Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/667/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211346
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812211346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky B. F. štátnej občianky Slovenskej
republiky bytom J., Ul. N. č. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom Prievidza,
Ul. Hviezdoslavova č. 3 proti odporcom 1/ H. R., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom L., Ul.
L. č. XXX/XX, 2/ H. R. štátnemu občanovi Slovenskej republiky bytom J., Ul. L. č. XXX/XX, za účasti

vedľajšieho účastníka popri odporcoch Groupama Garancia Bistosító Zrt., Október 6. Utca 20., 1051
Budapest, Maďarsko, č. registrácie: 01-10-041071, konajúceho prostredníctvom Groupama Garancia
poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Ul. Miletičova č. 21, Bratislava, IČO: 47 236
060, o zaplatenie 3.781,86,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky a vedľajšieho účastníka
popri odporcoch proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. apríla 2014 č. k. 7C/119/2012-801,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti do výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie sumy 1.980

eur a do výroku o uložení povinnosti na zaplatenie 304,43 eur p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne
navrhovateľke 304,43 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 304,43,- eur od 24.5.2012
do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Súčasne
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka predmetom
súdneho konania urobila nárok o zaplatenie sumy 3.781,86,- eur, uplatňovanej titulom náhrady škody.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel okresný súd k záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti.
Dňa 5.12.2011 po ul. Prievidzskej v Bojniciach, okolo 12.00 hod. sa pohybovalo vozidlo značky Fiat
Punto, EČ: PD-XXXDZ, ktoré viedla odporkyňa 1/ (vodič a súčasne ako jeden z jeho prevádzkovateľov),
pričom sa plne nevenovala vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a narazila do
motorového vozidla značky M. Captiva, EČ: PD-XXXDY vo vlastníctve spoločnosti ESSOX SK, s.r.o.,
ktoré na základe uzavretej zmluvy o výpožičke užívala navrhovateľka, bola jeho prevádzkovateľom.

Základ uplatneného nároku bolo treba posúdiť podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka o
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. V prejednávanej veci sa
navrhovateľka, ktorej ako poistenej bolo vyplatené poistné plnenie (s jej súhlasom bolo poukázané
na účet MGM International, s.r.o.) z tzv. havarijného poistenia, mohla domáhať proti odporcom
náhrady škody (v prípade jej preukázania), avšak len vo výške zodpovedajúcej neuhradenej časti
celkovej skutočnej škody. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania z hľadiska skutkového deja
uviedla, že nemala k dispozícii iné vlastné vozidlo a počas opravy poškodeného vozidla, náhradné

potrebovala za účelom zabezpečenia potrieb jej rodiny so sedemmesačnou dcérou. Až v priebehukonania, na pojednávaní dňa 14.12.2012 tvrdila, že náhradné vozidlo potrebovala aj na plnenie si
svojich povinností z podnikateľskej činnosti. Odporcovia v 1 a 2 rade namietali, že by bolo nevyhnutné,
aby navrhovateľka počas opravy motorového vozidla Chevrolet Captiva, EČ: PD-XXXDY, dĺžka opravy

ktorého sa predlžovala v dôsledku jej správania, si musela zabezpečiť náhradné vozidlo, a k čomu v
skutočnosti ani nedošlo. Tvrdili, že zmluva o nájme motorového vozidla evidenčné číslo: PD-XXXDA,
značky Audi A4 je len fiktívna. .V čase predmetnej škodovej udalosti navrhovateľka žila v manželskom
vzťahu s C. F., ich maloleté dieťa bolo vo veku sedem mesiacov, z dôvodu starostlivosti o ktoré
navrhovateľka čerpala rodičovskú dovolenku a súčasne pôsobila ako samostatne zárobkovo činná

osoba, s predmetom podnikania - pohrebné služby. Na užívanie motorového vozidla bola odkázaná.
Od 9.9.2011 bola v evidencii motorových vozidiel evidovaná ako vlastník a držiteľ motorového vozidla
značky Peugeot 206, EČ: PD-XXXEB (fotodokumentácia č. l. 270), ktoré nadobudla do výlučného
vlastníctva, titulom uzavretej darovacej zmluvy od manžela C. F.. Vozidlo nemalo zabudovaný systém
na upevnenie detskej sedačky. Svedok C. F. uviedol, že vozidlo používali, keď sa potrebovali dostať na
prevádzku pohrebníctva. Odporcovia v areáli pohrebnej služby opakovane videli zaparkované vozidlo

