Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/402/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213200377
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3213200377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa N. banka I., a.s., H.
XX, XXX XX U., IČO XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária Z. & N. s.r.o., J. XX/B, XXX
XX XXX XX D., IČO XX XXX XXX proti odporkyni E. J., bytom K nemocnici XX/XX, XXX XX D. nad
D., o zaplatenie 46,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. apríla 2013, č. k. 4C/26/2013-46, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil
odporkyni zaplatiť mu sumu 46,99 eur spolu so sankčným úrokom vo výške 20,00% ročne zo sumy 46,99
eurod13.06.2008dozaplatenia,nahradiťzaplatenýsúdnypoplatokvovýške16,50euratrovyprávneho
zastúpenia vo výške 58,58 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.10.2006 uzavrel s odporkyňou

Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len "zmluva"), v ktorej sa
s odporkyňou dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných
podmienkach. Odporkyňa mu neuhradila debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, preto
dňa 09.06.2008 odstúpil od zmluvy. V odstúpení od zmluvy vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej
sumy 752,11, -Sk (24,97eur)-debetný zostatok a oznámil, že nasledujúci deň po doručení odstúpenia
bude jej účet zrušený. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľ dňa 11.10.2006
uzavrel s odporkyňou zmluvu, ktorej obsah zodpovedá zmluve o bežnom účte podľa § 708 a nasl.

Obchodného zákonníka. Zmluvu zo dňa 11.10.2006 medzi navrhovateľom a odporkyňou súčasne
vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože aj keď predstavuje zmluvný typ podľa Obchodného
zákonníka, spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odporkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, nebola určená na podnikateľské účely, ustanovenia
zmluvy boli vopred pripravené na formulári predloženom bankou, do ktorého boli len vpisované údaje
odporkyne. Skutočnosť, že pri niektorých vedľajších ustanoveniach mohla odporkyňa aktívne vstupovať

do obsahu zmluvy (napr. pokiaľ ide o frekvenciu výpisov z účtu, spôsob doručenia výpisov, žiadosť o
poskytnutie platobnej karty, služby elektronického bankovníctva a podobne), nič nemení na tom, že
podstata zmluvy (zriadenie bežného účtu vrátane odkazu na všeobecné obchodné podmienky) bola
vopred pripravená bankou (navrhovateľom) a klient (odporkyňa) ju nemohol ovplyvniť, preto ide o
spotrebiteľskú zmluvu. Ustanovenie § 710 Obchodného zákonníka umožňuje dohodu o tom, že banka
bude vykonávať do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na
účte, avšak z toho istého ustanovenia vyplýva, že takáto skutočnosť musí byť výslovne určená v zmluve

o osobnom účte. Keďže zákon predpisuje pre zmluvu o osobnom účte písomnú formu (§ 708 ods. 2Obchodného zákonníka), musí mať písomnú formu aj každé také dojednanie, ktoré má byť zo zákona
súčasťou zmluvy. Len zo skutočnosti, že klient zadá požiadavku na vykonanie takej platobnej transakcie,
na ktorú nemá na svojom osobnom účte dostatok peňažných prostriedkov, nemôže banka vyvodzovať,

že klient žiada o povolené prečerpanie. Vo chvíli výberu hotovosti zo svojho účtu alebo zadávania
bezhotovostnej transakcie klient nemusí mať vedomosť o aktuálnom nedostatku prostriedkov na svojom
účte a ak ho o tom banka pred vykonaním takejto platobnej transakcie neinformovala, nemožno s istotou
vyložiť prejav vôle klienta smerujúci k vykonaniu zadanej platobnej transakcie súčasne ako prejav vôle
dohodnúť s bankou povolené prečerpanie na jeho účte a prejav súhlasu s podmienkami stanovenými

bankou. Zmluvná podmienka, ktorá dáva banke právo bez výslovne prejavenej vôle klienta povoliť
čerpanie debetného zostatku z účtu klienta a následne za toto čerpanie účtovať úroky a
prípadne aj sankčný úrok, je teda v rozpore s ustanovením § 710 Obchodného zákonníka a ak je
klientom spotrebiteľ, možno takúto zmluvnú podmienku súčasne považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o povinnosť

spotrebiteľa uhradiť úroky, prípadne sankčný úrok. V danom prípade zmluva nielenže neobsahovala
dohodu o povolenom prečerpaní, ale práve naopak: V zmluve z 11.10.2006 (v jej časti I bode 4)
došlo medzi navrhovateľom a odporkyňou k výslovnej dohode, že k účtu nebude zriadená
služba Povolené prečerpanie na osobnom účte. Navrhovateľ v konaní pred súdom nepreukázal, že by
bola odporkyňa prejavila vôľu zmeniť toto zmluvné dojednanie. Ak navrhovateľ napriek tomu umožnil

odporkyni vyberať zo svojho účtu peňažné prostriedky resp. vykonávať bezhotovostné operácie takým
spôsobom, že výsledný zostatok na účte odporkyne bol mínusový, má preto právo na vrátenie týchto
prostriedkov, ktoré odporkyni poskytol, bez akýchkoľvek poplatkov či úrokov. Okrem toho zo strany
navrhovateľa došlo listom z 09.06.2008 k odstúpeniu od zmluvy. Keďže ide o spotrebiteľskú
zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade

s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka (okrem iného aj aplikáciou všeobecných ustanovení
Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch) je možné len v prípade, ak by to
bolo v prospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce špecificky
spotrebiteľské zmluvy má postavenie lex specialis vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 261 ods.

