv. absolútny obchod.

Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s ustanovením §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorých v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade so zákonom o
rozhodcovskomkonaníačiniesúnaplnenédôvodynazastavenieexekúciepodľa§45ods.1a2zákona
o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak
by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické, ak by exekučný súd vydal poverenie a potom následne
by exekúciu zastavil.

Súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s § 45

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o revolvingovom úvere,
a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva totiž obsahuje
viaceré neprijateľné podmienky.

Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 16. 07. 2008 obsahuje neprijateľné podmienky, medzi ktoré
patrí aj povinnosť povinného zaplatiť sumu úveru zvýšenú o zmluvné pokuty, pričom tieto podmienky
- sankcie boli vyjadrené v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré sú priložené k zmluve o úvere. Odvolací súd poukazuje na to, že
tieto podmienky boli predtlačené na formulári, ktorého text nemal povinný možnosť nijakým spôsobom

meniť alebo ovplyvniť ich obsah, pričom ich mohol iba ako celok odmietnuť alebo ako celok prijať.
Zároveň ide o také ustanovenia zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neboli
individuálne dojednané a sú preto neprijateľnými podmienkami v predmetnej spotrebiteľskej zmluve.
Tieto neprijateľné podmienky sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Odvolací súd poznamenáva, že predmetom odvolacieho konania boli len zmluvné pokuty a úrok, v časti

ktorýchsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútorazodňa24.10.2011oudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, avšak vzhľadom k tomu, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok
rozhodcovského súdu pod sp. zn. RK-462/10-MK zo dňa 10. 05. 2010, dáva do pozornosti súdu prvého
stupňa uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24. 02. 2011 s tým, že bude
potrebné sa v ďalšom konaní zaoberať formálnou a materiálnou stránkou vykonateľnosti predloženého

exekučného titulu.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise sa
nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnému (s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009).

V súdnom spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo dňa 07. 11. 2011 doručí
súd prvého stupňa povinnému spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.