značky Peugeot 206, EČ: PD-XXXEB. Navrhovateľka popierala, že by vozidlo značky Peugeot 206
v predmetnom časovom období využívala. Dňa 2.8.2013 na pojednávaní (a to už po výsluchu svedka
C. F. vypočutého 12.3.2013) tvrdila, že bolo zaparkované v areáli, kde mal prevádzku H. J.. Z výsluchu
tohto svedka vyplýva, že vozidlo značky Peugeot malo byť celé zimné obdobie zaparkované v areáli
letiska, lebo na ňom p. R. vykonával opravy. Dňa 2.9.2013 navrhovateľka písomne oznámila, že údaje o

p. R. nepozná. S poukazom na uvedené zistenia, pokiaľ by uvedené vozidlo počas celého predmetného
časového obdobia sa nachádzalo v areáli, kde mal prevádzku H. J. za účelom opravy, tak nemohlo
byť zaparkované pred činžiakom, kde vtedy bývala navrhovateľka s manželom. K zaparkovaniu pred
činžiakom by mohlo dôjsť po skončení opravy, v prípade ak by bola skutočne realizovaná. Svedok
C. F. však tvrdil, že vozidlo bolo zaparkované v garáži u známeho, alebo pred činžiakom. Vyjadroval

sa teda o parkovaní (nie o oprave) na jednom mieste (u známeho), alebo na druhom mieste (pred
činžiakom). Z výsluchu navrhovateľky a C. F. nie je možné dospieť k záveru, že by týmto dôvodom
bola potreba opravy vozidla, jeho nepojazdnosť. Z výsluchu svedka J. Z. vyplýva, že navrhovateľku
videl v servise vo vozidle značky Peugeot 206 (na pojednávaní to navrhovateľka pripustila), a to nie po
skončení opravy poškodeného vozidla, ale v jej priebehu. Jej tvrdenie, že v období od uzavretia nájomnej

zmluvy do 17.4.2012 užívala len vozidlo značky Audi A4, EČ: PD-XXXDA je týmto spochybnené, ako
aj výpoveď H. J.. Prvotnej obhliadky dňa 8.12.2011 sa navrhovateľka nezúčastnila, ďalšia obhliadka sa
konala dňa 17.1.2012, následná dňa 23.2.2012 a vozidlo si prevzala dňa 17.4.2012. Navrhovateľka však
tvrdila, že celkovo do Topoľčian na náhradnom vozidle značky Audi A4 vycestovala štyrikrát, a vždy
s ňou bol manžel. V konaní ako svedok bol vypočutý H. L., zo svedeckej výpovede ktorého vyplýva,

že navrhovateľka s manželom ho požiadali, aby ich na svojom vozidle značky Daewoo prepravil do
servisu v Topoľčanoch, kde sa mal dostaviť technik z poisťovne, za účelom obhliadky poškodeného
vozidla. Prepravil ich tam dvakrát. Svedok C. F. uvedené skutočnosti potvrdil. Okresný súd nastolil
otázku, z akého dôvodu navrhovateľka s manželom žiadali H. L. o prepravu do Topoľčian na vozidle
značky Daewoo, pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie o nájme vozidla Audi A4, evidenčné číslo: PD-

XXXDA. Podľa svedka H. L. k preprave malo dôjsť v priebehu jedného mesiaca, zrejme v januári, resp.
februári 2012. Z jeho svedeckej výpovede vyplýva aj to, že keď ich druhýkrát prepravil do Topoľčian,
zaujímali sa o možnosť poskytnutia náhradného vozidla. Z toho potom možno dospieť k záveru, že ešte
nemohliužívaťvozidloznačkyAudiA4.Uvedenéskutočnostinasvedčujútomu,ženavrhovateľkavozidlo
značky Audi A4 a) nemala v nájme, b) mala ho v nájme len určitú časť predmetného obdobia, resp. v

niektorých dňoch. V konaní bol ako svedok vypočutý aj Matúš Y., ktorý na pojednávaní dňa 2.8.2013 ň
uviedol, že v čase realizovanej opravy poškodeného vozidla navrhovateľka aj s manželom cestovala do
Topoľčian. Jedenkrát bol s nimi, prepravili sa na jeho vozidle značky Audi A4, striebornej farby, zobral ich
v Prievidzi, na Zapotôčkoch. V čase realizovanej prepravy však navrhovateľka podľa jej tvrdenia mala
mať k dispozícii uvedené vozidlo z titulu uzavretej nájomnej zmluvy. Tvrdenie navrhovateľky výpoveďou

svedka H. Y., ale aj jeho výpoveď z hľadiska vierohodnosti boli spochybnené, a tiež nasvedčujú záveru,
že navrhovateľka vozidlo značky Audi A4 a) nemohla mať v nájme vôbec, b/ mala ho v nájme len určitú
časť predmetného obdobia, resp. v niektorých dňoch, pričom na nej bolo dôkazné bremeno, že presne
v ktorých dňoch. Dňa 11.1.2012 v e-maily Uniqa poisťovni, a.s. navrhovateľka oznámila, že s dcérou
musí chodiť k lekárovi taxíkom alebo sa o odvoz doprosovať známym. Aj pred svedkyňou U. Y. sa

vyjadrila, že sa s dcérou na lekárske vyšetrenie nechala odviesť taxi službou. Vyjadrenie navrhovateľky
na pojednávaní, že v e-maily poisťovni nemohla uviesť, že sa prepravuje náhradným vozidlom, a že
potom by sa oprava predlžovala, neobstojí, a je účelové. Práve naopak, poisťovňa by mala vedomosť
o vzniku ďalšej škody, ktorá by vznikala v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, a jemožné vysloviť predpoklad, že by na to reagovala pre navrhovateľku potrebnými informáciami a to aj, či
táto škoda bude, resp. nebude predmetom poistného plnenia. Pokiaľ navrhovateľka v čase realizovanej
opravy poškodeného vozidla sa do servisu jedenkrát prepravila na vozidle značky Peugeot 206 a dvakrát

ju aj s manželom na vozidle značky Daewoo do Topoľčian viezol H. L. a jedenkrát H. Y., čo mohlo byť len
v období pred skončením opravy, najneskôr dňa 24.2.2012, kedy technik poisťovne naposledy prišiel
do servisu, ak navrhovateľka dňa 11.1.2012 v e-maily oznámila, že s dcérou musí chodiť k lekárovi taxi
službou alebo sa o odvoz doprosovať známym, ak svedok H. L. uviedol, že až potom ako navrhovateľku
s manželom odviezol do Topoľčian riešili náhradné vozidlo, pričom v ďalšom období za ním prišla aj s

manželom na vozidle pohrebnej služby alebo na vozidle striebornej farby, resp. šedej, ktoré aj videl dva -
trikrát pred prevádzkou pohrebnej služby (podľa farby by sa mohlo jednať o vozidlo značky Audi A4), a ak
aj svedok C. F. uviedol, že veci ohľadom vozidla značky Audi A4 sa riešili až potom, lebo nebolo zrejmé
ani to, či vôbec poškodené vozidlo sa bude opravovať (súhlas k oprave za navrhovateľku dal 26.1.2012),
tak tieto zistenia nasvedčujú záveru, že navrhovateľka vozidlo značky Audi A4 neužívala počas celého
predmetného obdobia, ale len v jeho časti, resp. v niektoré dni. V konaní bola vypočutá aj svedkyňa

B. J., z výpovede ktorej vyplýva, že navrhovateľka s manželom ju viezli na vozidle značky Audi A4 zo
záhradkárskej osady. Jej výpoveď však tiež nie je podkladom pre jednoznačný záver, že navrhovateľka
mala v nájme vozidlo značky Audi A4 denne od 7.12.2011 do 17.4.2012. Tento záver nie je možné
vyvodiť ani z výpovede H. J. a to tej časti, že navrhovateľka aj so zamestnancami k nemu prichádzala
na obedy, avšak vždy prišli na inom vozidle, a to aj na Audi, čo nevedel bližšie podľa počtu dní označiť.

V konaní bolo potrebné sa vysporiadať aj s výpoveďou svedka A. F., ktorý od 4.1.2012 do 7.3.2012
bol na dopravnom inšpektoráte evidovaný ako vlastník vozidla značky Chevrolet Captiva, EČ: PD-
XXXED, a po dátume 7.3.2012, ako jeho držiteľ. Odporcovia tvrdili, že v predmetnom časovom období
navrhovateľka za účelom prepravy využívala toto vozidlo. Z listinných dôkazov vyplýva, že uvedené
vozidlo nadobudla do vlastníctva dňa 9.11.2011 navrhovateľka na základe kúpnej zmluvy uzavretej v

SRN a dňa 30.12.2011 ho predala A. F.. V účastníckej výpovedi uviedla, že pokiaľ v čase stretnutia v
pohrebnej službe, ktorého sa zúčastnila aj U. Y., vozidlo sa nachádzalo pred prevádzkou, tak to bolo
preto, lebo jej a manželovi ho prišiel otec ukázať. Uvedené vysvetlenie však neobstojí, keďže vozidlo
dňa 30.12.2011 A. F. predávala, takže ho už predtým poznala. V priebehu konania sa odmietla vyjadriť
ku kúpnej zmluve zo dňa 30.12.2011 k dôvodu jej uzavretia. Z výpovede uvedeného svedka vyplýva, že

on s týmto vozidlom pred prevádzku pohrebnej služby sa prvýkrát dostavil koncom februára 2012. Na
základe tohto je potom možné dospieť k záveru, že, ak v čase stretnutia, ktorého sa zúčastnila aj U. Y.
sa pred prevádzkou pohrebníctva nachádzalo vozidlo značky Chevrolet Captiva, evidenčné číslo: PD-
XXXED, pričom A. F. sa tam v ňom neprepravil, tak na prepravu ho mohla použiť len navrhovateľka, resp.
spolu s manželom. V predmetnom období minimálne v tomto prípade navrhovateľka mala k dispozícii

vozidlo značky Chevrolet Captiva, EČ: PD-XXXED. Navrhovateľka v konaní nad všetky pochybnosti
nepreukázala, presne v ktorých dňoch predmetného obdobia užívala ako náhradné vozidlo značku Audi
A4, na ktorom ju videl jazdiť i H. L., H. J., B. J.. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania,
uvedené v predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozsudku je vylúčené, aby z titulu nájmu vozidla H.
Y. zaplatila sumu vo výške až 1.980,- eur, keďže nebolo preukázané, že od 7.12.2011 do ukončenia

opravy toto vozidlo denne ako náhradné užívala. Tvrdenie, že si musela našetriť sumu 284,43 eur na
doplatenie ceny opravy, je účelové. Navrhovateľka v tom čase poberala rodičovský príspevok, mala
príjmy z podnikateľskej činnosti, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že je spochybnené, že
by platila za nájom náhradného vozidla sumu až vo výške 1.980,- eur, pričom pri preukázaní skutočnej
výšky neuniesla dôkazné bremeno. Suma 284,43,- eur v porovnaní so sumou 1.980,- eur je nižšia,

takže navrhovateľka nemohla potrebovať čas od 1.3.2012 do 17.4.2012, aby ju našetrila. preto návrh
v tejto časti zamietol. Navrhovateľka žalobným návrhom sa proti odporcom ďalej domáhala zaplatenia
sumy 284,43,- eur titulom skutočnej škody, ktorá nastala v jej majetkovej sfére. Uvedenú sumu zaplatila
opravcovi MGM International, s.r.o. titulom alikvótnej časti nákladov za realizovanú opravu. V danom
prípade sa navrhovateľka na poistnej udalosti podľa poistných podmienok podieľala sumou 284,43,- eur

(5 % spoluúčasť z havarijného poistenia). O túto sumu sa v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou
vyvolanou osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla odporcov ako jeho prevádzkovateľov
znížila jej majetková sféra. Návrh o zaplatenie 284,43 eur vyhodnotil okresný súd ako opodstatnený.

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na zaplatenie sumy 1.980,- Eur, podala
navrhovateľka včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že

uloží odporcom zaplatiť sumu aj 1.980,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.05.2012 do
zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. V ostatných častiach rozhodnutie nenapadla. Uplatnila odvolacídôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. Uviedla, že skutočnosť, že v súlade s nájomnou zmluvou zo
dňa 07.12.2011 vlastníkovi náhradného vozidla, ktoré používala z dôvodu nepojazdnosti poškodeného
vozidla zaplatila sumu 1.980,- Eur je podľa jej názoru jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností

preukázaná nájomnou zmluvou, ktorá nebola vychádzajúc z výpovede svedkov H. Y. a C. F. žiadnou
fiktívnou zmluvou alebo simulovaným úkonom. Žiadnym dôkazom vykonaným v súdnom konaní nebolo
preukázanéaanispochybnené,žebyvyššieuvedenánájomnázmluvabolafiktívnaažebynemalaodH.
Y. prenajaté predmetné motorové vozidlo, alebo že by mu nebola zaplatila dohodnutú odplatu vo výške
1.980 eur. Výsluchom svedkov J., L., J. bolo taktiež preukázané, že uvedená nájomná zmluva bola

reálnou zmluvou, že vozidlo Audi A4 skutočne používala, a to najmä pri výkone svojej podnikateľskej
činnosti. Súd nesprávne vyhodnotil výpovede odporcov v 1. a 2. rade, ako aj svedka Z. v tom smere, že
motorové vozidlo Peugeot 206CC bolo využiteľné aj v zimných mesiacoch. Výpoveď svedka Z., že ju
videl jedenkrát prísť do servisu na tomto vozidle, nemôže byť dôkazom o tom, že vozidlo Audi A4 nemala
prenajaté a potrebné na používanie, ako aj z hľadiska potreby prístupu do zle prístupných terénov -
oblastí, do ktorých musela mať zabezpečený prístup z hľadiska výkonu svojej podnikateľskej činnosti.

Veďprávepretobol jednýmzdôvodov,prektorýsizakúpilaChevroletCaptivadôvodspočívajúcivlepšej
priechodnosti vozidla s pohonom na všetky štyri kolesá, čo bolo a je potrebné pre prístup na cintoríny
v hornatých oblastiach. Nemožno akceptovať ani taký záver súdu, že nepreukázala uhradenie sumy
1.980 eur za prenájom vozidla p. Y. z dôvodu, že tvrdila, že nemala predtým 284,43 eur za zaplatenie
spoluúčasti do autoservisu. Bolo na nej, ktorú pohľadávku uhradí. Uhradenie odplaty za prenájom

vozidla pre ňu bol prvoradé.

Protirozsudkudovýrokuouloženípovinnostinazaplatenie304,43Eurpodalodvolanievedľajšíúčastník
popriodporcoch.Navrholzmeniťnapadnutýrozsudoktak,žesanávrhvcelomrozsahuzamieta.Uviedol,
že refundoval poisťovni navrhovateľa poistné plnenie vo výške skutočnej škody 5.295,50 Eur v zmysle §
442 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle vyhlášky MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty

majetku č. 492/2004 Z.z. Od poisťovateľa navrhovateľky jej bola uhradená vyššia suma 5.402,39 Eur,
než bol nárok na náhradu skutočnej škody za opravu vozidla. Opravou vozidla došlo k zhodnoteniu
vmontovaním nových dielov v rozsahu 391,20 Eur. Z toho dôvodu nevznikol navrhovateľke nárok na
preplatenie spoluúčasti. Rovnako považuje za nepreskúmateľný priznaný nárok na uhradenie sumy 20,-
Eur z titulku náhrady nákladov za odťah vozidla, nakoľko mu neboli predložené žiadne doklady, ktoré

by mohli preukázať túto skutočnosť.

Odporcovia 1/ a 2/ sa vyjadrili k odvolaniam tak, že súhlasia s odvolaním vedľajšieho účastníka. Trvajú
na tom, že navrhovateľka nikdy nemala prenajaté vozidlo zn. Audi. V spornom období navrhovateľka
používala vozidlo Chevrolet Captiva EČV J čo vyplýva z predložených dôkazov.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní podľa § 212

ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi odvolania podaného navrhovateľkou

voči výroku o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie 1.980,- Eur. Okresný súd podrobne, detailne
a zrozumiteľne vysvetlil, akými úvahami sa riadil a z akých dôkazov vychádzal pri konštatovaní
nepreukázania uvedeného nároku. Okresný súd vykonal skutočne rozsiahle dokazovanie venované
práve preukázaniu pravdivosti žalobných tvrdení navrhovateľky o existencii uvedeného nároku a v
rovnakej miere aj preukázaniu pravdivosti obranných tvrdení odporcov tento nárok popierajúcich a

spochybňujúcich. Okresný súd vykonal dôkaz listinami, výsluchom svedkov, „svedkov svedkov“, a to aj
opakovane, vykonal konfrontácie svedkov s účastníkmi. Po zistení rozporov vo výpovediach dal priestor
na vyjadrenie sa a vysvetlenie zistených pochybností. Na základe takto vykonaného dokazovania prijal
skutkové závery, ktoré hodnotil jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, ako mu ukladá procesný
predpis. Jeho úvahy, ktorými sa riadil, sú logické, zrozumiteľné a podrobne odôvodnené. Okresný

súd poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov a účastníkov navzájom, ako aj rozpory v ich
vlastných opakovaných výpovediach, ktoré ho viedli k záveru, že navrhovateľkou tvrdená skutočnosťo nepretržitom dennom užívaní náhradného vozidla prenajatého za odplatu od svedka H. Y., ktorú
skutočnosť sa snažila preukázať listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov, je pochybná.

Navrhovateľka sa v odvolaní za účelom dovolania sa pravdivosti jej tvrdenia odvoláva na výpoveď

svedkov L., J. a J..