3 Obchodného zákonníka. To platí aj pre uplatnenie ustanovení o odstúpení od zmluvy - je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú v danom prípade priaznivejšie pre spotrebiteľa
než ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka všeobecne platí,
že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. K jej zrušeniu nedôjde v prípade, ak je právnym
predpisom ustanovené inak alebo ak sa účastníci zmluvy dohodli inak. Právny predpis inú úpravu

aplikovateľnú na daný skutkový stav neustanovuje. Pokiaľ ide o odlišný režim dohodnutý účastníkmi
zmluvy, v zmluve ani v obchodných podmienkach sa výslovne neuvádza, že by sa odstúpením od
zmluvy zmluva od začiatku nezrušovala. Aj keby však zmluva alebo obchodné podmienky stanovovali
iné dôsledky odstúpenia od zmluvy, ktoré by boli pre spotrebiteľa nepriaznivejšie a zaväzovali by ho nad
rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, bolo by takého ustanovenie zmluvy alebo

obchodných podmienok v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd posúdil vec tak,
že odstúpením od zmluvy o bežnom účte zo strany navrhovateľa, keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu,
bola zmluva zrušená od začiatku v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy
má okrem zrušenia samotnej zmluvy ex tunc aj ten dôsledok, že nie je možné uplatňovať vo vzťahu
medzi navrhovateľom a odporkyňou ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvorili súčasť zmluvy. V

dôsledku odstúpenia od zmluvy odporkyňa nemá právo na úroky z peňažných prostriedkov, ktoré vložila
na svoj účet, a navrhovateľ nemá právo na úroky za debetný zostatok, na žiadne poplatky ani na sankčný
úrok. Zmluvné strany boli podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinné vzájomne si vydať to a len to, čo
na základe zmluvy plnili. Teda navrhovateľ bol povinný vydať odporkyni všetky platby, ktoré prijal na účte
odporkyne (od odporkyne prípadne od tretích osôb v prospech odporkyne) a odporkyňa bola povinná

uhradiť navrhovateľovi všetky svoje výbery z účtu a platby, ktoré navrhovateľ zúčtoval na ťarchu jej účtu v
prospech tretích osôb. Navrhovateľ predložil súdu iba výpis z účtu za obdobie 01.06.2008 - 30.06.2008,
z ktorého síce vyplýva, že predchádzajúci výpis zo dňa 30.05.2008 mal zostatok - 24,82 eur, avšak
navrhovateľ tento predchádzajúci výpis nepredložil, preto súd nemohol zistiť, akým spôsobom záporný
zostatok ku dňu 12.06.2008 vznikol (či išlo o platby z účtu odporkyne alebo o zaúčtovanie poplatkov príp.

úrokov navrhovateľom). O dôkaznej povinnosti podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bol navrhovateľ riadne
poučený. Na základe týchto skutočností okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 708 ods. 1, 711 ods. 1, 710 ods. 1 Obchodného zákonníka §52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a keďže odporkyni žiadne trovy nevznikli ich náhradu jej nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že
prekročením nepovoleného debetu odporca porušil ustanovenia zmluvy a ustanovenia VOP (článok
III, A, bod 23). Keďže zmluvu s odporcom v súlade s ustanoveniami VOP vypovedal listom zo dňa
09.06.2008, bol odporca oboznámený s tým, že mu bude zrušený účet ako i s tým, že má voči nemu
debetný zostatok, ktorého výška predstavuje sumu 46,99 eur. Celkový súčet kreditných položiek a

celkovýsúčetdebetnýchpoložiektvorírozdielmedzikreditnýmiadebetnýmipoložkamivuvedenejvýške
(transakcia zo dňa 12.06.2008; ide o posledný obrat, ktorým sa vysporiadal zostatok na účte - tento
debetný zostatok sa preúčtoval na centrálne pohľadávkové účty). Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd
zaviazal odporcu uhradiť mu sankčný úrok vo výške 20% ročne zo sumy 46,99 eur od 13.06.2008 do
zaplatenia s poukazom na Čl. I bod6 VOP. Zmluvná pokuta vo výške 20 eur tvorí súčasť žalovanej istiny
a nárok na jej uplatnenie vyplýva z dodatku k zmluve o účte - bonus zo dňa 11.10.2006. Predmetom

uvedeného dodatku je poskytnutie bonusu klientovi s vo výške 600 Sk (20 eur), ktorý je mesačne
odrátavaný z poplatkov na účte klienta (bod 1 a 2 dodatku), zároveň je v bode šesť tohto dodatku
uvedené, že klient sa zaväzuje po dobu 24 mesiacov odo dňa podpisu tohto dodatku využívať účet tak,
aby z dôvodov na strane majiteľa účtu nedošlo k predčasnému zániku zmluvy o účte - pokiaľ nebude
táto podmienka dodržaná, bod 7 dodatku hovorí o povinnosti klienta zaplatiť banke zmluvnú pokutu v

plnej výške bonusu.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania jeho dôvodov a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie.
Vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z

akých dôvodov a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Námietky navrhovateľa uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého

rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne právny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnej
odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnila.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .