Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/422/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112226461
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112226461.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti povinnej: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. K. 7, B., o vymoženie sumy 1.761,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/980/2012-24 zo dňa 21.09.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/980/2012-24 zo dňa 21.09.2012 p o t v r d
z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha,
so sídlom Exekútorského úradu: Dolný Val 30, 010 01 Žilina, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § § 35, 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54
ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa

15.07.2012 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, so sídlom
Exekútorského úradu v Žiline vykonaním exekúcie proti povinnému a vymožením pohľadávky vo
výške 1.761,41 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 09.05.2012, č. k. II/2011-7872,
ktorý sa stal právoplatným dňa 28.06.2012 a vykonateľným dňa 01.07.2012. Preskúmaním spisového
materiálu bolo zistené, že právny predchodca oprávneného s povinnou uzavrel dňa 18.10.2006 zmluvu

o splátkovom úvere č. 0233409202, ktorá tvorí skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním všeobecných úverových podmienok oprávneného bolo zistené,
že vo všeobecných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v časti 18. označenej ako Rozhodcovská
doložka je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 4 OZ. Podľa
predmetného ustanovenia, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri nasledovných
Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi: a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov

b) pri vydávaní a používaní Platobných kariet, pri poskytovaní a používaní Elektronických služieb,
prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory,
ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi,
vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský
súd.“ V tomto smere zdôraznil, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.

Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s
ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám
na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v
konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny

predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským
súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Poukázal na to, že rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ - povinná osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami,mohlalenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zastal názor, že takto
formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo
v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako
taká je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe
nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie
poverenia pre exekútora. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd prvého stupňa žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený,ktorýžiadalabysúdprvéhostupňa
udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, resp. napadnuté rozhodnutie zrušil. V
prípade ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, navrhol, aby v rozhodnutí pripustil
nasledovné dovolacie otázky: 1, ,,Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách uzatvorených do 31.12.2007 na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, keď toto

ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2008 a v zmysle ustanovenia § 879j OZ sa na právne
vzťahy,ichvznikanárokyvzťahujedoterajšiaprávnaúprava?“ 2,,,Jemožnépodustanovením§53ods.
4 písm. r) OZ rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho
rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK?“ 3) ,, Je dodržaná písomná
forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na všeobecné obchodné

podmienky, ktoré neboli osobitne predpísané?“ Dôvodil tým, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pre súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny predchodca
oprávneného Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách v znení účinnom pri uzatvorení Zmluvy povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť
rozhodcovskú doložku. Slovenská sporiteľňa ako banka si preto pri dojednávaní rozhodcovskej doložky

plnila zákonnú povinnosť, pričom dojednávanie rozhodcovskej doložky podľa ZOB vykazuje znaky
špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave obsiahnutej v OZ ako aj ZoRK.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený s povinným uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere
č. 233409202 dňa 18.10.2006. Návrhom zo dňa 09.08.2012 oprávnený žiadal, aby súd poveril
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, Exekútorský úrad so sídlom Žilina, Dolný val 30, vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súd
Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo

občianskoprávnych vzťahov, pod sp. zn. II/2011-7872 zo dňa 09.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28.06.2012 a vykonateľnosť dňa 01.07.2012. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa
09.08.2012 podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na

ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný je súd oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadískuvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto

zmysle už pri vydaní poverenia, nekoná nad rozsah zákona.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Poukázal, že
neprospech spotrebiteľa sa odráža aj vo výške rozhodcovského poplatku.
Okrem iného dojednanou rozhodcovskou doložkou bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, je potrebné na ňu aplikovať
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná
podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani
právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t. j. rozhodcovský
rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe

čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na
vykonanie exekúcie zamietnuť v celosti.
Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o nesprávnom
právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Odvolací súd dodáva,

že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy
o úvere nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnej návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné

informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca
oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami
pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. V nadväznosti na vyššie uvedené je treba poukázať na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2011, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 2Cdo/216/2012).
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.