Práve výpoveď svedka L. bola dôvodom pre spochybnenie ňou tvrdených skutkových okolností. Svedok
uviedol, že na prepravu do servisu v Topoľčanoch použili navrhovateľka aj jej manžel jeho vozidlo.
To je v príkrom rozpore s tvrdením navrhovateľky v návrhu v súvislosti s nárokom na náhradu
cestovných nákladov, že tieto návštevy boli 4x vykonané zapožičaným vozidlom AUDI A4. Rovnako
tak výpoveď svedkyne J., na ktorú sa navrhovateľka odvoláva, nedávala jednoznačný podklad pre

záver o nepretržitom dennom využívaní vozidla navrhovateľkou. Výpoveď ďalšieho svedka J. J. bola
nevierohodná vzhľadom na jeho výpoveď o vozidle Peugeot patriacom navrhovateľke, o ktorom tvrdil,
že bolo celé zimné obdobie zaparkované v areáli, kde sa nachádza aj jeho prevádzka. Uvedené
tvrdenie svedka bolo vyvrátené výpoveďou svedka Z. volaného súdom, ako aj výpoveďou svedka C. F.
v opakovanom výsluchu.

Výpoveď svedka H. Y. resp. vierohodnosť tohto svedka bola okrem dôvodov uvádzaných okresným
súdom spochybnená aj predloženými dokumentmi obchodného partnera navrhovateľky (preberací
protokol a faktúra). Z týchto listín vyplýva, že svedok v rozhodnom období vykonával pre navrhovateľku
práce. Pri svojom prvom výsluchu zo dňa 12.03.2013 však svoj vzťah k navrhovateľke opisoval len
ako náhodný priateľský vzťah sprostredkovaný cez jej manžela konkrétne, že sa náhodne a niekedy

plánovane stretnú pri káve. Svoj podpis na predložených obchodných dokumentoch z 29.02.2012 a
18.06.2012, teda v spornom období resp. krátko po ňom, na pojednávaní dňa 02.08.2013 vysvetlil tak,
že chodieval k navrhovateľke do firmy a pomáhal jej v práci. Jeho prvotný opis vzájomného vzťahu
s navrhovateľkou, ktorý má význam pre posúdenie dôveryhodnosti svedka, sa tak podstatne líšil od
uvedeného následného opisu vzájomných vzťahov vyvolaného dôkazmi predloženými odporcami. Táto

skutočnosť sama osebe vzbudzuje pochybnosť o vierohodnosti uvedeného svedka. Zároveň môže
byť vysvetlením výpovede svedka L. o tom, že videl auto striebornej resp. šedej farby dvatrikrát pred
prevádzkou navrhovateľky.

Okresný súd však správne poukázal na viaceré ďalšie významné pochybnosti, rozpory vo výpovediach
(„prerieknutia“) svedkov a odporujúce listinné dôkazy (e-mail komunikácia), ktoré ho viedli k záveru o

nepreukázaní navrhovateľkou tvrdeného skutkového stavu odôvodňujúceho nárok na zaplatenie 1.980,-
eur. Odvolací súd považuje za správnu úvahu okresného súdu, ktorou sa riadil pri hodnotení dôkazov,
vyslovenou v odôvodnení rozhodnutia, podľa ktorej cit: „Pokiaľ navrhovateľka v čase realizovanej opravy
poškodeného vozidla sa do servisu jedenkrát prepravila na vozidle značky Peugeot 206 a dvakrát ju aj
s manželom na vozidle značky Daewoo do Topoľčian viezol H. L. a jedenkrát H. Y., čo mohlo byť len

v období pred skončením opravy, najneskôr dňa 24.2.2012, kedy technik poisťovne naposledy prišiel
do servisu, ak navrhovateľka dňa 11.1.2012 v e-maile oznámila, že s dcérou musí chodiť k lekárovi taxi
službou alebo sa o odvoz doprosovať známym, ak svedok H. L. uviedol, že až potom ako navrhovateľku
s manželom odviezol do Topoľčian riešili náhradné vozidlo, pričom v ďalšom období za ním prišla aj s
manželom na vozidle pohrebnej služby alebo na vozidle striebornej farby, resp. šedej, ktoré aj videl dva

- trikrát pred prevádzkou pohrebnej služby (podľa farby by sa mohlo jednať o vozidlo značky Audi A4),
a ak aj svedok C. F. uviedol, že veci ohľadom vozidla značky Audi A4 sa riešili až potom, lebo nebolo
zrejmé ani to, či vôbec poškodené vozidlo sa bude opravovať (súhlas k oprave za navrhovateľku dal
26.1.2012), tak tieto zistenia nasvedčujú záveru, že navrhovateľka vozidlo značky Audi A4 neužívala
počas celého predmetného obdobia, ale len v jeho časti, resp. v niektoré dni.“

