Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoKR/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112215613
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112215613.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: MONSANTO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Kukuričná 1,
Bratislava, IČO: 35 763 809, zastúpený Mgr. Lindou Peťkovou, advokátkou so sídlom Námestie SNP
15, Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Ladislav Barát, so sídlom Školská 3, Nitra, správca konkurznej
podstaty úpadcu: Imrich Boros - INTERNATIONAL TRANSPORT, s miestom podnikania Bratislavská
cesta34,Tvrdošovce,IČO:14425971,ourčenieprávnehodôvodu,výškyaporadiapohľadávkyveriteľa

popretej dňa 10.04.2012 konkurzným správcom úpadcu Imrich Boros - INTERNATIONAL TRANSPORT,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/3/2012-63 zo dňa 20.05.2014
v časti trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra, č. k. 29Cbi/3/2012-63 zo dňa 20.05.2014 v napadnutej
časti týkajúcej sa trov konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
prvostupňového konania.

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 200,52 eura, ktorú je
potrebné zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
ust. § 96 ods. 1, 3, § 146 ods. 2 , § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení

rozhodnutia konštatoval, že dňa 10.05.2012 bol súdu doručený návrh žalobcu na začatie konania,
ktorým sa domáhal voči žalovanému určenia právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky veriteľa
popretej dňa 10.04.2012 konkurzným správcom úpadcu Imrich Boros - INTERNATIONAL TRANSPORT,
pričom sa jedná o konkurzné konanie pod značkou 32K/65/2011. Žalobca sa domáhal rozsudku, ktorým
by súd vyslovil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu sa považuje za
vymáhateľnú a zistenú v celkovej výške 82.323,16 eura a za v poradí inú pohľadávku, návrh žalobcu

bol opravený podaním zo dňa 14.05.2012. Žalovaný podaním zo dňa 26.06.2013 súdu oznámil, že
pohľadávku žalobcu vo výške 82.323,16 eura uznal dňa 29.05.2013 a je zapísaná v konečnom zozname
pohľadávok úpadcu pod číslom 221. V tomto smere zdôraznil, že uznaním pohľadávky správcom sa
pohľadávka navrhovateľa považuje za zistenú a to v poradí za inú pohľadávku v súlade s obsahom
prihlášky navrhovateľa podanej do konkurzného konania. Podaním doručeným súdu dňa 14.08.2013
vzal žalobca svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, vzhľadom k tomu, že žalovaný

po začatí konania pohľadávku žalobcu uznal. Dňa 16.01.2014 si žalobca vyčíslil trovy právneho
zastúpenia súvisiace s odôvodneným podaním návrhu. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd
prvého stupňa predmetné konanie zastavil. Z obsahu spisového materiálu mal súd prvého stupňa za
preukázané, že návrh bol podaný dôvodne a späťvzatie návrhu bolo v dôsledku konania žalovaného,
ktorý uznal žalovanú pohľadávku v plnej výške. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov
konaniavsume200,52eura,ktorépozostávalizodmenyadvokátaza3úkonyprávnejpomocipodľa§11

ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb: - prevzatie a príprava zastúpenia - 58,69 eura + režijný paušál za rok 2012 7,63 eura,návrh na začatie konania - 58,69 eura + režijný paušál za rok 2012 7,63 eura, späťvzatie návrhu - 60,07
eura + režijný paušál za rok 2013 7,81 eura, na ktorých úhradu zaviazal žalovaného. Záverom dodal,
že súd priznal navrhovateľovi iba odôvodnené úkony právnej služby, ktoré boli účelne vynaložené a

navrhovateľovi nepriznal úkon - príprava písomného ospravedlnenia nezaslania listinných dôkazov zo
dňa 24.04.2013 (v spise nie je žiaden doklad o takomto úkone).

Proti tomuto uzneseniu, v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc
odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodil tým, že v rámci rokovaní i dohody

o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednané, že vyplatením sumy urovnania žalobcom
žalovanému a dodatočným uznaním pohľadávok žalobcu správcom budú všetky vzájomné práva a
povinnosti medzi účastníkmi súdneho konania vysporiadané. V kontexte týchto rokovaní a obsahu
dohody žalovaného prekvapilo podanie žalobcu s návrhom na prisúdenie náhrady trov konania voči
žalovanému. V tomto smere navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c)
OSPtak,žežiadnemuzúčastníkovnáhradutrovkonanianepriznázdôvoduzastaveniakonania,pretože

uzavretím dohody o urovnaní došlo k vzájomnému plneniu oboch účastníkov súdneho konania, keď zo
strany žalobcu došlo k uznaniu vady osív dodaných úpadcovi v roku 2008 a to poukázaním náhrady
škody vo výške 39.000,-- eur na viazaný účet v banke v prospech žalovaného, ak tento dodatočne uzná
všetky pohľadávky žalobcu uplatnené incidenčnými žalobami na Okresnom súde Nitra. Pri prirovnaní
reálneho plnenia, ktoré žalobca poskytol žalovanému (39 tisíc eur) a hypotetického uspokojenia žalobcu

( 63 tisíc eur), s ohľadom na rozhodnutie o trovách súdneho konania z hľadiska pomeru úspechu či
neúspechu žalobcu v súdnom konaní, ak by boli vôbec dané podmienky na použitie ustanovenia § 142
ods. 1 OSP, tak čistý úspech žalobcu by predstavoval reálne plnenie 24 tisíc eur (63 tisíc obdržaných -
39 tisíc zaplatených do podstaty), čo predstavuje čistý úspech žalobcu 38 % a úspech žalovaného 62%.
Použitie ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tu preto neprichádza do úvahy, ak by sa malo rozhodovať z

hľadiska úspechu či neúspechu žalobcu v súdnom konaní, pre použitie ustanovenia § 146 ods. 2 OSP
nie sú splnené podmienky, pretože aj žalobca sám zavinil, že sa konanie zastavilo (zaplatenie náhrady
škody do konkurznej podstaty) a namieste je preto použitie ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP.
Záverom zdôraznil, že počiatočným odmietavým postojom k plneniu konkurznej podstaty žalobca sám
zavinil, že došlo k týmto súdnym konaniam, ktoré žalobca následne jednostranne inicioval na Okresnom

súde Nitra (11 incidenčných konaní) a preto zastal názor, že konaním správcu nebol daný dôvod na
podanie žaloby.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako
aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní uznesenia dospel k záveru, že

uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 10.05.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh žalobcu
na začatie konania, ktorým sa domáhal voči žalovanému určenia právneho dôvodu, výšky a poradia
pohľadávky veriteľa popretej dňa 10.04.2012 konkurzným správcom úpadcu. Išlo o konkurzné konanie
vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 32K/65/2011. Žalobca sa domáhal rozsudku, ktorým by súd

vyslovil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu sa považuje za vymáhateľnú
a zistenú v celkovej výške 82.323,16 eura a za v poradí inú pohľadávku. Žalovaný podaním zo dňa
26.06.2013 súdu oznámil, že pohľadávka žalobcu vo výške 82.323,16 eura bola uznaná dňa 29.05.2013
a je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok úpadcu pod číslom 221. Podaním doručeným súdu
dňa 14.08.2013 vzal žalobca svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a dňa 16.01.2014 si

žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia súvisiace s odôvodneným podaním návrhu. Následne súd
prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak bolo konanie zastavené.Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 29.05.2013 k uzavretiu dohody o urovnaní, pričom v tejto
dohode bolo dojednané, že vyplatením sumy urovnania žalobcom žalovanému a dodatočným uznaním
pohľadávok žalobcu správcom budú všetky vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi súdneho
konania vysporiadané. V uvedenom prípade je preto dôvodné, aby súd rozhodol o trovách konania
podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná z

dôvodu zastavenia konania, pretože uzatvorením dohody o urovnaní došlo ku vzájomnému plneniu
oboch účastníkov súdneho konania. Žalobca síce dosiahol želaný výsledok, ale len z dôvodu, že sám
a ako prvý plnil správcovi do konkurznej podstaty podľa výpisu z viazaného bankového účtu žalobcu a
dňa 11.06.2013 zložil sumu 39.000,-- eur ako náhradu škody. V uvedenom prípade je preto vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu potrebné rozhodnúť o trovách konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril a preto súd vychádzal iba zo skutočností zistiteľných zo

spisového materiálu a odvolania žalovaného.

Keďže v zmysle vyššie uvedených skutočností nebolo možné presne stanoviť, ktorý z účastníkov zavinil
zastavenie konania, na uvedený prípad odvolací súd aplikoval v zmysle § 220 OSP ustanovenie §
146 ods. 1 písm. c) OSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa § 224 ods. 1 OSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie

konanie.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovanýmalvrámciodvolaciehokonaniaplnýúspech,pričomsivšaknáhradutrovodvolaciehokonania
nevyčíslil a ani neuplatnil. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1,2 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.