Zároveň sa javí ako pochybné tvrdenie navrhovateľky o zaplatení nájomného svedkovi H. Y. vo výške
1.980,- Eur dňa 17.04.2012, vzhľadom k jej tvrdeniu, že k dátumu 01.03.2012 nemala k dispozícii
voľné peňažné prostriedky na vyplatenie časti ceny za opravu vozidla v oveľa nižšej sume 284,43
Eur. V odvolaní tento rozpor odôvodňovala tým, že uhradenie odplaty za prenájom vozidla H. Y. bolo
pre ňu prvoradé, a preto prispôsobila hradenie výdavkov tejto priorite. Z predložených listín však

vyplýva, že nájomné zaplatila H. Y. v ten istý deň, ako zaplatila opravcovi uvedenú nižšiu sumu, tedanemožno hovoriť o minimálne časovej priorite. V tomto jej vysvetlení je zároveň logický rozpor, pre
ktorý vysvetlenie nedáva zmysle. Pokiaľ sa totiž naozaj cítila byť zaviazaná svedkovi Y. (čo malo
byť dôvodom prednostného uhradenia uvedeného výdavku) naviac za situácie, keď nedisponovala

dostatkom finančných prostriedkov ani na zaplatenie výrazne nižšej sumy za opravu vozidla, je
prirodzené očakávať, že sa navrhovateľka bude snažiť čím skôr získať vlastné už opravené vozidlo, aby
tak urýchlene splnila záväzok voči H. Y. na vrátenie prenajatého vozidla, a tým zároveň znížila výšku
odplaty za nájom. Navrhovateľka však konala inak, čoho dôsledkom bol presný opak toho, než o čo
mala podľa svojho tvrdenia záujem, a to neskoršie splnenie- vrátenie vozidla svedkovi a vyšší záväzok

na odplatu za nájom. Uvedenému vysvetleniu navrhovateľky v odvolaní preto odvolací súd neuveril.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno
ohľadne preukázania základu a výšky uvedeného nároku. Navrhovateľka v konaní nad všetky
pochybnosti nepreukázala, presne v ktorých dňoch predmetného obdobia užívala ako náhradné vozidlo
značku Audi A4, na ktorom ju videl jazdiť i H. L., H. J., B. J..

Odvolací súd nezistil spôsobilé odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu do výroku o

zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie 1.980,- eur potvrdil.

Odvolanie vedľajšieho účastníka sa týka výšky priznanej náhrady škody na vozidle. Rozhodnutie o
jeho odvolacej námietke vyžaduje vyriešenie otázky, či treba poškodenému nahradiť účtovnú škodu
na veci vyčíslenú v zmysle príslušnej vyhlášky alebo skutočne vyplatené náklady na opravu veci-
vozidla. Z dôkazov je zrejmé, že suma 284,43 Eur, ktorú musela navrhovateľka bez preplatenia

havarijnej poisťovne zaplatiť opravcovi, predstavuje časť zo sumy, o ktorú boli náklady opravy vyššie
oproti vypočítanej skutočnej škode vedľajším účastníkom (ďalšiu časť z tejto sumy preplatila havarijná
poisťovňa). Ide o tzv. od nákladov odpočítanú amortizáciu t.j. zhodnotenie vozidla vplyvom opravy
vložením nových dielov vo výške 391,20 eur.

Z hľadiska rozsahu náhrady škody je kľúčovým ustanovením § 443 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. V praxi najmä poisťovní
je toto ustanovenie chápané tradične veľmi úzko teda tak, že rozsah náhrady škody sa rovná zníženiu
ceny v dobe poškodenia. Z dikcie tohto ustanovenie „vychádza sa“ sa však možno domnievať, že cena
veci v čase poškodenia nemusí byť jedinou rozhodujúcou okolnosťou pre konečné určenie výšky škody
a teda, že zákon dáva súdu možnosť vziať do úvahy aj iné individuálne okolnosti prípadu a to s ohľadom

na účel právnej úpravy, ktorým je umožniť poškodenému, aby zhojil zásah škodcu do svojej majetkovej
sféry. Zákon pojem „škoda“ nedefinuje, hoci ho používa. Tento pojem teda môže byť vysvetľovaný s
rôznym obsahom.

Keďže právo na náhradu škody je súčasťou ochrany vlastníckeho práva, je nepochybné, že pri výklade
príslušných ustanovení zákona je súd povinný zaistiť výklad v súlade s ústavou a Listinou základných

práv a slobôd, ktorá právo na ochranu vlastníctva zaraďuje medzi základné práva a ľudské slobody.
Predmetom ochrany vlastníctva je celá majetková sféra, avšak nie myslená účtovne, ale funkčne vo
svojej štruktúre, teda všetky veci, ktoré tvoria majetok poškodeného vo svojej funkčnosti. Významným je
v tomto smere Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 19.3.2008 sp. zn. III. ÚS 2221/07, ktorý
sa uplatňuje aj v rozhodovacej praxi slovenských súdov, keďže vykladá aj v Slovenskej republike platný

a účinný čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. Podľa uvedeného nálezu: „Pokud obnovení původního
majetkového stavu není možné jinak než za použití nových náhradních dílů, oprava byla provedena
účelně a směřovala jen k odstranění následků škodné události, nelze přenášet povinnost k úhradě
nákladů na uvedení věci do původního stavu na poškozeného a neodůvodněně jej znevýhodňovat oproti
škůdci. Je třeba přihlédnout i k tomu, že v případě havarovaného vozidla, byť opraveného novými díly,

je jeho skutečná hodnota vždy nižší než původní hodnota použitého vozidla. V neposlední řadě je třeba
vzít v úvahu i to, že poškozenému ono diskutabilní tzv. “zhodnocení” vozidla v podstatě bylo protiprávním
jednáním vnuceno.“Ekonomickou kauzou vlastníctva je totiž uspokojovanie životných potrieb vlastníka. Neochota uspokojiť
sas približným a všeobecným kritériom formulovaným v prospech poškodeného (napr. výrazné
zhodnotenie) a snaha o presnú konkretizáciu, výpočet môže viesť k nespravodlivosti. Je takmer

vylúčené, aby sa havarované vozidlo opravou zhodnotilo, či už v zmysle zvýšenia jeho trhovej ceny či
zvýšenia jeho úžitkových vlastností, od ktorých sa odvíja cena za predpokladu, že je oprava vykonaná
v rozsahu a spôsobom primeraným poškodeniu.

Vedľajším účastníkom neboli v konaní vznesené žiadne námietky voči rozsahu a spôsobe opravy a teda
voči výške nákladov za opravu v sume 5.686,70 eur. Primeranosť uvedenej sumy vyplýva aj z listinných

dôkazov. Dňa 23.1.2012 Uniqa InsService, s.r.o. vyhotovila kalkuláciu opravy vozidla dokonca na vyššiu
sumu 6.156,65 eur vrátane DPH. Vedľajší účastník popri odporcoch vo výpočte hodnoty vozidla a výšky
škody použil náklady na opravu skutočne vyplatené. Z uvedených listinných dôkazov v spojení s tým, že
vedľajší účastník uvedenú skutočnosť nenamietal, vyplýva, že primeranosť nákladov resp. ceny opravy
nebola medzi účastníkmi sporná a teda nemusela byť predmetom osobitného dokazovania.

Škodu v danej veci potom predstavujú peňažné prostriedky vynaložené v dôsledku škodovej udalosti,

o ktoré sa zmenšil "majetkový stav" poškodenej navrhovateľky z hľadiska jeho funkčnosti a úžitkovosti
(pojazdné auto a voľné disponibilné peňažné prostriedky v stave pred opravou a po oprave).

Pretoodvolacísúdsúhlasísozáveromokresnéhosúdu,žeosumu,ktorúmuselanacenuopravyzaplatiť
z vlastných zdrojov sa v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou vyvolanou osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla odporcov znížila jej majetková sféra, preto návrh o zaplatenie 284,43

eur bol opodstatnený.

Odvolanie vedľajšieho účastníka voči priznanému nároku na zaplatenie sumy 20,- Eur za odťah vozidla
bolo odôvodňované len nepredložením dokladov. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uvedené
odvolacie tvrdenie nie je pravdivé. Opis návrhu spolu s prílohami, medzi ktorými bol doklad o zaplatení
za odťah vozidla (zákazkový list odťahovej služby), bol odporcom, popri ktorých sa vedľajší účastník

zúčastňuje konania, doručený dňa 27.07.2012 a vedľajšiemu účastníkovi dňa 10.01.2013 spolu s výzvou
na oznámenie, či vstupuje do konania. Okrem toho pred začatím súdneho konania ho navrhovateľka
zaslala odporcom ako prílohu predžalobnej výzvy. Odporcovia vo vyjadrení k návrhu uviedli, že po
doručení návrhu kontaktovali vedľajšieho účastníka. Uvedený dôkaz bol vykonaný na pojednávaní
opakovane. Ďalší dôkaz a to faktúra a písomné vyjadrenie odťahovej služby boli taktiež vykonané

na pojednávaní dňa 02.08.2013, ktorého sa vedľajší účastník zúčastnil. K vykonaným dôkazom sa
nevyjadril. Z uvedených okolností vyplýva, že odvolací dôvod je nepravdivý, a preto nespôsobilý
zmeniť rozsudok okresného súdu v napadnutej časti.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní, potvrdil napadnuté

výroky rozsudku okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že obaja účastníci boli čiastočne úspešní, preto odvolací súd
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .